Machabejec sa pripravuje na odboj. - 1Júda Machabejec a jeho druhovia prichádzali tajne okľukami do osád, zvolávali svojich súkmeňovcov, zhromažďovali okolo seba takých, čo zostali verní židovstvu, a tak zohnali asi šesťtisíc mužov. (*) (Tieto nenápadné a prekvapujúce výpady podnikal Júda z púšte (5,27).) 2Vzývali Pána, aby zhliadol na svoj ľud, ktorý všetci šliapu, aby sa zľutoval nad chrámom, ktorý znesväcujú bezbožníci, 3aby sa tiež zmiloval nad hynúcim mestom, ktoré malo byť čoskoro zrovnané so zemou, aby vypočul krv, ktorá volá k nemu, 4a konečne aby sa rozpomenul na zločinné vraždenie nevinných detí a na rúhania, vyslovené proti jeho menu, a aby ukázal, že má v nenávisti všetko zlé.
5Keď mal Machabejec svoj ľud pohromade, pohania mu už viac nemohli odolať, pretože (predošlý) Pánov hnev sa obrátil na milosrdenstvo. 6Neočakávane prepadával mestá a dediny a pálil ich; zaberal vhodné miesta, pričom premohol nie málo nepriateľov a obracal ich na útek. (*) (Porov. tiež 1 Mach 2,44; o pálení miest a o veľkom Júdovom chýre 1 Mach 3,5–9.) 7Na takéto prepady si najradšej vyberal za spoločníka noc. Chýr o jeho udatnosti sa šíril na všetky strany.
Nikanorova výprava. - 8Keď Filip videl, že ten muž dosiahol zakrátko veľký úspech - pretože mu často prialo šťastie, takže stále napredoval, - napísal Ptolemeovi, miestodržiteľovi Celosýrie a Fenície, aby sa postaral o podporu kráľovej veci. (*) (Porov. pozn. k 1 Mach 3,32.38, kde je reč o Ptolemeovi Nikanorovi, Lyziášovi a Gorgiášovi. O Gorgiášovi 1 Mach 4; porov. 2 Mach 5,22.) 9On hneď povolal Nikanora, syna Patroklovho, jedného zo svojich popredných priateľov, dal mu nie menej ako dvadsaťtisíc ozbrojencov zo všelijakých národov a poslal ho, aby vyhladil celý židovský národ. Ako vojvodcu mu pridelil Gorgiáša, veľmi skúseného bojovníka.
10Nikanor sa rozhodol, že daň v sume dvetisíc talentov, ktorú mal kráľ odviesť Rimanom, zaokryje odpredajom židovských zajatcov. (*) (K dani, ktorú mali Sýrčania platiť Rimanom, porov. 1 Mach 8,6 nn.) 11A hneď aj poslal do prímorských miest výzvu na výkup židovských otrokov. Sľuboval, že bude dávať deväťdesiat otrokov za jeden talent. Vtedy nemal tušenia o treste, ktorým ho mal postihnúť Všemohúci.
12Júda sa však dozvedel o Nikanorovom príchode. Ale keď svojim oznámil, že sa blíži vojsko, 13zbabelci a tí, čo nedôverovali v Božiu spravodlivosť, sa rozutekali. 14Iní zas predávali všetko, čo im zostalo, a zároveň sa modlili k Pánovi, aby ich vyslobodil od zločinného Nikanora, ktorý ich predal už pred bojom. 15A keby to (Boh) nechcel urobiť kvôli nim samým, nech to urobí aspoň pre zmluvu s ich otcami a kvôli svojmu vznešenému a velebnému menu, ktorým sa (Židia) označovali. (*) (K v. 12–23 porov. 1 Mach 3,42–60. – Niektorí predávali svoj majetok (4,24 n.; 5,11.24). – Júda aj so svojimi prosil Pána o pomoc v Masfe, 1 Mach 3,46.)
16Machabejec teda zvolal svojich ľudí, šesťtisíc na počet. Povzbudzoval ich, aby sa neľakali nepriateľov, ani neklesali na mysli pre množstvo pohanov, ktorí nespravodlivo tiahnu proti nim, ale aby statočne bojovali; 17aby mali pritom pred očami zneuctenie, ktoré tamtí v svojej zločinnosti vykonali na svätom mieste, ako aj znásilnenie potupeného mesta a zrušenie poriadku, zdedeného od otcov. (*) (O zneuctení chrámu porov. 5,16; 6,2; 1 Mach 1,57. O znásilnení mesta 5,25 n.; o zrušení od otcov zdedeného zriadenia 6,6 n.) 18"Oni zaiste dôverujú zbraniam a svojej bezočivej odvahe," hovoril, "my však dôverujeme vo všemohúceho Boha, ktorý jediným pokynom môže zničiť nielen tých, čo proti nám tiahnu, ale aj celý svet." 19Okrem toho im pripomenul pomoc, ktorú kedysi dostávali (od Boha) ich predkovia, ako pomoc proti Sennacheribovi, keď zahynulo stoosemdesiatpäťtisíc, (*) (Proti Sennacheribovi zoslal Boh svojho anjela (2 Kr 19,35; Iz 37,36); porov. tiež 15,22; 1 Mach 7,41. – Židia oddávna slúžievali vo vojskách svojich nadvládcov, ako napr. Peržanov, Egypťanov, Sýrčanov. – Pravdepodobne má tu Júda na mysli boje Antiocha III. Veľkého proti médskemu satrapovi Molonovi okolo r. 220 pr. Kr. Na strane Antiocha vtedy bojovali aj Macedónčania, ktorí tvorili jadro vojska (4 000), a Židia v počte 8 000 mužov (Vg: 6 000). Vo vojsku povstaleckého satrapu boli vtedy aj galatskí žoldnieri (Polybius 5,53,8; porov. Joz. Flávius Starož. 12,3,4).) 20alebo bitku proti Galaťanom v Babylonii, kde vytiahlo do boja spolu osemtisíc mužov okrem štyroch tisícov Macedónčanov. Po zatlačení Macedónčanov, tých osemtisíc s pomocou, ktorú dostali z neba, zničilo až stodvadsaťtisíc (nepriateľov) a odniesli si aj bohatú korisť.
21Tak im dodal odvahy, že boli hotoví aj zomrieť za zákon a vlasť. Potom rozdelil vojsko na štyri oddiely. (*) (Porov. pozn. k 1 Mach 4,6 n. Podľa toho malo celé Júdovo vojsko 6 000 mužov. – Miesto "Jozef" treba čítať: "Ján", lebo Júda nemal brata Jozefa. Porov. 10,9; 1 Mach 2,2; 9,36–38.) 22Svojich bratov Šimona, Jozefa a Jonatána ustanovil za vodcov jednotlivých oddielov: každému podriadil tisíc päťsto mužov. 23Keď dal Eleazar čítať z posvätnej knihy, vydal (Júda) heslo: "S Božou pomocou!" Potom sám prevzal vedenie prvého oddielu a vytiahol proti Nikanorovi. (*) (Iné heslo pozri 13,15.)
Víťazstvo nad Nikanorom. - 24Keďže mali za spojenca Všemohúceho, podarilo sa im pobiť z nepriateľov vyše deväťtisíc mužov, väčšiu časť Nikanorovho vojska zranili a dokaličili a všetkých ostatných prinútili na útek. (*) (Podrobnejšie o bitke porov. 1 Mach 4,1–22. 1 Mach udáva len 3 000 mŕtvych.) 25Tým, ktorí ich prišli kupovať, pobrali peniaze a prenasledovali ich dosť ďaleko. 26Vrátili sa však, lebo čas súril. Bol totiž deň pred sobotou; preto ich nemohli ďalej prenasledovať. 27Pozbierali po nich zbrane, pobrali korisť po nepriateľoch, svätili sobotu a nesmierne chválili a velebili Pána, ktorý ich chránil až po tento deň a začal im opäť preukazovať svoje milosrdenstvo. 28Po sobote nadelili z koristi poškodencom, tiež vdovám a sirotám. Z ostatku nadelili svojim deťom. (*) (Porov. Nm 31,27; 1 Sam 30,25 n.; 1 Mach 4,23. – Prosia však o ďalšie zmilovanie. Porov. vyššie 7,28; 6,2 n.) 29Keď to dokončili, konali spoločnú modlitbu a prosili milosrdného Pána, aby sa dokonale zmieril so svojimi služobníkmi.
Porážka Timoteja a Bakchidesa. - 30Bojovali aj s vojakmi Timoteja a Bakchidesa; pobili z nich vyše dvadsaťtisíc. Zmocnili sa vysoko položených a mimoriadne dôležitých pevností. Bohatú korisť podelili rovnakým dielom medzi sebou a (dali z nej) poškodeným aj sirotám, vdovám a starcom. (*) (Timotej a Bakchides spomínajú sa aj v 1 Mach (hl. 5 a 9; porov. 1 Mach 5,6–8; 7,8), ale až v bojoch po očiste chrámu; tu ešte pred očistou chrámu. Udalosti, o ktorých sa tu hovorí (8,1 – 10,8), iste nebudú zaznačené v presnom časovom postupe. – Chronologicky by mali udalosti nasledovať takto: 1. Porážka Nikanora (8,1–29), 2. útek Nikanorov (8,34–36), 3. správa o Lyziášovej porážke pri Betsure (1 Mach 4,26–35), z ktorej sú tu len úryvky (8,30–33), 4. očista a posvätenie chrámu (10,1–8), 5. návrat Antiocha z Elymaidy po zvesti o Nikanorovej a Timotejovej porážke, jeho onemocnenie a smrť (9,1–29), 6. záver správy o konci Antiocha (10,9). – Timotej a Bakchides boli generáli Lyziášovi, i keď v príslušnej správe v 1 Mach 4,26 n. nie sú menovaní.) 31Ich zbrane starostlivo pozbierali a všetky uložili na vhodných miestach; ostatnú korisť však priniesli do Jeruzalema. 32Zabili Fylarchesa, Timotejovho zločinného bojovníka, ktorý pripravil Židom nejednu krivdu. 33Pri oslave víťazstva v rodnom meste upálili tých, ktorí zapálili sväté dvere a spolu s Kalistenesom utiekli do jedného domu. Tak dostal primeranú odmenu za svoju bezbožnosť. (*) (O vypálení chrámovej brány porov. 1 Mach 4,38 a 2 Mach 1,8.)
Útek Nikanora. - 34Nikanor však, naničhodník, ktorý priviedol tisíc kupcov, aby kupovali židovských (otrokov), 35bol s Božou pomocou pokorený tými, ktorých nemal za nič. Musel odložiť nádherné rúcho a opustený utekal z krajiny ako zbehnutý otrok, až došiel do Antiochie, celý nešťastný z toho, že mu zničili vojsko. 36On si zaumienil, že daň pre Rimanov vyrovná jeruzalemskými zajatcami, ale teraz musel vyhlásiť, že za Židov bojuje ich Boh a že Židia sú takto nezraniteľní, lebo sa pridržiavajú zákonov, ktoré im on ustanovil.