2Kor11,22-12,10

22Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. 23Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. (*) (Pavol sa chváli utrpeniami, ktoré znášal pre evanjelium. Jeho protivníci sa tiež vychvaľovali, hoci na to nemali dôvod.) 24Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, (*) (Podľa Dt 25, 3 sa počet úderov pri bičovaní nesmel prekročiť, a preto z opatrnosti dávali o jeden úder menej.) 25tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; 26často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. 28A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. 29Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?

30Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. 32V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, (*) (Aretas IV. (9 pred Kr. – 40 po Kr.) bol nabatejským kráľom; tesť Herodesa Antipasa.) 33ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. (*) (Porov. Sk 9, 23–25.)

Prejdem k videniam a zjaveniam. - 1Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. 2Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. 3A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - 4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. 6Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. 8Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Kontext   Úvod   Dozadu (2Kor 10)   Dopredu (2Kor 13)

Obsah