2Kor11-12

Horlím za vás Božou horlivosťou. - 1Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! (*) (Pavol je prinútený okolnosťami brániť sa proti nespravodlivým obvineniam protivníkov. Robí to tým, že poukazuje na svoju veľkosť. A to nazýva "nerozumnosťou".) 2Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. (*) (Mimoriadny zážitok, o ktorom hovorí Pavol v tretej osobe, odohral sa 14 rokov pred napísaním listu, teda asi roku 43, a je iný ako videnie, ktoré mal niekoľko rokov predtým na ceste do Damasku. Podľa vtedajšej predstavy tretie nebo bolo sídlom Boha, kým prvým nebom bola zemská atmosféra, druhým nebo hviezd.) 3Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. 4Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. 5A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, (*) ("Veľkými apoštolmi" tu nazýva Pavol ironicky pravdepodobne svojich židovčiacich protivníkov. Sú to "falošní apoštoli" (v. 13).) 6lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

7Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? (*) ("Osteň" je bližšie neurčené utrpenie. Mohla to byť dajaká chronická choroba (porov. Gal 4, 14–15), alebo prenasledovanie zo strany Židov (porov. Rim 9, 3).) 8Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. (*) (Olupovaním nazýva Pavol to, čo prijímal od iných cirkví, len aby mohol slúžiť Korinťanom a nebol im na ťarchu.) 9Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. (*) (Pavol sa živil prácou svojich rúk (porov. Sk 18, 3) a podporu prijal jedine z Macedónska (porov. Flp 4, 15).) 10Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.

11Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. (*) (Azda námietka Pavlových protivníkov.) 12Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. 13Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. 14A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.

Som Kristov služobník v námahách i ranách. - 16Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. (*) (Ide o námietky jeho protivníkov.) 17Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. 18Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. 19Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. 20Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. (*) (Pavol im pripomína zneužívania, ktorých sa dopúšťali tzv. apoštoli.)

21Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. 22Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. 23Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. (*) (Pavol sa chváli utrpeniami, ktoré znášal pre evanjelium. Jeho protivníci sa tiež vychvaľovali, hoci na to nemali dôvod.) 24Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, (*) (Podľa Dt 25, 3 sa počet úderov pri bičovaní nesmel prekročiť, a preto z opatrnosti dávali o jeden úder menej.) 25tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; 26často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. 28A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. 29Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?

30Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. 32V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, (*) (Aretas IV. (9 pred Kr. – 40 po Kr.) bol nabatejským kráľom; tesť Herodesa Antipasa.) 33ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. (*) (Porov. Sk 9, 23–25.)

Prejdem k videniam a zjaveniam. - 1Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. 2Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. 3A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - 4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. 6Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. 8Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Bojím sa o vás. - 11Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili - lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. 12Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. 13Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.

14A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?

16Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. 17Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? 18Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?

19Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. 20Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. 21Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

Kontext   Úvod   Dozadu (2Kor 10)   Dopredu (2Kor 13)

Obsah