Príbeh Zuzany. - 1V Babylone býval istý muž, menom Joakim. 2Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná. 3Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia. (*) (Ako vidno, Izraeliti v Babylone držali pospolu, mohli si nadobudnúť majetky a mali akúsi samostatnosť v súdnictve.) 5V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud. 6Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim. 7Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža. 8Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej. 9Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. 10Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili, 11lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť, 12iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si: 13"Poďme domov, je čas obeda!" A keď vyšli, vzdialili sa od seba. 14Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu. 15Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť. (*) (Verš je voľný citát z Jer 23,14 a 29,22–23.) 16A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju. 17I povedala slúžkam: "Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa." 18Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci. 19Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli: 20"Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! 21Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč."
22Zuzana zakvílila a povedala: "Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! 23Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou." 24Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci. 25A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril. 26Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje. 27Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
28Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť. 29Hovorili pred ľudom: "Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!" Hneď aj poslali. 30I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými. 31Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru. 32Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou. (*) (Sudcovia rozkázali, aby si Zuzana sňala z hlavy závoj. Nemali k tomu zákonitého podkladu; zákon Nm 5,15 sa na podobný prípad nevzťahuje.) 33Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.
34Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu. (*) (Podľa Lv 24,14 museli svedkovia položiť ruky na hlavu obžalovaného. Starci tu vystupujú ako žalobcovia aj ako svedkovia.) 35Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi! 36Starci však vraveli: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč. 37Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou. 38My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. 39Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. 40Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!"
41Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.
42Zuzana však zvolala veľkým hlasom: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, 43ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne."
44A Pán vyslyšal jej hlas. 45Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, 46i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." (*) (Danielov výkrik znamená: Ja neberiem na seba zodpovednosť za smrť tejto ženy.) 47Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?" 48On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! 49Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!" 50Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!" 51Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!" 52Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, (*) (Rozumej: Teraz vyjdú najavo tvoje dávne hriechy.) 53keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!« (*) (Porov. Ex 23,7 a Lv 19,15.) 54Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom." 55Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje." 56Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. 57Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. (*) (Vo verši 48 sa aj Zuzana volá dcérou Izraela, pretože aj ona pochádzala od Jakuba-Izraela. Tu sa však dcérami Izraela volajú ženy bývalého severného, Izraelského kráľovstva.) 58Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom." 59Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás."
60Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; (*) (Falošných svedkov museli podľa Dt 19,18–21 odsúdiť na taký trest, aký bol určený na zločin, ktorý chceli falošne dosvedčiť (Lv 20, 10; Dt 22,21–24; porov. Jn 8,5).) 62aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila. 63Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.
64A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu.
Bél a drak. - 65Kráľa Astyaga uložili k jeho otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros. (*) (Tu spomínaný Astyages je totožný s Dáriom Médskym; pozri pozn. k 6,1. LXX číta Dárius miesto Astyages.)
1Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.
2Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. (*) (O Bélovi pozri Iz 46,1; porov. Jer 50,2. – V našich mierach by to bolo 6 hektolitrov múky a poltreťa hl vína.) 3Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Bélovi?" 4On mu odpovedal: "Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom." 5Kráľ mu povedal: "Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?" 6Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol." 7Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: "Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, 8zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi." Daniel vravel kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" 9Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí.
Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu 10a Bélovi kňazi povedali: "Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. (*) (Víno miešali s korením.) 11A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal." 12Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. 13Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
14V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. 15Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. 16I pýtal sa: "Sú pečate porušené, Daniel?" On odpovedal: "Neporušené, kráľu!" 17A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: "Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!" 18Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: "Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy." 19Kráľ vravel: "Vidím stopy mužov, žien a detí." Nato dal rozhnevaný kráľ 20pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. 21Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.
22Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili, (*) ("Drak" bol veľký had. Babylonské pamiatky medzi rozličnými náboženskými symbolmi spomínajú často aj hady.) 23a kráľ povedal Danielovi: "Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!" 24Ale Daniel odpovedal: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh. 25Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice." Na čo kráľ povedal: "Zmocňujem ťa!"
26Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: "Pozrite, čo ste uctievali!"
27Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: "Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov." 28Keď došli ku kráľovi, vraveli: "Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!" 29Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal. 30A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní. (*) (Porov. 6,16 n.) 31V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela. (*) (Boli to vari telá na smrť odsúdených ľudí.)
32V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. 33Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!" 34Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám." 35Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu. (*) (Niektorí by chceli tohto muža stotožniť s Habakukom, od ktorého máme prorocký spis. – Podobné prenášanie ľudí z miesta na miesto nie je v Biblii ojedinelé. Pozri napr. 1 Kr 18,12; 2 Kr 3,11 n.; Mt 4,5.8; Lk 4,5.9; Sk 8,39.40; porov. tiež 2 Kor 12,2–3.) 36A Habakuk volal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!" 37Daniel hovoril: "Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú." 38A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.
39Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov! 40Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy. 41Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.
42Vtedy kráľ povedal: "Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!" (*) (Tento verš má iba Vulgáta.)