1Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.
2Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. (*) (O Bélovi pozri Iz 46,1; porov. Jer 50,2. – V našich mierach by to bolo 6 hektolitrov múky a poltreťa hl vína.) 3Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Bélovi?" 4On mu odpovedal: "Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom." 5Kráľ mu povedal: "Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?" 6Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol." 7Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: "Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, 8zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi." Daniel vravel kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" 9Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí.
Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu 10a Bélovi kňazi povedali: "Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. (*) (Víno miešali s korením.) 11A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal." 12Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. 13Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
14V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. 15Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. 16I pýtal sa: "Sú pečate porušené, Daniel?" On odpovedal: "Neporušené, kráľu!" 17A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: "Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!" 18Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: "Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy." 19Kráľ vravel: "Vidím stopy mužov, žien a detí." Nato dal rozhnevaný kráľ 20pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. 21Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.
22Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili, (*) ("Drak" bol veľký had. Babylonské pamiatky medzi rozličnými náboženskými symbolmi spomínajú často aj hady.)