Izraeliti žiadajú kráľa. - 1Keď Samuel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov. 2Jeho prvorodený sa volal Joel, druhý mal meno Abia; boli sudcami v Bersabe. (*) (O Bersabe pozri pozn. k 3,20.) 3Jeho synovia však nekráčali jeho cestami, išli za ziskom, prijímali dary a prevrátili právo.
4Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela a išli k Samuelovi do Rámy. 5A povedali mu: "Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!" 6Ale Samuelovi sa nepáčilo, keď mu hovorili: "Daj nám kráľa, nech panuje nad nami!" Preto sa Samuel modlil k Pánovi. 7A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi. 8Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až po tento deň, že ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe. 9Vypočuj ich hlas, ale dôrazne ich upozorni a vylož im právo kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať!"
10Samuel oznámil všetky Pánove slová ľudu, ktorý od neho požadoval kráľa. 11I povedal: "Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami panovať: Vašich synov vezme a postaví ich k svojim vozom a k svojim koňom a budú bežať pred jeho vozom. 12(Vezme ich), aby ich ustanovil za veliteľov nad tisíc mužmi a za veliteľov nad päťdesiatimi, aby orali jeho oráčinu a žali jeho žeň, aby zhotovovali jeho vojnový výstroj a výstroj jeho vozov. 13Vezme vaše dcéry, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli. 14Zoberie vaše najlepšie polia, vinohrady a olivy a dá ich svojim sluhom. 15Z vášho zrna a vašich viníc vezme desiatky a dá ich svojim komorníkom a svojim sluhom. 16Zoberie vašich sluhov, vaše slúžky, najlepšiu vašu mládež a vaše osly a použije ich na svoje práce. 17Z vašich stád vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami. 18A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší."
19Ľud však nechcel ani počuť Samuelov hlas a vravel: "Nie, ale nech je nad nami kráľ! 20Budeme ako všetky národy, bude nás súdiť náš kráľ, bude pred nami tiahnuť a bude viesť naše vojny." 21Samuel vypočul všetky reči ľudu a predniesol ich Pánovi. 22A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj ich hlas a ustanov im kráľa!" Tu Samuel povedal mužom Izraela: "Nech ide každý do svojho mesta!"
Stretnutie Samuela a Šaula. - 1Bol istý bohatý Benjamínec menom Kis, syn Abiela, syna Serora, syna Bechorata, syna Afiu, syna ktoréhosi Benjamínca. 2Ten mal syna menom Šaul, mladého a pekného, od neho krajšieho nebolo medzi synmi Izraela; od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.
3Šaulovmu otcovi Kisovi sa raz stratili oslice a Kis povedal svojmu synovi Šaulovi: "Nože vezmi si jedného zo sluhov, vyber sa a choď hľadať oslice!" 4Prešiel Efraimské pohorie, prešiel krajinu Salisa, a nenašli. Potom prešli kraj Salim, a nič; prešli kraj Jemini, a nenašli. (*) (Efraimské pohorie sa rozprestiera od Betela na sever až po rovinu Esdrelon (Jezrahel) v dĺžke asi 100 km a od roviny Sáron na východ až po údolie Jordána v šírke asi 50 km. – Kraje Salisa a Salim sú nám neznáme. O kraji Jemini si mnohí myslia, že je to územie Benjamíncov, ale je to nie isté. Mužov, ktorí sa volali Jemini, bolo viac (Gn 46,10; Nm 26,12; 1 Krn 2,27; Neh 8,7).) 5Keď prišli do krajiny Súf, povedal Šaul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: "Poď, vráťme sa, lebo môj otec bude mať namiesto oslíc starosť o nás." (*) (V krajine Súf bolo Samuelovo rodisko Ráma, ktorá sa azda preto volala Ramataim Sofim. Krajina mohla mať meno po Elkánovom pradedovi, ktorý sa volal Súf (1,1).) 6On mu povedal: "Hľa, v tomto meste je Boží muž. Je to muž vážený, všetko, čo povie, určite sa splní. Nože poďme ta, azda nám povie cestu, ktorou máme ísť." (*) (Mesto, v ktorom sú, je Ráma a muž Boží je Samuel.) 7Šaul odvetil svojmu sluhovi: "Ak pôjdeme, čože vezmeme tomu mužovi? Chlieb sa nám minul z kapsí a nemáme dar, ktorý by sme dali Božiemu mužovi. Čo máme pri sebe?" (*) (Na východe pokladali a na mnohých miestach podnes pokladajú za nezdvorilosť prísť na návštevu, a hlavne prísť s prosbou, bez daru.) 8Sluha opäť odpovedal Šaulovi: "Hľa, mám po ruke strieborný polšekel, dám ho Božiemu mužovi, povie nám našu cestu." (*) (Celý strieborný šekel vážil 14,55 gr.) 9(Kto sa predtým šiel v Izraeli dopytovať Boha, hovoril: "Poďme k vidcovi!" Lebo kto sa dnes volá prorok, volal sa predtým videc.) 10Tu povedal Šaul svojmu sluhovi: "Dobre hovoríš, poďme teda!" A išli do mesta, v ktorom bol Boží muž. 11Keď vystupovali na výšinu mesta, stretli dievčatá, ktoré zostupovali po vodu, a opýtali sa ich: "Je tu videc?" 12Ony im odpovedali: "Áno, je tu pred tebou, ale sa ponáhľaj, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes bude na výšine obeta pre ľud. (*) ("Výšiny" boli kopce, na ktorých sa konala ináč zakázaná bohoslužba a niekedy aj modlárstvo. Samuel však koná z rozkazu Božieho.) 13Keď prídete do mesta, práve ho nájdete, skôr ako vystúpi na výšinu jesť. Lebo ľud nezačne jesť, kým on nepríde; on požehná obetu, a potom začnú jesť pozvaní. Len choďte, lebo teraz ho nájdete!" 14Išli teda do mesta. A keď vošli do mesta, práve oproti nim vychádzal Samuel, zberal sa na výšinu.
15Deň pred Šaulovým príchodom dal však pán Samuelovi toto videnie: 16"Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovej krajiny; jeho pomažeš za knieža nad mojím ľudom, Izraelom; on vyslobodí môj ľud z ruky Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud, veď ku mne preniklo ich volanie." 17Keď Samuel uvidel Šaula, Pán mu oznámil: "Hľa, toto je muž, o ktorom som ti hovoril, on bude panovať nad mojím ľudom!"
18Šaul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa ho: "Povedz mi, prosím, kde je dom vidca?" 19Samuel odpovedal Šaulovi: "Ja som videc; poď predo mnou hore na výšinu, dnes budete jesť so mnou. Ráno ťa odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci. 20A pre oslice, ktoré sa ti pred troma dňami stratili, sa netráp, lebo sa našli. Veď komuže patrí všetko, čo je v Izraeli cenné? Či nie tebe a celému domu tvojho otca?" 21Šaul odpovedal Samuelovi: "Či som ja nie z Benjamína, z najmenšieho izraelského kmeňa? A môj rod nie je najmenší z rodov Benjamínovho kmeňa? Nuž prečo si hovoril ku mne takto?" (*) (Kmeň Benjamínov bol len nedávno skoro vyhubený (Sdc 20 n.), preto je najmenší.) 22Vtedy Samuel pojal Šaula a jeho sluhu, zaviedol ich do siene a dal im miesto v čele pozvaných. Bolo ich zo tridsať mužov. 23Tu Samuel povedal kuchárovi: "Daj tú čiastku, ktorú som ti dal a o ktorej som ti povedal: Odlož ju u seba!" 24Kuchár vzal stehno, doniesol ho a položil pred Šaula. A (Samuel) povedal: "Hľa, toto ostalo, polož si to pred seba a jedz, lebo je to odložené pre teba na túto chvíľu, keď som povolal ľud." A tak Šaul v ten deň jedol so Samuelom. (*) (Zo zdvorilosti hovorí Samuel, že mu dáva len zvyšok, hoci mu predkladá najlepší kus.)
25Potom zostúpil z výšiny do mesta a rozprával sa so Šaulom na streche. Samuel postlal Šaulovi na streche a tam spal. (*) (Strechy domov v Palestíne boli ploché, dalo sa na nich prechádzať. LXX a Vulg dokladá k tomuto veršu: "postlal Šaulovi na streche a tam spal".)
Samuel pomaže Šaula za kráľa. - 26Vstali, keď vychádzala ranná zora. Samuel zavolal Šaulovi na strechu: "Vstávaj, odprevadím ťa!" Šaul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. 27A keď zišli na kraj mesta, povedal Samuel Šaulovi: "Povedz sluhovi, aby išiel napred, ty sa trochu zastav, chcem ti oznámiť Božie slovo."
1Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: "Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom! (*) (Vulg dokladá: "A vyslobodíš jeho národ z rúk jeho nepriateľov, ktorí ho obkľučujú. A toto ti bude znamením, že ťa Pán pomazal za knieža." Pôvodne však to nepatrilo do Vulg, dostalo sa do nej zo LXX a starolatinského prekladu.) 2Keď pôjdeš dnes odo mňa, pri hrobe Ráchel na rozhraní Benjamína stretneš napoludnie dvoch mužov, ktorí ti povedia: »Našli sa oslice, ktoré si šiel hľadať. Lenže tvoj otec už nedbá o oslice, ale je ustarostený o vás a hovorí: Čo mám urobiť pre svojho syna?« (*) (Ráchel bola manželka Jakubova. Jej hrob bol buď blízo Betlehema (Gn 35,19; 48,7) alebo blízo Rámy.) 3Keď odtiaľ pôjdeš ďalej a prídeš k dubu Tábor, stretneš troch mužov, ktorí budú vystupovať k Bohu do Betela. Jeden bude niesť tri kozľatá, druhý bude niesť tri pecne chleba a tretí ponesie mech vína. (*) (Dub Tábor bol akýsi známy dub, my však už nevieme o ňom nič viac. Niektorí čítajú: "Dub Debory" na základe Gn 35,8. – Mužovia išli do posvätného Betela na púť.) 4Pozdravia ťa a dajú ti dva chleby; prijmi ich z ich ruky! (*) ("Pozdravia ťa", doslovne: "budú ti priať pokoj". Izraeliti sa zdravili: "Pokoj ti!") 5Potom pôjdeš k Božej Gabae, kde je posádka Filištíncov. Keď tam budeš vchádzať do mesta, narazíš na zástup prorokov, ktorí budú zostupovať z výšiny; pred nimi budú harfy, bubny, flauty a citary a oni budú vo vytržení. (*) (Gabaa bola rodiskom Šaula, preto ju neskoršie nazvali Gabaa Šaulova. – "Zástup prorokov" boli asi žiaci Samuelovi, akási prorocká škola. Títo proroci pri zvukoch hudby prichádzali do vytrženia (dosl.: "prorokovali" porov. 19,20). Bližšieho však o týchto zástupoch prorokov nevieme.) 6Vtedy na teba zostúpi Pánov duch, budeš vo vytržení s nimi a zmeníš sa na inakšieho muža. 7Keď sa ti všetky tieto znamenia splnia, rob, čoho budeš schopný, lebo Boh je s tebou. 8Potom zostúpiš predo mnou do Galgaly a ja prídem k tebe priniesť celopaly a obetovať pokojné obety. Sedem dní budeš čakať, kým prídem k tebe a oznámim ti, čo máš robiť."
Šaulov návrat domov. - 9A keď sa obrátil a odchádzal od Samuela, Boh mu premenil srdce na inakšie a v ten deň sa splnili všetky tieto znamenia. 10Prišli ta, do Gabay, a oproti mu šiel zástup prorokov. Vtedy naň vstúpil Boží duch a bol medzi nimi vo vytržení. 11Keď všetci tí, čo ho predtým poznali, videli, že je vo vytržení medzi prorokmi, hovorili si medzi sebou: "Čo sa stalo s Kisovým synom? Je aj Šaul medzi prorokmi?" 12Ktorýsi z nich však odpovedal: "A ktože je ich otec?" Preto sa stalo príslovím: "Je aj Šaul medzi prorokmi?" (*) (Ľudia sa čudujú, ako sa mohol dostať medzi vážených prorokov človek z poslednej rodiny Benjamínovcov.) 13A keď vytrženie pominulo, išiel na výšinu. (*) (Miesto "na výšinu" čítajú niektorí "domov", čo dáva lepší zmysel.)
14Vtedy sa Šaulov strýc pýtal jeho a jeho sluhu: "Kdeže ste chodili?" Odpovedali: "Hľadali sme oslice a keď sme videli, že ich niet, išli sme k Samuelovi." 15Šaulov strýc povedal: "Nože mi porozprávajte, čo vám povedal Samuel!" 16Šaul odvetil svojmu strýcovi: "S istotou nám povedal, že sa oslice našli." Ale čo sa týka kráľovstva, o ktorom hovoril Samuel, mu nepovedal nič.
Voľba kráľa v Masfe. - 17Potom Samuel zvolal ľud k Pánovi do Masfy 18a prehovoril k synom Izraela: "Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. 19Vy ste však dnes opovrhli svojím Bohom, ktorý vás vyslobodil z každého nešťastia a z každej úzkosti. A povedali ste: »Nie! Ale kráľa ustanov nad nami!« Tak sa teraz postavte pred Pána podľa svojich kmeňov a svojich rodov!" 20Tu Samuel predvolal všetky izraelské kmene a zachytil sa Benjamínov kmeň. 21Potom predvolal Benjamínov kmeň podľa rodov a zachytil sa rod Metriho, až sa zachytil Kisov syn Šaul. Ale keď ho hľadali, nenašli ho. (*) (Samuel na rozkaz Boží žrebom určil, "zachytil", najprv kmeň, z ktorého má byť kráľ, potom rod, potom dom, až konečne žreb padol na Šaula.) 22Preto sa ešte spýtali Pána, či ten muž ešte príde. A Pán odpovedal: "Hľa, skrýva sa medzi batožinou." 23Bežali a doviedli ho odtiaľ. A keď sa postavil medzi ľud od pleca nahor prevyšoval všetok ľud. 24Vtedy Samuel povedal všetkému ľudu: "Pozrite, akého si Pán vyvolil! Veď mu niet podobného v celom národe!" Nato zajasal všetok ľud a volal: "Nech žije kráľ!"
25Potom Samuel rozpovedal ľudu kráľovské právo, napísal to do knihy a uložil pred Pánom. A Samuel prepustil všetok ľud, každého domov. (*) (Právo kráľovské (porov. Dt 17,14–20) obsahovalo práva, ale aj povinnosti kráľovské.) 26Aj Šaul išiel domov do Gabay a sprevádzal ho oddiel tých, ktorým sa Boh dotkol srdca. 27Ale beliálovi synovia hovorili: "Čože nám tento pomôže?" Opovrhli ním a nedoniesli mu dary. On však akoby ani nepočul. (*) (Synovia beliálovi sú synovia diabla alebo naničhodníci (porov. 1,16).)
Šaul porazí Amončanov. - 1Amončan Nachas vytiahol a obliehal Jábes v Galaáde. Tu všetci mužovia z Jábesu povedali Nachasovi: "Uzavri s nami zmluvu, budeme ti slúžiť!" (*) (Amončania pochádzali od Abrahámovho synovca Lota, boli preto príbuzní Izraelitov. Sídlili v Zajordánsku, na východ od Galaádu a severne od Moabska. – Jábes bolo hlavné mesto Galaádu.) 2Amončan Nachas im odpovedal: "Tak s vami uzavriem zmluvu, že každému z vás vylúpim pravé oko a urobím to na potupu celého Izraela." 3Starší z Jábesu mu hovorili: "Daj nám sedem dní, pošleme poslov do všetkých krajov Izraela a ak nebude nikoho, kto by nás zachránil, poddáme sa ti!" 4Poslovia potom išli do Šaulovej Gabay, rozpovedali vec tak, že to ľud počul, a všetok ľud pozdvihol hlas a plakal.
5Vtom prichádzal z poľa Šaul, za volmi. Šaul sa opýtal: "Čo je ľuďom, že plačú?" A rozpovedali mu položenie obyvateľov Jábesu. 6Keď počul tie slová, vnikol doň Pánov duch a veľmi sa rozhneval. 7Vzal záprah volov, rozsekal ich a po posloch rozposlal do všetkých krajov Izraela s odkazom: "Kto nepôjde za Šaulom a za Samuelom, toho dobytok pochodí takto!" Vtedy na ľud padla Božia bázeň a vytiahli ako jeden muž. 8V Bezeku ich spočítal: synov Izraela bolo tristotisíc a mužov z Júdska tridsaťtisíc. (*) (Bezek (dnes Ibzik) oproti vtoku Wadi-Jabísu do Jordána, ale na západ od tejto rieky.) 9Poslom však, ktorí prišli, vraveli: "Takto povedzte obyvateľom galaádskeho Jábesu: Zajtra, keď sa rozohreje slnko, príde vám záchrana." Poslovia išli a ohlásili to obyvateľom Jábesu, ktorí sa potešili. 10Vtedy obyvatelia Jábesu povedali: "Zajtra sa vám poddáme, urobte s nami, čo sa vám bude páčiť." (*) (Zo súvisu vidieť, že to hovorili Jábesania Amončanom.)
11Nasledujúceho dňa rozdelil Šaul ľud na tri oddiely, za rannej stráže vnikli do tábora a kým sa rozohrial deň, Amončanov porazil. Zvyšky rozprášili tak, že dvaja z nich nezostali pokope. (*) (Noc bola rozdelená na tri, neskoršie na štyri stráže, podľa toho, ako sa nočné stráže vojenské vymieňali. Ranná stráž bola asi medzi 3.–6. hod. Pravda, keď bola noc kratšia, aj "stráže" boli kratšie.)
12Vtedy hovoril ľud Samuelovi: "Ktorí sú to, čo vraveli: »Šaul má nad nami kraľovať?!« Dajte tých chlapov, zabijeme ich!" 13Ale Šaul povedal: "Dnes nebude usmrtený nik, lebo dnes Pán zachránil Izrael." 14Samuel povedal ľudu: "Poďte, pôjdeme do Galgaly a obnovíme tam kráľovstvo!" (*) (T. j. znovu vyhlásime Šaula za kráľa.) 15Všetok ľud išiel teda do Galgaly a tam, v Galgale, pred Pánovou tvárou ustanovili Šaula za kráľa. Obetovali tam niektoré obety a Šaul i všetci mužovia Izraela sa tam veľmi radovali.
Samuel skladá sudcovský úrad. - 1Samuel povedal celému Izraelu: "Vidíte, že som počúval váš hlas vo všetkom, čo ste mi vraveli, a ustanovil som nad vami kráľa! 2A tak teraz kráľ kráča pred vami! Ja však som zostarel a ošedivel a moji synovia sú tu medzi vami! Ja som kráčal pred vami od svojej mladosti až po dnešný deň. 3Hľa, tu som, vypovedajte proti mne pred Pánom a pred jeho pomazaným! Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Koho som ubíjal? Z čej ruky som prijal úplatok a prižmúril som oči? Chcem vám nahradiť." (*) (Pomazaný Pánov je kráľ.) 4Odpovedali mu: "Neutláčal a neubíjal si nás, ani si z ničej ruky nič neprijal." 5Povedal im: "Nech je Pán proti vám svedkom a nech je svedkom tohoto dňa jeho pomazaný, že ste nenašli nič v mojej ruke!" Oni odpovedali: "Nech je svedkom!"
6Vtedy Samuel hovoril ľudu: "Ten Pán, ktorý vzbudil Mojžiša a Árona a ktorý vyviedol vašich otcov z Egypta. 7Nuž postavte sa teraz, nech sa súdim s vami pred Pánom pre všetky Pánove dobrodenia, ktoré preukázal vám i vašim otcom! 8Keď Jakub prišiel do Egypta, volali vaši otcovia k Pánovi. Nato Pán poslal Mojžiša a Árona, ktorí vyviedli vašich otcov z Egypta; potom ich usadil na tomto mieste. 9Ale zabudli na Pána, svojho Boha, preto ich vydal do ruky Sisaru, vojvodcu z Chasoru, do ruky Filištíncov a do ruky moabského kráľa, ktorí bojovali proti nim. (*) (O Sisarovi a Chasore pozri Sdc hl. 4. – O utláčaní Filištíncami Sdc 3,31; 10,7–8; 13,1; Moabčanmi Sdc 3,12 n.) 10Vtedy volali k Pánovi a vraveli: »Zhrešili sme, veď sme opustili Pána a slúžili sme bálom a aštartám. Vysloboď nás teraz z ruky našich nepriateľov, budeme ti slúžiť!« (*) (O báloch a aštartách pozri pozn. k 7,3–4.) 11Nato Pán poslal Jerobála, Badana, Jefteho a Samuela, ktorí vás vyslobodili z ruky vašich okolitých nepriateľov, i mohli ste bývať v bezpečí. (*) (Jerobál je Gedeon (Sdc 6,32). "Badan" je pravopisná chyba, treba čítať Barak (Sdc hl. 4). O Jeftem pozri Sdc hl. 11 n.) 12Keď ste však videli, že kráľ Amončanov Naás tiahne proti vám, hovorili ste mi: »Nie! Ale nech kraľuje nad nami kráľ« - hoci vaším kráľom je Pán, váš Boh. (*) (O Amončanoch pozri 11,1.) 13Teraz, hľa, tu je kráľ, ktorého ste si zvolili, ktorého ste si žiadali! Hľa, Pán postavil nad vami kráľa! 14Ak sa budete báť Pána a budete mu slúžiť, ak budete počúvať na jeho hlas a nebudete strpčovať Pánovu tvár, budete aj vy, aj kráľ, ktorý nad vami panuje, nasledovať Pána. (*) (T. j. Pán vám bude i naďalej vodcom.) 15Ale ak nebudete počúvať Pánov hlas a budete strpčovať Pánovu tvár, bude Pánova ruka proti vám (a proti vašim otcom). (*) (Koniec verša by bolo asi lepšie čítať so LXX "a proti vášmu kráľovi".)
16Teraz sa však postavte a pozerajte sa na túto veľkú vec, ktorú Pán urobí pred vašimi očami! 17Či nie je dnes deň žatvy pšenice? Budem volať k Pánovi a dá hromobitie a dážď. Tak sa dozviete a uvidíte, že je veľká vaša vina, ktorej ste sa dopustili pred Pánovými očami, keď ste si žiadali kráľa." (*) (V Palestíne cez leto vôbec neprší.) 18Vtedy Samuel volal k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Samuela. 19A všetok ľud hovoril Samuelovi: "Modli sa za svojich sluhov k Pánovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli! Veď sme ku všetkým svojim hriechom pripojili vinu, že sme si žiadali kráľa!"
20Samuel odpovedal ľudu: "Nebojte sa! Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale sa len neodďaľujte od Pána a slúžte Pánovi celým svojím srdcom! 21A nevzďaľujte sa za ničomnosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia, pretože sú ničomnosťou! (*) ("Ničomnosť" sú modly.) 22Lebo Pán nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, pretože sa Pánovi zaľúbilo urobiť vás veľkým národom. 23Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa prehrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za vás modliť! Ba budem vás učiť dobrej a pravej ceste. 24Len sa bojte Pána a slúžte mu verne celým svojím srdcom, veď vidíte, aké veľké veci urobil s vami! 25Ale ak budete páchať zlo, zahyniete aj vy, aj váš kráľ!"
Šaulova nedôvera. - 1Uplynul rok, čo kraľoval Šaul, a keď druhý rok kraľoval nad Izraelom, 2vybral si tritisíc z Izraelitov: dvetisíc bolo so Šaulom v Machmase a na vrchu Betel a tisíc bolo s Jonatánom v Benjamínovej Gabae. Ostatok ľudu rozpustil, každého do jeho stanu. (*) (Machmas je asi dnešná dedina Muchmas, ktorá leží pri Er-Ráme. – Betel leží severne od mesta Betel (dnes Betín). O Gabae pozri 10,5.) 3Jonatán porazil posádku Filištíncov, ktorá bola v Gabae, a Filištínci sa o tom dopočuli. Vtedy dal Šaul trúbiť na trúbu v celej krajine a vyhlásil: "Nech čujú Hebrejci 4a celý Izrael nech počuje toto: Šaul porazil posádku Filištíncov, ale sa aj stal Filištíncom odporným." Nato zvolali ľud k Šaulovi do Galgaly. (*) (O Galgale pozri 7,16.) 5Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelitom, tridsaťtisíc vozov a šesťtisíc jazdcov, ľudu však bolo počtom ako piesku na morskom brehu. Prišli a utáborili sa v Machmase, východne od Bethavenu. (*) (Bethaven ležal pri Beteli (Joz 7,2; 18,12 n.).) 6Keď Izraeliti videli, že sú v úzkych, že ľud je ubitý, poschovávali sa (ľudia) do jaskýň, do dier, do skalných trhlín, do jám a do cisterien. 7Dokonca prešli cez Jordán do Gadovej krajiny a do Galaádu. Šaul však bol ešte v Galgale a celý ľud sa triasol okolo neho. (*) (Čítame podľa LXX, Vulg a aj dnešný hebrejský text píše, že Hebrejci prešli cez Jordán, čo je určite mylné, veď aj tí, čo sa poschovávali, boli Hebrejci. – Čiastka Zajordánska bola pridelená kmeňu Gad. Tento kraj bol južne od rieky Jáboku. Kraj ležiaci severne od tejto rieky volal sa Galaád.)
8I čakal sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Ale Samuel neprichádzal do Galgaly, takže sa ľud od neho rozchodil. 9Vtedy povedal Šaul: "Doneste mi celopal a pokojné obety!" A obetoval celopal. 10Keď dokončil obetovanie celopalu, prišiel Samuel a Šaul mu šiel v ústrety pozdraviť ho. 11Samuel povedal: "Čo si to urobil?" Šaul odpovedal: "Lebo som videl, že sa ľud rozchodí odo mňa a ty si neprichádzal na určený čas, Filištínci sa však zhromaždili v Machmase. 12I myslel som: Teraz zostúpia Filištínci ku mne do Galgaly a Pánovu tvár som neudobril. Nuž osmelil som sa a obetoval som celopal." 13Nato Samuel povedal Šaulovi: "Hlúpo si konal, nezachoval si príkaz Pána, svojho Boha, ktorý ti dal. Teraz by bol Pán na večnosť upevnil tvoje kráľovstvo nad Izraelom. 14Takto však tvoje kráľovstvo trvať nebude. Pán si vyhľadal muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za knieža nad svojím ľudom, lebo si nezachoval, čo ti prikázal Pán." 15Potom Samuel vstal a odišiel z Galgaly do Benjamínovej Gabay. Ostatok ľudu išiel za Šaulom z Galgaly do Benjamínovej Gabay v ústrety bojujúcemu ľudu. A Šaul spočítal ľud, ktorý sa nachádzal pri ňom, okolo šesťsto mužov. (*) (Samuel asi nešiel do Gabay, ale ako LXX píše: "odišiel svojou cestou". Podávame v tomto verši znenie Vulgáty, ktorá sa skoro zhoduje so LXX. Heb rejský text je neúplný.)
Vojna s Filištíncami. - 16Šaul, jeho syn Jonatán a ľud, ktorý bol s nimi, zdržovali sa v Benjamínovej Gabae, Filištínci táborili v Machmase. 17Vtedy vyrazili z tábora Filištíncov koristníci v troch oddieloch. Jeden oddiel udrel smerom na Ofru do kraja Šual, (*) (Ofra je dnešné Et-Tajjíbe 7 a 1/2 km severovýchodne od Betela. Krajina Šual, ktorá sa spomína len tu, je neznáma.) 18jeden oddiel udrel smerom na Bethoron a jeden oddiel udrel smerom k hranici, ktorá hľadí ponad údolie Seboim na rovinu. (*) (Bethoron, dnes Betúr, ležal západne od Machmasu. Údolie Seboim (Sebóim), ,Údolie hyén' je azda dnešná Wadi Abu Daba, bočné údolie Wadi el-Keltu pri Jerichu (Schulz). – Miesto "smerom k hranici" by bolo vari lepšie čítať so LXX "smerom ku Gabae". Rovinou sa tu rozumie údolie Jordánu.)
19Kováča však nebolo v celej Izraelskej krajine. Filištínci si totiž povedali: "Aby si Hebrejci neurobili meče alebo kopije." 20Celý Izrael musel chodiť k Filištíncom, keď si niekto chcel naostriť pluh, motyku, sekeru alebo kosu. 21Pilník slúžil na brúsenie ostria motýk, trojzubých vidiel, sekier a sochorov, (*) (Osnova tohto verša je veľmi porušená; a preto neistá.) 22takže v deň bitky sa nenašiel meč ani kopija v ruke celého ľudu, ktorý bol so Šaulom a Jonatánom. Našiel sa len u Šaula a jeho syna Jonatána.
23Posádka Filištíncov vyrazila k machmaskému prechodu.
1Ktorýsi deň povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!" Svojmu otcovi to však neoznámil. 2Šaul sa zdržoval na okraji Gabay pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Magrone. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. (*) (Dnes už nemožno presne určiť, kde táboril Šaul.) 3Achiáš, syn Ichabodovho brata Achitoba, ktorý bol synom Finésa, Héliho syna, Pánovho kňaza v Šíle, nosil efód. - Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. (*) (Achiáš, ktorý bol tiež v sprievode Šaulovom, bol veľkňazom.) 4Vprostred prechodu, cez ktorý sa Jonatán usiloval prejsť k posádke Filištíncov, bol z jednej i druhej strany skalný výbežok, jeden sa volal Bóses (lesklý), druhý Séne (pichľavý). 5Jeden výbežok bol na sever oproti Machmasu, druhý na juh oproti Gabae.
6Jonatán povedal chlapcovi, svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke tých neobrezancov, azda Pán urobí (niečo) v náš prospech. Veď Pánovi nič neprekáža zachrániť pomocou veľkého alebo nepatrného počtu!" 7Zbrojnoš mu odpovedal: "Urob, čokoľvek je v tvojom srdci! Rozhodni sa a ja som s tebou, ako si len praješ!" 8Jonatán vravel: "Prejdime tamto k tým chlapom a ukážeme sa im. 9Ak nám povedia: »Stojte, kým neprídeme k vám!«, ostaneme stáť a nepôjdeme k nim. 10Ale ak nám povedia: »Poďte!«, pôjdeme, lebo nám ich Pán vydal do ruky. Toto nám bude znamením." (*) (V podobných pochybnostiach žiadali Izraeliti častejšie znamenie od Pána.) 11Vtom sa obaja ukázali posádke Filištíncov. Filištínci vraveli: "Aha, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poschovávali!" 12A mužovia posádky hovorili Jonatánovi a jeho zbrojnošovi: "Poďte k nám, voľačo vám porozprávame!" Nato Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: "Poď za mnou, lebo ich Pán vydal do ruky Izraela!" (*) (Filištínci si robia z Jonatána posmech.) 13Jonatán sa teda škriabal nahor rukami a nohami a jeho zbrojnoš za ním. I padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich za ním zabíjal. 14Prvá porážka, ktorú zapríčinil Jonatán a jeho zbrojnoš, čítala okolo dvadsať mužov, asi na pol jutre oráčiny. (*) (Zmysel konca tohto verša je nejasný a neistý.)
15I rozšíril sa zmätok v tábore, na poli a v celom ľude. Posádka a koristníci sa tiež triasli, lebo sa chvela zem; to bol strach Boží. 16Keď sa Šaulove hliadky pozreli do Benjamínovej Gabay, tábor sa vlnil sem i tam. 17Vtedy Šaul povedal ľudu, ktorý bol s ním: "Spočítajte a zistite, kto odišiel spomedzi nás!" Spočítali a hľa, nebolo Jonatána a jeho zbrojnoša! 18Vtedy Šaul povedal Achiášovi: "Prines Božiu archu!" Božia archa bola totiž v ten deň pri synoch Izraela. (*) (Pomocou archy zmluvy (alebo podľa LXX pomocou veľkňazského rúcha, efódu) sa chcel Šaul od Boha dozvedieť, čo treba robiť.) 19A kým Šaul hovoril s veľkňazom, zmätok, ktorý bol v tábore Filištíncov, rozrastal sa čoraz viac. Vtedy povedal Šaul veľkňazovi: "Stiahni ruku späť!" 20Tu sa Šaul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil, došli až k bitke a hľa, meče mali obrátené vzájomne proti sebe vo veľmi veľkom zmätku! 21Aj Hebrejci, ktorí už dávnejšie boli s Filištíncami a ktorí s nimi tiahli do poľa, sa obrátili a chceli byť s Izraelitmi, ktorí boli so Šaulom a Jonatánom. 22Aj všetci izraelskí mužovia, čo boli schovaní v Efraimskom pohorí, počuli, že sa Filištínci dali na útek, a zapojili sa do boja proti nim. 23Tak Pán zachránil v ten deň Izrael. Boj sa však preniesol až k Bethavenu. (*) (O Bethavene pozri 13,5.) 24V ten deň boli mužovia Izraela unavení, lebo Šaul zaprisahal ľud slovami: "Nech je prekliaty muž, ktorý by požil jedlo do večera, kým sa nevypomstí na svojich nepriateľoch!" Preto nik z ľudu neokúsil jedla. 25Tu prišiel všetok ľud k plástom; na poli bol med. 26Keď ľud došiel k plástom, tie pretekali medom, ale nebolo nikoho, kto by bol ruku zdvihol k ústam, lebo ľud sa bál prísahy. 27Lenže Jonatán nepočul, keď jeho otec zaprisahal ľud, preto vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil ju do medového plásta, potom si obrátil ruku k ústam a rozsvietili sa mu oči. 28Ktosi z ľudu ho však oslovil: "Tvoj otec prísne zaprisahal ľud slovami: Nech je prekliaty muž, ktorý dnes požije pokrm!" Ľud však bol unavený. 29Jonatán odpovedal: "Môj otec vrhá krajinu do nešťastia, pozrite, rozsvietili sa mi oči, hoci som požil len trochu tohto medu. 30O koľko viac, keby bol ľud dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel; nebola by teraz porážka Filištíncov väčšia?"
31V ten deň teda porazili Filištíncov od Machmasu po Ajalon. Ale ľud sa veľmi unavil. (*) (O Machmase pozri 13,5. Ajalon (dnes Jálo) ležal bezprostredne na hranici územia Filištíncov, päť hodín od Machmasu.) 32Preto sa ľud vrhol na korisť, zajali ovce, hovädá a teľce, zabíjali ich na zemi a ľud jedol aj s krvou. (*) (Zákon zakazoval jesť mäso aj s krvou (pozri Lv 3,17; 19,26; Dt 12,16.23).) 33Oznámili to Šaulovi: "Hľa, ľud hreší proti Pánovi, lebo je s krvou!" I povedal: "Zhrešili ste! Privaľte teraz ku mne veľký kameň!" 34Potom Šaul povedal: "Zamiešajte sa medzi ľudí a povedzte im: Priveďte si každý ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabíjajte na tomto (kameni) a tak jedzte! Nehrešte proti Pánovi, že jete s krvou!" A všetok ľud privádzal, každý vola, ktorého mal poruke, a zabíjali tam až do noci. (*) (Skala pripomína oltár. Krv ako sídlo života patrí Bohu.) 35Šaul však postavil Pánovi oltár. To bol prvý oltár, ktorý postavil Pánovi.
36Potom Šaul povedal: "Poďme za Filištíncami v noci a spustošme ich, kým zasvitne ráno, aby z nich nezostal nik!" Odpovedali: "Urob všetko, čo sa ti páči!" Veľkňaz však povedal: "Pristúpme sem, k Bohu!" 37A Šaul sa radil Boha: "Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do ruky Izraela?" Ale v ten deň mu nedal odpoveď. 38Vtedy vravel Šaul: "Priblížte sa sem všetci pohlavári ľudu, skúmajte a pozrite sa, kto spáchal dnes tento hriech! 39Lebo na život Pána, záchrancu Izraela, ak sa to stalo hoci aj pre môjho syna Jonatána, určite zomrie." A z celého ľudu mu nik neodpovedal. 40Nato vravel celému ľudu: "Vy buďte na jednej strane, ja však a môj syn Jonatán budeme na strane druhej." Ľud odpovedal Šaulovi: "Urob, čo sa ti páči!" 41A Šaul hovoril Pánovi: "Bože Izraela, zjednaj právo!" I zachytil sa Jonatán a Šaul, ľud však vyviazol. 42Nato povedal Šaul: "Žrebujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom!" A zachytil sa Jonatán.
43Šaul sa spýtal Jonatána: "Povedz mi, čo si urobil!" Jonatán mu povedal: "Na konci palice, ktorú mám v ruke, okúsil som trochu medu. Tu som, nech zomriem!" 44Šaul povedal: "Toto nech mi urobí Pán a toto nech mi dodá! Veru umrieš, Jonatán!" 45Ale ľud hovoril: "Nuž Jonatán má zomrieť, ktorý získal Izraelu toto veľké víťazstvo? Ani zďaleka! Ako žije Pán, ani vlások mu nepadne z hlavy na zem! Veď toto urobil dnes s Božou pomocou!" A tak ľud vyslobodil Jonatána a nezomrel. 46A Šaul odišiel bez prenasledovania Filištíncov, takže sa Filištínci vrátili domov.
47Keď sa Šaul ujal kráľovstva nad Izraelom, bojoval proti všetkým jeho okolitým nepriateľom, proti Moabu, proti Amončanom, proti Edomčanom, proti kráľom Soby a proti Filištíncom. A víťazil nad všetkými, proti ktorým sa obrátil. (*) (Aramejské kráľovstvo zvané Soba ležalo južne od Damasku.) 48Konal udatne, porazil Amalekitov a vyslobodil Izrael z ruky jeho ničiteľov.
49Šaulovi synovia boli Jonatán, Ješui a Melchisua. Mená jeho dvoch dcér boli: meno staršej Merob a meno mladšej Michol. (*) (Ješui je totožný s Isbosetom.) 50A meno Šaulovej manželky Achinoam, dcéra Achimása. Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Néra, Šaulovho strýca. 51Kis bol Šaulovým otcom a Nér, Abnerov otec, bol synom Abiela.
52Vojna proti Filištíncom bola prudká po celý Šaulov život. Ktoréhokoľvek mocného a udatného muža Šaul zbadal, pritiahol ho k sebe.
Vojna proti Amalekitom. - 1Samuel hovoril Šaulovi: "Mňa poslal Pán, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Nuž počúvaj teraz hlas Pánových slov. 2Toto hovorí Pán zástupov: Chcem potrestať to, čo urobil Amalek Izraelu, že sa mu postavil do cesty, keď vystupoval z Egypta. (*) (Pozri Ex 17,8 (porov. Dt 25,17). Ale Amalekiti sa aj neskoršie stavali proti Izraelitom: pozri 1 Sam 14,48; 15,33.) 3Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!" (*) (Nad čím Boh vyriekol takúto kliatbu (chérem), z toho nik nesmel nič ukoristiť, všetko bolo treba zničiť.) 4Šaul zvolal ľud a spočítal ho v Telaime: dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Júdska. (*) (Telaim (Teláím) je asi v Joz 15,24 spomínané mesto Telem. Ležalo kdesi pri južnej hranici krajiny.) 5Potom išiel Šaul proti mestu Amalekitov a postavil sa v doline na postriežku. 6Kinejcom však Šaul povedal: "Odtiahnite a vzdiaľte sa spomedzi Amalekitov, aby som vás nezmietol s nimi! Veď vy ste preukázali milosť synom Izraela, keď vystupovali z Egypta!" Nato sa Kinejci vzdialili spomedzi Amalekitov. 7A Šaul porazil Amalekitov od Hevily až po Súr, ktorý je východne od Egypta. (*) (Hevila a Súr boli kdesi východne od Egypta, porov. Gn 25,18.) 8Kráľa Amalekitov Agaga chytil živého, na všetkom ľude však vyplnil kliatbu ostrím meča. 9Šaul a ľud ušetril Agaga aj to, čo bolo v stáde a čriede najlepšie, aj najtučnejšie baránky a všetko, čo bolo cenné; nechceli na tom vyplniť kliatbu. Vyplnili však kliatbu na všetkom, čo bolo podlé a biedne.
10Preto Pán hovoril Samuelovi: 11"Ľutujem, že som Šaula ustanovil za kráľa, lebo odstúpil odo mňa a nesplnil moje slová." Samuel sa rozmrzel a volal k Pánovi celú noc. 12Včasráno sa však Samuel vybral za Šaulom. Tu Samuelovi oznámili: "Šaul išiel do Karmelu a postavil si pomník. Potom sa obrátil a prešiel dolu do Galgaly." (*) (Mestečko Karmel, dnes el-Kurmul, je 12 km južne od Hebronu.) 13Keď Samuel prišiel k Šaulovi, Šaul mu povedal: "Nech ťa požehná Pán. Splnil som Pánovo slovo." 14Samuel však povedal: "A čo znamená bľačanie oviec, ktoré mi zneje v ušiach, a ručanie hoviad, ktoré počujem?" 15Šaul odpovedal: "Od Amalekitov to doniesli, lebo ľud ušetril, čo bolo v stáde a čriede najlepšie, aby to obetoval Pánovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme splnili kliatbu." 16Nato Samuel povedal Šaulovi: "Nechaj to! Oznámim ti, čo mi hovoril Pán tejto noci." Povedal mu: "Hovor!" 17A Samuel hovoril: "Nie si hlavou izraelských kmeňov, hoci si vo vlastných očiach malý? Pán ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. (*) (Šaul sa kedysi pokorne pokladal za malého a nehodného na kráľovský úrad (pozri 9,21).) 18Pán ťa vypravil na cestu a povedal: »Choď, splň kliatbu na hriešnikoch, na Amalekitoch, a bojuj proti nim, kým ich nezničíš.« 19Nuž prečo si nepočúval Pánov hlas, ale vrhol si sa na korisť a urobil si, čo sa Pánovi nepáči?" 20Šaul odpovedal Samuelovi: "Ba, počúval som Pánov hlas a šiel som cestou, po ktorej ma poslal Pán. Agaga, kráľa Amalekitov, som priviedol, ale na Amalekitoch som splnil kliatbu. 21Ľud však vzal z koristi ovce a dobytok, prvotiny z toho, čo bolo dané do kliatby, aby to v Galgale obetoval Pánovi." 22Samuel odpovedal: "Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! 23Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!"
24Šaul povedal Samuelovi: "Zhrešil som, lebo som prestúpil Pánov príkaz a tvoje slová, keď som sa bál ľudu a počúval som na ich hlas. 25Teraz však odpusť, prosím, môj hriech a vráť sa so mnou, chcem sa klaňať Pánovi." 26Ale Samuel odpovedal Šaulovi: "Nevrátim sa s tebou. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, Pán ťa zavrhol, aby si nebol kráľom nad Izraelom." 27Keď sa Samuel obrátil na odchod, on chytil okraj jeho plášťa a ten sa odtrhol. 28A Samuel mu povedal: "Pán dnes odtrhol od teba kráľovstvo Izraela a dal ho tvojmu blížnemu, ktorý je lepší ako ty. 29A Pevný Izraela neluhá a neľutuje, on nie je človek, aby ľutoval." (*) ("Pevný Izraela" je Boh. Čo on raz vyriekol, to neoľutuje, neodvolá výrok, ktorým zavrhol Šaula.) 30Povedal: "Zhrešil som. Ale teraz ma ucti pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom a vráť sa so mnou, budem sa klaňať Pánovi, tvojmu Bohu." 31Samuel sa teda vrátil za Šaulom a Šaul sa klaňal Pánovi. (*) (Samuel konečne vyhovie Šaulovej žiadosti, lebo ho nechce zahanbovať pred poddanými.)
32Potom hovoril Samuel: "Priveďte ku mne Agaga, kráľa Amalekitov!" Agag prišiel k nemu a chvel sa. Agag povedal: "Aká trpká je smrť!" (*) (Osnovu uvádzame podľa LXX a Vg. Podľa hebrejského znenia sa Agag tešil, že mu už nehrozí nebezpečenstvo smrti, čo však nie je pravdepodobné, veď nemal príčiny myslieť si, že ho Samuel prepustí na slobodu.) 33Samuel však vravel: "Ako tvoj meč robil ženy bezdetnými, tak bude medzi ženami bezdetná tvoja matka." A Samuel Agaga rozsekal pred Pánom v Galgale.
34Potom šiel Samuel do Rámy, Šaul však išiel do svojho domova, do Šaulovej Gabay. A Samuel už nikdy nevidel Šaula až do dňa svojej smrti. Ale Samuel žialil za Šaulom, lebo Pán oľutoval, že Šaula ustanovil za kráľa nad Izraelom.