1Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. (*) (Odporcovia asi vyčítali Pavlovi, že odporúča samého seba.)
4Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.
Služobníci Novej zmluvy. - 7Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, (*) ("Služba smrti vyrytá do kameňa" je služba v Starom zákone, ktorý ukladal rôzne povinnosti, ale nedával primeranú pomoc na ich splnenie. V tomto zmysle zabíjal.) 8ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
12Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. (*) (Porov. Ex 34,33–35. Závoj bol predobrazom zaslepenosti Židov, ktorí po Kristovom príchode nespoznali, že je už koniec toho, čo sa pomíňa, čiže Starého zákona.) 14Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (*) (Iní prekladajú: "odrážame ako v zrkadle Pánovu slávu".)