42Zuzana však zvolala veľkým hlasom: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, 43ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne."

44A Pán vyslyšal jej hlas. 45Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, 46i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." (*) (Danielov výkrik znamená: Ja neberiem na seba zodpovednosť za smrť tejto ženy.) 47Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?" 48On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! 49Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!" 50Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!" 51Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!" 52Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, (*) (Rozumej: Teraz vyjdú najavo tvoje dávne hriechy.) 53keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!« (*) (Porov. Ex 23,7 a Lv 19,15.) 54Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom." 55Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje." 56Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. 57Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. (*) (Vo verši 48 sa aj Zuzana volá dcérou Izraela, pretože aj ona pochádzala od Jakuba-Izraela. Tu sa však dcérami Izraela volajú ženy bývalého severného, Izraelského kráľovstva.) 58Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom." 59Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás."

60Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; (*) (Falošných svedkov museli podľa Dt 19,18–21 odsúdiť na taký trest, aký bol určený na zločin, ktorý chceli falošne dosvedčiť (Lv 20, 10; Dt 22,21–24; porov. Jn 8,5).) 62aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila. 63Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.

64A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu.