Abd

Výzva proti Edomu

1

Videnie Abdiáša.
Toto hovorí Pán, Jahve, o Edome:
Zvesť som počul od Pána
a posol bol poslaný k národom:
"Vstaňte, pozdvihnime sa
proti nemu do boja!"

 (*) (O Abdiášovi pozri úvod. "Zvesť som počul" prekladáme podľa LXX a Jer 49,14. Dnešný hebr. a Vulg čítajú: "Zvesť sme počuli".)

Záhuba Edomu

2

"Hľa, umenším ťa medzi národmi,
budeš veľmi opovrhnutý!

 3

Nadutosť tvojho srdca ťa oklame,
obyvateľ skalných trhlín!
Sídli vysoko a hovorí si v srdci:
»Ktože ma zrúti na zem?«

 (*) (Edomčania si mysleli, že ich na neprístupných skalách postavené mestá a hrady sú nedobytné. V skalnatých vrchoch Edomu je mnoho jaskýň, porov. Jer 49,16.) 4

Čo sa vyvýšiš ako orol
a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš,
zrútim ťa odtiaľ," hovorí Pán.

 5

Ak prídu k tebe zlodeji,
ak noční lupiči - (a spustošia ťa!) -
či si neukradnú, len koľko im stačí?
Ak prídu k tebe oberači,
či nenechajú paberky?

 (*) (Po zlodejoch ešte niečo ostane v dome, po oberačke ešte zvýši na strome kde-tu ovocie. Ale Edomčanov ich nepriatelia úplne vyplienia. Ezau, Jakubov brat, iným menom volal sa Edom. Od neho pochádzajú Edomčania.) 6

Ako poprehľadávajú Ezaua,
poprekutávajú jeho skrýše!

 7

Až k hraniciam ťa poženú
všetci mužovia tvojej zmluvy,
oklamú, premôžu ťa
tvoji chleboví priatelia,
osídlo postavia pod teba,
ty nechápavý!

 (*) (Edom nechce pochopiť, že ho spojenci (mužovia tvojej zmluvy), keď bude v núdzi, zradia a obrátia sa proti nemu.) 8

"Či v ten deň - hovorí Pán -
nevyničím mudrcov z Edomu
a rozumnosť z Ezauovho vrchu?

 9

Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman,
aby z Ezauovho vrchu
každý vraždou vyhynul.

 (*) (O Temane pozri pozn. k Jer 49,7.)

Vina Edomu

10

Pre násilie na tvojom bratovi Jakubovi
pokryje ťa hanba a zahynieš naveky.

 (*) (Pozri pozn. k vv. 5-6 a Jer 49,7. Porov. Mal 1,4.) 11

V deň, keď si stál oproti,
v deň, keď barbari zajali jeho vojsko
a cudzinci vnikli do jeho brán
a o Jeruzalem hádzali žreb,
i ty si bol ako jeden z nich."

 (*) (O Jeruzalem hádzali žreb rozumej: žrebovaním si delili korisť, nahrabanú v Jeruzaleme.) 12

Ale nehľaď na deň svojho brata,
na deň jeho nešťastia,
neteš sa nad Júdovými synmi
v deň ich skazy
a neroztváraj si ústa
v deň úzkosti.

 13

Nevnikaj do brány môjho ľudu
v deň jeho pohromy,
nepas si aj ty oči na jeho nešťastí
v deň jeho pohromy
a nehrab sa za jeho majetkom
v deň jeho pohromy!

 14

Ani nestoj pri trhlinách,
aby si hubil jeho ubehlíkov,
a nechytaj jeho utečencov
v deň úzkosti!

 (*) (Čo sa tu opisuje, stalo sa už, ale prorok to vidí ako prítomnosť.)

Deň Pána príde

15

Lebo je blízko Pánov deň
proti všetkým národom.
Ako si nakladal ty,
tak naloží s tebou,
tvoje činy ti zvráti na hlavu.

 (*) (Edomčania si pripíjali na dobytie Pánovho vrchu, Siona. Až príde deň Pánovho trestu, budú musieť za to piť z kalicha utrpenia, porov. Jób 21,20; Ž 75,9; Iz 19,14; Jer 25,16.26-28; 49,12; Hab 2,16.) 16

Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu,
tak budú piť ustavične všetky národy,
budú piť a srkať a budú, akoby neboli.

Spása na Sione

17

Na vrchu Sion bude však záchrana
a bude svätý;
Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.

 18

Jakubov dom bude ohňom
a Jozefov dom plameňom,
dom Ezauov však plevou,
ktorú zapália a strávia,
a z Ezauovho domu sa nezachráni nik,
lebo Pán (tak) hovorí.

 19

Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu
a roviny Filištíncov.
Zmocnia sa Efraimových polí
a polí Samárie
a Benjamín Galaádu.

 (*) (Jakubov dom tu označuje Júdsko, Južnú ríšu; Jozefov dom Severnú ríšu. Júda najprv dostane naspäť svoje územia, potom sa zbaví nepriateľov a rozšíri svoje územie. Dostane pohanské územie, Edomsko a Filištínsko, a znovu sa pripojí k nemu Izraelské kráľovstvo, ktoré často volali Efraimom a ktorého hlavným mestom bola Samária. Zajordánskeho Galaádu sa zmocní Benjamínov kmeň, ktorý vždy patril k Júdskemu kráľovstvu. Božie kráľovstvo už nebude len v úzkych hraniciach Palestíny. Porov. Iz 54,2.) 20

Zajatí tohto vojska, synov Izraela,
sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu
a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch,
zmocnia sa miest juhu.

 (*) (Aj tí, čo sa z rozličných krajín vrátia zo za- jatia, pričinia sa o rozšírenie Božieho kráľovstva. - O Sarepte pozri pozn. k 1 Kr 17,9. - Sardy (Sparda) boli hlavným mestom Lýdie.) 21

Záchranci vystúpia na vrch Sion,
aby súdili Ezauov vrch
a kráľovstvo bude patriť Pánovi.

 (*) (Rozliční záchrancovia národa len pripravovali cestu veľkému záchrancovi Mesiášovi. Až v jeho časoch bude kráľovstvo naozaj patriť Pánovi.)
Kontext   Úvod      

Obsah