1.1. Kniha. Spis proroka Aggea sa v hebrejskej Biblii uvádza ako desiata kniha medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi. Obsahuje štyri prorocké reči, ktoré sa už svojou formou líšia od posolstva predexilových prorokov, lebo zapájajú do prorockej reči aj poslucháčov a uvádzajú nielen posolstvo, ale aj ich reakciu, diskusie a poznámky. Okrem toho sa pri všetkých rečiach uvádza presný dátum, kedy ich prorok predniesol (porov. 1,1; 2,1.10.20).
1.2. Aggeova osoba. Aggeus (hebr. Chaggaj = »sviatočný«, t. j. »narodený vo sviatočný deň«) je prvý starozákonný prorok po návrate z babylonského zajatia a prvý z tzv. »prorokov znovuvýstavby«, ku ktorým patrí aj Zachariáš a Malachiáš. Jeho meno sa spomína aj v Ezd 5,1 a 6,14.
1.3. Prorocké účinkovanie. Podnetom, aby prorocky vystúpil, bolo ustavičné odkladanie stavby chrámu, ktorého základy boli položené už r. 537 pred Kr., hneď po návrate Židov z babylonského zajatia (porov. Ezd 3,6-13; 5,16). Stavbu však prerušili najprv pre odpor Samaritánov, ktorí odmietli spolupracovať (porov. Ezd 4,1-24) a neskôr pre ľahostajnosť a neochotu samých Židov (porov. Ag 1,4). O pokračovanie v stavbe chrámu sa pričinil prorok Aggeus, spolu s vekove mladším Zachariášom. Vystúpil v druhom roku panovania perzského kráľa Dáreia (520 pred Kr.) a svojím ráznym kázaním povzbudzoval judejského miestodržiteľa Zerubábela [Zorobábela], veľkňaza Jozueho a všetok židovský ľud, aby pokračovali v prerušenej stavbe chrámu až do jeho dokončenia. Aggeus predniesol s týmto cieľom štyri reči v krátkom rozpätí mesiacov august-december r. 520 pred Kr. (porov. 1,1.15; 2,1.10.20). O obnovení stavby chrámu, o vtedajšej politickej a sociálnej situácii, ako aj o Aggeovej činnosti, hovorí v širšom rozsahu jeho súčasník, prorok Zachariáš (porov. Zach 1 - 8).
2.1. Obsah. Aggeus v prvej reči vyzýva Zerubábela a Jozueho, aby pokračovali v stavbe chrámu a obviňuje Boží ľud, že zanedbáva Boží dom len preto, že sa každý príliš stará o vlastný blahobyt (porov. 1,1-11). Na jeho výzvu sa hneď začalo s prácami (porov. 1,12-15). V októbri 520 povzbudzuje prorok vo svojej reči budovateľov chrámu predpoveďou, že sláva nového chrámu bude väčšia ako sláva predošlého (porov. 2,1-9). V decembri vyzýva Aggeus ľud k svätosti života a sľubuje mu Božie požehnanie (porov. 2,10-19). Potom oznamuje Zerubábelovi, že Pán čoskoro zničí nepriateľské kráľovstvá a pohanské mocnosti a v ňom, ako v Dávidovom potomkovi, spečatí príchod svojho kráľovstva (porov. 2,20-23).
2.2. Rozdelenie knihy. Knihu možno podľa prorokových rečí rozdeliť na štyri časti:
3.1. Náboženský výklad znamení časov. Aggeovo prorocké posolstvo má byť a je pre jeho poslucháčov interpretáciou znamení vtedajších časov: chudoba, slabá úroda a pod., sú trestom za ich duchovnú letargiu. Ak obnovia svoju vieru a horlivosť, ak budú pokračovať v začatej stavbe Pánovho chrámu, Boh ich hojne požehná a čoskoro sa uskutoční aj ich definitívna spása.
3.2. Prednosť Božej slávy. Aggeus v súlade s predexilovými prorokmi zdôrazňuje, že Božej sláve treba dať prednosť pred osobným blahom (porov. 1,4). V tomto zmysle pripomína, že súčasná núdza (porov. 1,6.9-11; 2,16-17) je zaslúženým Božím trestom, lebo ľud po návrate zo zajatia pamätal väčšmi na svoj blahobyt ako na Jahveho. Preto prorok energicky vyzýva pokračovať v stavbe chrámu. Tým však nechce dať na prvé miesto vonkajšiu stránku náboženstva, ale chce iba zdôrazniť, že chrám môže upevniť vieru v Jahveho a v jeho očakávaný príchod na konci vekov.
3.3. Mesiášska perspektíva. Ako proroci Izaiáš a Micheáš, tak aj Aggeus vyzýva k dôvere v Božiu pomoc a oznamuje konečnú všeobecnú spásu, úzko spojenú s chrámom a s Dávidovým rodom. Aggeus sa obracia ako prorok na miestodržiteľa Zerubábela, na veľkňaza Jozueho, na "všetok ľud krajiny" (2,4) a na »zvyšok ľudu« (porov. 1,12-14; 2,2). Vyzýva ich stavať chrám, lebo toto dielo má byť začiatkom mesiášskej éry. Na tejto veľkolepej budúcnosti sa zakladá ich nádej a sústreďuje sa vo svätyni a v Zerubábelovi, ktorý je kniežaťom z Dávidovho rodu a Jahveho "pečatným prsteňom" (porov. 2,23).