23a kráľ povedal Danielovi: "Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!" 24Ale Daniel odpovedal: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh. 25Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice." Na čo kráľ povedal: "Zmocňujem ťa!"

26Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: "Pozrite, čo ste uctievali!"

27Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: "Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov." 28Keď došli ku kráľovi, vraveli: "Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!" 29Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal. 30A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní. (*) (Porov. 6,16 n.) 31V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela. (*) (Boli to vari telá na smrť odsúdených ľudí.)

32V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. 33Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!" 34Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám." 35Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu. (*) (Niektorí by chceli tohto muža stotožniť s Habakukom, od ktorého máme prorocký spis. – Podobné prenášanie ľudí z miesta na miesto nie je v Biblii ojedinelé. Pozri napr. 1 Kr 18,12; 2 Kr 3,11 n.; Mt 4,5.8; Lk 4,5.9; Sk 8,39.40; porov. tiež 2 Kor 12,2–3.) 36A Habakuk volal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!" 37Daniel hovoril: "Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú." 38A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.

39Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov! 40Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy. 41Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.

42Vtedy kráľ povedal: "Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!" (*) (Tento verš má iba Vulgáta.)