Jeremiášov list. - Odpis listu zajatcom, ktorých mal babylonský kráľ Nabuchodonozor odviesť do Babylonu. Poslal ho Jeremiáš, aby im oznámil, čo mu naložil Boh.
1Pre hriechy, ktoré ste spáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. (*) (O Jeremiášovom liste pozri úvod.) 2Keď teda prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až sedem pokolení. Potom vás však vyvediem odtiaľ v pokoji. 3Ale v Babylone uvidíte strieborných, zlatých a drevených bohov, ktorých nosia na pleciach a ktorí pohanom naháňajú strach. (*) (Pozri pozn. k Jer 50,38.) 4Chráňte sa, aby ste sa nestali aj vy podobnými pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vás. 5Keď budete vidieť pred nimi a za nimi zástup, ktorý sa im klania, povedzte si v duchu: "Tebe sa treba klaňať, Pane!", 6lebo môj anjel je s vami a on bude skúmať vaše duše.
7Ich jazyk vyhladil umelec a sú len postriebrení a pozlátení; sú teda lžou a nevládzu hovoriť. 8A vezmú ako pre pannu parádnicu zlato 9a zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stáva sa však aj, že kňazi vezmú zlato a striebro svojim bohom a použijú ho pre seba. 10Dokonca darujú z toho aj smilniciam vo verejných domoch. Ozdobujú ich - strieborných, zlatých a drevených bohov - šatami ako ľudí. (*) (Myslí sa tu na ženy, ktoré sa predávali k úcte bohyne Ištar a bývali pri jej chráme.) 11Oni sa však nevedia zachrániť od hrdze a črvotoče, hoci sú oblečení do purpurového rúcha. 12Utierajú im tvár pre prach, ktorý je v dome a ktorého je na nich plno. 13Aj žezlo má ako človek, krajský sudca, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší. 14Má aj dýku v pravici a sekeru, ale oslobodiť sa nevie ani od vojny, ani od lúpežníkov. Z toho je zrejmé, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!
15Ako sa rozbitá nádoba stáva človekovi neužitočnou, 16takí sú ich bohovia. Keďže sú postavení v domoch, majú oči plné prachu z nôh tých, čo prichádzajú. 17A ako sú okolo toho, čo urazil kráľa, pozatvárané dookola dvory, keďže ho majú viesť na smrť, podobne zabezpečujú kňazi ich domy dverami, zámkami a závorami, aby ich neukradli zlodeji. 18Zapaľujú lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidieť nemôžu. 19Sú podobní hociktorej hrade z domu a hovorí sa, že im vnútro rozožiera červač zeme; a keď ich aj s rúchom zožerie, nezbadajú. 20Tvár im očernie od dymu z domu. 21Na telo a na hlavu im nalietajú netopiere, lastovičky a iné vtáky a podobne (skáču) mačky. 22Z toho poznáte, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!
23Zlato, ktorým sú pokrytí, je síce na krásu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudú sa ligotať; necítili ani to, keď ich uliali. 24Sú kúpení za každú cenu, hoci v nich niet ducha. 25Keďže sú bez nôh, nosia ich na pleciach, a tak ukazujú ľuďom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj tí, čo im slúžia. 26Preto ak padne na zem, sám nevstane; ani sa nebude sám pohybovať, ak ho niekto postaví narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto položí; zato im však predkladajú dary ako mŕtvym. (*) (Pohania nosievali jedlá na hroby mŕtvych; porov. Ž 106,28; Sir 30,18.) 27Ich obety si však predajú a použijú kňazi. Podobne z nich berú aj ženy, ale ani žobrákovi, ani biednemu z toho nedajú. 28Ich obiet sa dotýkajú nečistí a šestonedieľky. Keďže podľa týchto vecí viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!
29Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy, 30v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami; 31vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch. 32Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo (*) (U Izraelitov boli ženy z bohoslužobných kňazských úkonov vylúčené (Lv 10,6; 21,5.10; porov. Jer 16,5–7 a pozn. k tomuto miestu, tiež Jer 41,5; 48,37). Toto všetko Izraeliti pokladali však za nedôstojné Boha a museli podceňovať bohov, ktorí to trpia.) 33a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť. 34Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať. 35Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia slabšieho od mocnejšieho. 36Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú. 37Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro. 38Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení. 39Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
40Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať. (*) (O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1; porov. tiež pozn. k Jer 50,2.) 41A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit. 42A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby. 43A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá. (*) (Modloslužba Babyloncov bola spojená s nečistotou.) 44Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
45Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci. 46Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili? 47Svojim potomkom zanechali lož a hanbu. 48Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať. 49Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia? 50Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet. 51Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?
52Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú. 53Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni 54ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy. 55Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi. 56Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi?
Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov. 57Títo sú mocnejší a zoberú si zlato, striebro i rúcho, ktorým sú odiati, a odídu s korisťou, tí však si pomôcť nevedia. 58Takže je lepšie kráľovi, ktorý ukazuje svoju moc, alebo užitočnej nádobe v dome, ktorú majiteľ upotrebí, ako falošným bohom; alebo i dverám na dome, ktoré ochraňujú to, čo v ňom je, než falošným bohom; alebo drevenému stĺpu v kráľovskom paláci ako falošným bohom.
59Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocú, a keďže sú poslané na osoh, ochotne poslúchajú; 60aj blesk, keď sa zablysne, lahodí oku, takisto aj vietor veje v každej krajine. 61A keď Boh rozkáže oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, čo im rozkázal. Aj oheň poslaný zhora stráviť vrchy a lesy urobí, čo je rozkázané. 62Tieto sa im však ani vzhľadom, ani mocou nepodobajú. (*) ("Tieto", rozumej božstvá.) 63Preto sa netreba ani domnievať, ani hovoriť, že sú bohmi, veď nemajú moci ani súdiť, ani dobre robiť ľuďom! 64Keďže teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!
65Veď kráľov nemôžu ani preklínať, ani žehnať im! 66Národom neukážu znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia. 67Lepšie je zvieratám ako im, tie si vedia pomôcť, keď zabehnú do zátišia. 68Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú bohmi, preto sa ich nebojte!
69Ako strašiak na uhorkovisku neustráži nič, tak sú aj ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia. 70Takým istým spôsobom sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia podobní aj šípu v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, a takisto aj mŕtvole, hodenej do tmy. 71Podľa purpuru a bysu, ktorý na nich spráchnivie, poznať, že nie sú bohmi. Na konci budú aj sami rozožraní a budú potupou pre krajinu.
72Lepšie je teda spravodlivému človekovi, ktorý nemá modiel; ten bude ďaleko od potupy.