Vedieť, ako to bude so živými a mŕtvymi… - 13Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. 14Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. (*) (Niektorí prekladajú: "zhromaždí s ním".) 15Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. (*) (Pavol toto učí pravdepodobne na základe zvláštneho zjavenia (porov. 1 Kor 15, 51).) 16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. (*) (Pavol odpovedá na problém Solúnčanov v súvise s druhým Kristovým príchodom. Okrem toho bola to aj téma apoštolských kázní. Mysleli si, že mŕtvi pri druhom slávnom Kristovom príchode budú o niečo ukrátení vzhľadom na tých, čo sa ho dočkajú ako živí. Apoštol tu hovorí v množnom čísle a seba zahrňuje medzi tých, čo sa ešte živí dočkajú slávneho Kristovho príchodu. Je to skôr vyjadrenie túžby po tomto príchode, ako to dokazujú aj jeho ostatné eschatologické výpovede (porov. Rim 13, 11 n.; 1 Kor 7, 29–32; 15, 51 n.; 16, 22; 2 Kor 5, 1–4; Flp 4, 5; 2 Tim 4, 6–8). Pavol teda nikdy neučil, že deň slávneho Pánovho príchodu nastane už počas jeho života.) 18Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!

…a očakávať Pánov príchod. - 1O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, 2lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. (*) (Porov. Mt 24, 43.) 3Keď budú hovoriť: "Je pokoj a istota," vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. 4Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!

7Tí, čo spia, spia v noci, a opilci sa v noci opíjajú. 8My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. (*) (O duchovnej výzbroji porov. Iz 59, 17; Ef 6, 14–17.) 9Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme.