Videnie o egyptsko-sýrskej vojne. - 2Teraz ti však zvestujem pravdu. Ešte traja králi povstanú v Perzii a štvrtý získa väčšie bohatstvo než všetci. Keď bude mocný, pomocou svojho bohatstva zburcuje všetko proti kráľovstvu Grékov. (*) (Traja perzskí králi sú: Kýros (538–529), Kambyses (529–522), Darius I. Hystaspes (522–485). Samozvanca Pseudo-Smerdisa, ktorý v r. 522 panoval 7 mesiacov, neráta. Štvrtý kráľ je Xerxes (485–465), ktorého bohatstvo aj svetskí dejepisci opisujú sýtymi farbami a o ktorom je známe, že naozaj podnikol všetko proti Grékom. Toto bola prvá zrážka Peržanov s Grékmi. Ďalších perzských kráľov anjel nespomína, ale prechádza hneď na úplné víťazstvo Grékov a uvádza Alexandra Veľkého.) 3I povstane hrdinský kráľ, bude mať veľké mocnárstvo a bude konať podľa svojej ľubovôle. 4Len čo však povstane, jeho kráľovstvo sa zrúti a rozdelí sa na štyri vetry nebies, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to nebude vláda, akou on vládol, lebo jeho kráľovstvo sa rozbije v prospech iných, nie tamtých. (*) (Zmysel: Kráľovstvá, ktoré vzniknú z Ríše Alexandra, nebudú také, ako bola jeho ríša, a nebudú v nich vládnuť Alexandrovi potomci, ale cudzí. – Vláda Alexandra Veľkého v Ázii trvala naozaj krátko – len 11 rokov (334–323 pr. Kr.).)

5Kráľ juhu zosilnie a jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude vládnuť; jeho vláda bude mocná. (*) (V nasledujúcich veršoch hovorí videnie o machabejských časoch. Z nástupcov Alexandra Veľkého (pozri pozn. k 7,6) spomína len tých dvoch, ktorí prichádzali do styku s Izraelitmi a bojovali medzi sebou o Palestínu; sú to kráľ juhu, to jest Egypta, a kráľ severu, kráľ Sýrie a Babylonu. Ku kráľovi Egypta, Ptolemeovi Lagimu, prišiel Seleukus Nikátor, ktorý bol satrapom Babylonu, ale musel ujsť pred Antigonom. Stal sa Ptolemeovým vojvodcom. Roku 312 sa mu však znovu podarilo dobyť Babylon, kde potom vládol ako samostatný kráľ. Jeho kráľovstvo tiahlo sa od Frýgie až po rieku Indus; bol teda naozaj mocnejší než jeho bývalý ochranca Ptolemeus.) 6Po rokoch sa však spoja a dcéra kráľa juhu pôjde ku kráľovi severu urobiť vyrovnanie. Ale neudrží si vládu ramena, neobstojí ani on, ani jeho rameno, ale bude vydaná ona a tí, čo ju priviedli, i ten, čo ju splodil, aj ten, čo jej bol svojho času na pomoci. (*) (V ďalších pokoleniach týchto dvoch rodov bol to Ptolemeus II. Filadelfos (285–246), ktorý, chcejúc urobiť koniec nepriateľstvám, dal svoju dcéru Bereniku za manželku Antiochovi Teosovi (Theosof; 261–246). Tento mal s predošlou manželkou Laodikou dvoch synov, Seleuka, prímením Kalinikos (Kallinikos), a Antiocha. Laodika sa neskoršie zasa dostala k vplyvu u manžela, ale bála sa, že jej vplyv nepotrvá dlho, preto dala manžela otráviť, Bereniku a jej synov zabiť a kráľom urobila svojho staršieho syna Seleuka Kalinika (246–226). "Ramenom" sa v tomto verši rozumie egyptská pomoc. Spomenuté manželstvo nepomohlo teda ani Antiochovi Teosovi, ani Berenike, ani Ptolemeovi, ktorý dúfal, že v Sýrii bude kráľom Berenikin syn, a tak že sa i tá ríša dostane Ptolemeovcom.) 7Potom povstane výhonok z jej koreňov, chopí sa moci a dôjde k pevnostiam kráľa severu, vystúpi proti nim a zmocní sa (ich). 8Aj ich bohov spolu s liatinami a skvostnými striebornými a zlatými nádobami odnesie do zajatia do Egypta; tam bude stáť roky nad kráľom severu. 9Potom pôjde do kráľovstva kráľa juhu, ale vráti sa do svojej krajiny. (*) (Brat Bereniky Ptolemeus III. Euergetes (246–221), teda muž z toho istého koreňa, čo ona, podnikol odplatnú výpravu proti Seleukovi Kalinikovi a zmocnil sa niektorých jeho území. O dva roky neskoršie, okolo r. 240, pokúsil sa Kalinikos striasť egyptské jarmo, zaútočil na Egypt, ale vrátil sa s nezdarom.)

10Jeho synovia sa však vzbúria, zhromaždia veľký zástup vojska, budú tiahnuť, zaplavia a prerazia, potom sa vrátia a budú zúriť proti pevnostiam. 11Nato sa roztrpčí kráľ juhu a bude proti nemu, proti kráľovi severu, bojovať, postaví veľké množstvo a dostane množstvo do svojej ruky. 12Zajme množstvo, až sa mu bude vyvyšovať srdce, porazí desaťtisíce, ale nebude dosť silný. 13Kráľ severu totiž znovu postaví armádu, väčšiu než prv, a po čase, po rokoch bude tiahnuť s veľkým vojskom a značným bohatstvom. (*) (Kalinikovi synovia, Seleukos (Seleukus či Seleuk III. Keraunos 226–223) a Antiochus III. Veľký (223–187), chceli pomstiť otcovu porážku. Antiochus skutočne viedol vojnu proti Ptolemeovi IV. Filopatorovi (221–204); no tento ho porazil pri Rafii, juhozápadne od Gazy r. 217. Ale nevedel využiť víťazstvo, preto po trinástich rokoch Antiochus znovu podnikol výpravu proti Egyptu, kde vtedy už bol kráľom Filopatrov syn Ptolemeus V. Epifanes.) 14V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa zdvihnú, aby naplnili videnie, ale padnú. (*) (I mnohí Židia postavia sa proti kráľovi Egypta a dajú sa do služieb sýrskeho kráľa. Tak pripravia cestu, že Antiochus IV. Epifanes (175–164) bude môcť prenasledovať ich národ, a tak sa splní videnie, ktoré má prorok o tomto prenasledovaní.) 15Príde kráľ severu, nakopí násyp a zaujme mesto s pevnosťami; ramená juhu neobstoja a jeho vybraný ľud nemá sily obstáť. (*) (Splnilo sa to asi vtedy, keď r. 198 Antiochus III. blízko prameňov Jordána premohol egyptského vojvodcu Skopasa, ktorý sa utiahol do Sidonu, musel sa však Antiochovi poddať. Antiochus sa takto zmocní aj Palestíny; porov. pozn. k 8,9 o "nádhernej zemi".) 16Ten, čo príde proti nemu, bude robiť, ako sa mu zachce, nik neobstojí pred ním. Zastaví sa v nádhernej zemi a nivočenie bude v jeho ruke. 17Bude hľadieť, aby sa do jeho moci dostalo celé jeho kráľovstvo, vyrovná sa s ním a dá mu dcéru žien, aby ho zničil, no nestane sa to, nebude tak. (*) (Pokus kráľa severu zmocniť sa Egypta prostredníctvom akéhosi manželstva sa nepodarí. Je to azda manželstvo jeho dcéry Kleopatry, ktorú v r. 193 vydá za Ptolemea V. Výraz "dcéra žien" je nejasný. Podľa niektorých by mohol znamenať krásavicu, podľa iných mladučké dievča. Kleopatra bola s Ptolemeom V. zasnúbená už r. 198.) 18Potom obráti tvár k ostrovom a mnohé zaujme; istý veľmož mu však zarazí úsmešky, ba odplatí mu posmech. 19Potom obráti tvár k pevnostiam svojej krajiny, no padne a nebude ho. 20Miesto neho povstane taký, čo pošle vyberača do nádherného kráľovstva, ale za niekoľko dní sa zlomí, nie však pomocou hnevu ani vojny. (*) (Veľmož je rímsky konzul Lucius Scipio, ktorý Antiocha III. porazil v bitke pri Magnézii r. 190. Antiochus ostal i potom vo svojom kráľovstve. Jeho nástupca Seleukus IV. Filopator (187–175) poslal do Jeruzalema Heliodora, aby vyplienil chrám (porov. 2 Mach 3, 7–40). Krátko po tomto pokuse usmrtil ho ten istý Heliodor.)

Kráľ prenasledovateľ. - 21Miesto neho povstane opovrhovaný, ktorému nedajú kráľovskú poctu; no príde potichučky a úkladmi sa zmocní kráľovstva. (*) (Po smrti Seleuka IV. patril trón jeho synovi Demetriovi. Ale brat Seleukov, Antiochus IV. Epifanes, človek pre svoju povahu opovrhovaný, zmocnil sa kráľovstva lsťou a pomocou Eumena, kráľa Pergamu.) 22Valiace sa vojská budú spred neho zmetené a zlomené, aj knieža zmluvy. 23Len čo sa kto s ním spojí, bude strojiť úklady, bude postupovať a zosilnie pomocou malého ľudu. 24Bezpečne vnikne do najtučnejších krajín a bude robiť, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; korisť, plen a majetok im rozhádže a bude mať plány proti ich pevnostiam, no len dočasu. (*) ("Knieža zmluvy" je podľa niektorých Oniáš III., veľkňaz, lebo bol predstaviteľom národa, ktorý mal zmluvu s Bohom. Tohto Antiochus IV. pre nástrahy brata Jasona najprv pozbavil veľkňazského úradu, potom ho dal zavraždiť (2 Mach 4,7–10). Podľa iných by to bol egyptský kráľ Ptolemeus VI. Filometor (180–145), ktorý uzavrel s Antiochom IV. zmluvu. Ale Antiochus pod zámienkou priateľstva prišiel do Egypta a s malým vojskom sa zmocnil celej krajiny. Poklady, ktoré pritom nahrabal, rozdal svojim prívržencom.) 25Potom si zburcuje silu a srdce s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Kráľ juhu sa však vyberie do vojny s veľkým a neobyčajne mocným vojskom, lenže neobstojí, pretože bude snovať proti nemu úklady. 26Veď ho zlomia tí, čo jedia jeho pokrm, jeho vojsko odpláva a padnú mnohí prebodnutí. 27Srdce oboch kráľov sa obráti na zlo a pri jednom stole budú hovoriť lož, ale nepodarí sa im to, lebo koniec je ešte na čas odložený. (*) (Keby sa Antiochus bol vedel vyrovnať s Egyptom, hneď by bol začal prenasledovať Izraelitov. No Božia prozreteľnosť to ešte oddialila. "Koniec" je prenasledovanie Izraelitov.)

28Potom sa vráti s veľkým bohatstvom do svojej krajiny, srdce si obráti proti svätej zmluve, bude konať proti nej a vráti sa do svojej krajiny. (*) ("Svätá zmluva" je vyvolený národ. Čo proti nemu podnikol Antiochus, keď sa vracal z Egypta, čítaj 1 Mach 1,20–24; 2 Mach 5,11–22.) 29V určitom čase pôjde znovu na juh, ale posledný prípad nebude ako predošlý. (*) (Ďalšia výprava Antiocha IV. do Egypta skončila sa nezdarom. O Kitejcoch pozri pozn. k Jer 2,10; porov. Iz 23,1. Miesto "kitijské lode" číta Vulg "lode a Rimania". To, pravda, až po splnení bolo zrejmé, že aj hrozivý postoj rímskeho senátu donútil Antiocha opustiť Egypt. Zlosť chce vyliať na Izraelitoch, preto hľadá medzi nimi zradcov, na ktorých sa môže opierať.) 30Pôjdu proti nemu kitijské lode, ochabne a vráti sa, i bude sa zlostiť na svätú zmluvu a bude konať (proti nej), potom sa vráti a obráti svoju pozornosť na tých, čo opustili svätú zmluvu. 31Povstanú z neho ramená a znesvätia pevnú svätyňu, odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia. (*) ("Ramená" sú vojenské oddiely. – Jeruzalemský chrám bol stavaný na spôsob pevnosti. – O ohavnostiach, ktoré sa páchali v chráme, čítaj v 1 Mach 1,57–62.) 32Tých, čo hrešia proti zmluve pochlebovaním, privedie k odpadu, ale ľud tých, čo poznajú svojho Boha, ostane pevný a bude konať. 33Rozumní z ľudu privedú mnohých k chápaniu, ale začas budú padať pod mečom, v plameňoch, v zajatí a pri plienení. 34Keď však budú padať, dostane sa im malej pomoci a mnohí sa k nim pokrytecky pridajú. 35Niektorí z rozumných klesnú, aby sa zbavili trosky, očistili a obielili do konečného času, lebo do istého času ešte trvá. (*) (Kým príde koniec utrpenia, musí sa národ zbaviť hriechu.)

36Kráľ bude konať podľa svojej ľubovôle a bude sa vyvyšovať a nadúvať nad každého boha; aj proti Bohu bohov bude hovoriť zvláštne veci a bude sa mu dariť, kým sa neukončí hnev, lebo čo je určené, sa splní. (*) (Antiochus bude mať úspech, len kým trvá Boží hnev proti Izraelitom.) 37Ani bohov svojich otcov si nebude všímať, ani miláčika žien, ani nijakého boha si nevšimne, lebo sa bude nadúvať nad všetko. 38Namiesto toho bude uctievať boha pevností a boha, ktorého nepoznali jeho otcovia, bude uctievať zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi. 39Posilnenie pevností vykoná s cudzím bohom; kto ho uzná, tomu preukáže veľkú česť, tých ustanoví za vládcov nad mnohými a za poplatok im rozdelí krajinu. (*) (Miláčik žien bol boh Tamuz, pozri pozn. k Ez 8,14. – Po svojich otcoch zdedil Antiochus azda kult Apolóna (Apollo). Tento je vyobrazený na jeho skorších peniazoch. Neskoršie jeho peniaze už vyobrazujú Jupitera, ktorého kult chcel násilím zaviesť v celej svojej ríši. Boh pevností je azda Jupiter Capitolinus. – Kráľovskú priazeň preukáže Antiochus len tým, čo uznajú Jupitera.)