Pozdrav. - 1Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: (*) ("V spravodlivosti", t. j. skrze milosť vykupiteľského Kristovho diela, ktorým on, nanajvýš spravodlivý, zadosťučinil božskej spravodlivosti za hriechy celého ľudstva a umožnil, aby sme dosiahli vnútorné ospravedlnenie.) 2Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.

Kresťanské povolanie. - 3Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. 4Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (*) (Vtelený Boží Syn sa stal účastným na našej ľudskej prirodzenosti. Jeho spasiteľskými zásluhami sa zasa my stávame "účastnými na Božej prirodzenosti". Tento výraz je jediný v celom Svätom písme. Svätopisec ním chce vyjadriť plnosť nášho života v Kristovi; skrze neho a v ňom nám Boh dáva účasť na svojom živote.) 5A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, 6k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, 7k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. 8Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. 9Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. 10Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. 11Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. (*) (Opravdivé poznanie viery je živé, činorodé. Prejavuje sa neprestajným pokrokom v čnostiach a dobrými skutkami, ktoré sú nám zárukou Božej milosti a lásky.)

Vernosť apoštolskej a prorockej náuke. - 12Preto vám to budem stále pripomínať, hoci to viete a ste utvrdení v pravde, ktorú teraz máte. 13Ale považujem za správne prebúdzať vás napomínaním, kým som v tomto stánku. (*) ("V tomto stánku," t. j. v stánku tela. Je to symbol dočasného života. Obraz je vzatý zo života kočovníkov, ktorí sa len krátko zdržujú na niektorom mieste. Porov. 2 Kor 5, 1 n.) 14Viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi to aj zjavil náš Pán Ježiš Kristus. (*) (Autor listu naráža na svoj blízky odchod z tohto sveta.) 15No postarám sa, aby ste si aj po mojom odchode často pripomínali tieto veci. (*) (Svätopisec akiste narážka na tento svoj list, ktorý zhŕňa celé jeho učenie.)

16Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. 17On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: "Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie." 18A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu. (*) (Peter a ostatní apoštoli učia veriacich to, čo na vlastné oči videli a na vlastné uši počuli (porov. Jn 1, 14; 1 Jn 1, 1–3). Takto môžu svedčiť aj o slávnom príchode Krista na konci sveta. Ukážku Božej veleby už vopred zažili, keď sa Ježiš premenil na vrchu Tábor pred očami Petra, Jakuba a Jána (Mt 17, 1–13; Mk 9, 1–8; Lk 9, 28–36).) 19Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica. (*) (Okrem apoštolského slova, založeného na videní Božej veleby v Kristovi, máme aj slovo prorocké, čiže starozákonné proroctvo, ktoré je pre nás kresťanov "pevnejšie", ako bolo pre starozákonný ľud, pretože veľká časť proroctiev sa už splnila na Kristovi a na kresťanstve, a tak toto splnenie je pevným dôkazom, že prorocké slovo je pravé a že sa splní aj tá časť, ktorá sa týka slávneho Kristovho príchodu.) 20Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. 21Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha. (*) (Výroky prorokov a Sväté písmo vôbec nie sú obyčajnou ľudskou rečou, ale Božím slovom, lebo proroci a svätopisci hovorili a písali z vnuknutia Ducha Svätého. Z toho plynie dôležitá zásada pri čítaní a vysvetľovaní Písma: slová Písma si nesmie hocikto samovoľne vykladať a vykrúcať, ale musí hľadať v nich to, čo nám nimi sám Boh chcel zjaviť. A tu nemôže rozhodovať mienka jednotlivca, ale učenie Cirkvi, lebo jedine jej Boh zveril poklad svojich právd. Svätopisec tu má na mysli bludárov, ktorí si začali po svojom vykladať Sväté písmo.)

Výstraha pred falošnými učiteľmi. - 1V ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu. (*) ("Pán" – Kristus, Pán (v gréckej pôvodine "despótes" – vládca).) 2Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy. (*) ("Budú potupovať": Židia i pohania, ktorí budú tupiť kresťanstvo, keď uvidia u niektorých kresťanov neresti, najmä telesné (porov. 2, 13; 1 Tim 6, 1; Tít 2, 5; Jak 2, 7). "Cesta pravdy" sa vzťahuje na kresťanskú vieru i na tých, čo ju vyznávajú.) 3Vo svojom lakomstve budú vás vykorisťovať falošnými rečami. Ich odsúdenie sa pripravuje už oddávna a ich záhuba nedrieme. (*) (Bludári sa usilujú získať veriacich na svoju stranu, aby ich potom z lakomstva vykorisťovali na svoje ciele (porov. 2, 13. 14; Júd 16; Tít 1, 11).)

Tri poučenia z minulosti. - 4Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. 5Ani starý svet neušetril, ale zachránil Noema, hlásateľa spravodlivosti, ako ôsmeho, keď priviedol potopu na svet bezbožných. 6Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných. (*) (Troma príkladmi potvrdzuje, že pre takých hriešnikov sa už pripravuje Boží súd.) 7Vyslobodil však spravodlivého Lota, ktorého trápil výstredný život nemravníkov. 8Kým tento spravodlivý býval medzi nimi, trápilo jeho spravodlivú dušu, že musel deň čo deň počuť a vidieť ich nemravné skutky. 9Pán však vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie; 10a to predovšetkým tých, ktorí sa ženú za nečistými žiadosťami tela a pohŕdajú Pánom.

Bezočiví opovážlivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, 11kým ani anjeli, hoci sú väčší čo do sily a moci, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom. 12Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti (*) (Porov. Júd 8 n. Bludári, o ktorých hovorí apoštol, neuznávali Pánovu moc nad vesmírom (porov. Kol 1, 15–20). Pohŕdali každou vrchnosťou, či už duchovnou (anjeli, Cirkev), alebo pozemskou (štát, úrady); vysmievali sa z padlých anjelov (porov. Gn 6, 1–4), a to si ani dobrí anjeli nedovoľujú; tým menej majú byť takí opovážliví slabí ľudia. "Rúhavý výrok pred Pánom", t. j. Kristom. "Duchovné bytosti" – pôvodina má "slávy".) 13a proti svojej vôli dostanú odplatu za svoju neprávosť tí, čo za rozkoš pokladajú denné hýrenie; sú samá špina a škvrna a hýria roztopašne, keď v rozkošiach s vami hodujú. 14Oči majú plné cudzoložstva a sú nenásytní po hriechu; zvádzajú nepevné duše a srdce majú vycvičené v lakomstve; sú to synovia kliatby. 15Opustili priamu cestu a zablúdili, nasledovali cestu Balaama z Bosoru, ktorý si obľúbil odplatu za neprávosť. (*) (Porov. Nm 22, 7 n. Ako kedysi Balaam z lakomosti bol hotový opustiť poznanú pravdu a hovieť mrzkej ziskuchtivosti, tak aj bludári z lakomosti opustili poznanú kresťanskú pravdu a nastúpili cestu ziskuchtivosti. "Odplata za neprávosť", t. j. plat, ktorý mu kráľ Balak prisľúbil, ak bude zvádzať Izraelitov na zlé.) 16Bol však pokarhaný za svoj priestupok. Nemé ťažné zviera sa ozvalo ľudským hlasom a zabránilo prorokovmu šialenstvu. (*) ("Nemé zviera," t. j. oslica.) 17Tí ľudia sú pramene bez vody a mračná hnané víchricou; je im pripravená pošmúrna temnota. 18Lebo reči majú pyšné a prázdne a zvádzajú žiadosťami tela a výstrednosťami tých, čo sotva unikli tým, čo žijú v blude. 19Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil. (*) (Pod zámienkou slobody sa vrhali do nezriadeností, a tak sa stávali otrokmi zla.)

20Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. 21Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. 22Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie:

Pánov deň príde, aj keď sa zdá, že mešká. - 1Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v obidvoch vás napomínam, lebo chcem prebudiť vašu čistú myseľ, 2aby ste pamätali na to, čo predpovedali svätí proroci, i na to, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli. 3Predovšetkým vedzte, že v posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, 4a budú hovoriť: "Kde je ten jeho prisľúbený príchod?" Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. 5Skryté je im totiž - a oni to chcú -, že nebo je oddávna a že zem povstala Božím slovom z vody a skrze vodu 6a že skrze ne zahynul aj vtedajší svet, zatopený vodou. 7A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. (*) (Mnohí z prvých kresťanov sa mylne nazdávali, že koniec sveta je veľmi blízko, že nastane ešte za ich života. Porov. 2 Sol 2, 2; 1 Sol 5, 1–11. To sa, pravda, nesplnilo a bludári to hneď využili: súdny deň vraj nikdy nebude. Apoštol poukazuje na Stvoriteľovu všemohúcnosť, ktorou môže svet zničiť, ako ho na počiatku z ničoho stvoril a ako ho teraz zachováva pre deň súdu.)

8Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (*) (Porov. Ž 90, 4.) 9Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. 10Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej.

11A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, 12čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! 13Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. (*) (Pán nie je viazaný mierou času. Je len zhovievavý k nám a dáva nám čas na pokánie. Iste raz príde, a to náhle, keď nik nebude nič tušiť. Porov. Mt 24, 29. 36; 1 Sol 5, 1; Zjv 20, 11. Starý vesmír sa pominie a bude nové nebo a nová zem (Iz 65, 17; 66, 22; porov. Zjv 21, 1).)

Povzbudenie k bdelosti. - 14Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. 15A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, 16tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu. (*) (Apoštolské listy (napr. Pavlove) sa čítali v kresťanských zhromaždeniach ako aj "ostatné Písma".)

Záver. - 17Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. 18Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.