Výzva na stavbu chrámu. - 1V druhom roku kráľa Dária, v šiestom mesiaci, v prvý deň mesiaca, prehovoril Pán prostredníctvom proroka Aggea k júdskemu námestníkovi Zorobábelovi, synovi Salatiela, a k veľkňazovi Jozuemu, synovi Josedeka: (*) (O osobách spomínaných v tomto verši pozri úvod.) 2"Toto hovorí Pán zástupov: Tento ľud vraví: »Ešte neprišiel čas stavať Pánov dom.«" 3Pán však prehovoril prostredníctvom proroka Aggea takto: 4"Pre vás je už čas bývať vo vykladaných domoch, kým tento dom je pustý? 5Nuž, teraz toto hovorí Pán zástupov: Všimnite si, ako sa vám vodí! 6Siali ste veľa, málo ste zvážali; keď ste jedli, nenasýtili ste sa; keď ste pili, nenapojili ste sa; obliekaním ste sa nezohriali a kto robil za mzdu, dával mzdu do deravého vrecka." (*) (Na práci nebolo požehnania.)

7Toto hovorí Pán zástupov: "Všimnite si, ako sa vám vodí! 8Choďte do hory, dovezte drevo a stavajte dom! Budem v ňom mať záľubu a oslávim sa, hovorí Pán. (*) (Boh bude z nového chrámu tak žehnať svoj ľud, že ho svet bude oslavovať.) 9Hľadel si za množstvom, a bolo z toho málo; doviezli ste to domov, a odfúkol som to. Prečo? - hovorí Pán zástupov. Pre môj dom, ktorý je pustý, kým každý z vás beží do svojho domu. 10Preto sa nad vami zavrelo nebo, že niet rosy a zem nevydala svoju úrodu. 11Privolal som suchotu na zem, na vrchy, na obilie, na mušt, na olej a na všetko, čo zem vydáva; na ľudí, na zvieratá a na všetku prácu rúk." (*) (Rozumej: Úroda bola oveľa menšia, než ste čakali, a aj čo sa urodilo, zahynulo.)