4Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: "Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam." (*) (Odpoveď Chaldejcov je už písaná aramejskou rečou a touto rečou je písané ďalej celé dielo až po hl. 7. Pozri úvod k tomuto prorokovi.) 5Kráľ odpovedal Chaldejcom: "Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!" 7Odpovedali druhý raz: "Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam." 8Kráľ odpovedal: "Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam." 10Chaldejci odpovedali kráľovi: "Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi." 12Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov.

Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: "Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?" Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies.

20Daniel hovoril: "Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec."

24Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: "Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie." 25Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: "Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie." 26Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: "Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?" (*) (Pozri 1,7.) 27Daniel odpovedal kráľovi: "Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: (*) (Výrazom: "v posledných dňoch" sa označuje u prorokov mesiášska doba, porov. Iz 2,2; Mich 4,1.)

29Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.

31Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

36Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. 43A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. (*) (Štyri kráľovstvá, o ktorých Daniel hovorí, sú 1. Novobabylonské, 2. Médsko-Perzské, 3. Kráľovstvo Alexandra Veľkého a jeho nástupcov a 4. Rímska ríša. Narážku "budú sa miešať ľudským semenom" možno rozumieť buď o manželstvách, alebo o rozličných národoch, čo si táto ríša pričlení, ktoré však nebudú vedieť s ňou zrásť. Z iných mienok o týchto kráľovstvách pripomenieme len jednu: 1. kráľovstvo je Novobabylonská ríša, 2. Médsko-Perzská ríša, 3. Ríša Alexandra Veľkého a 4. kráľovstvá Alexandrových nástupcov, najmä Ptolemajovcov v Egypte a Seleukovcov v Sýrii.) 44V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky (*) (Posledné kráľovstvo bude kráľovstvo mesiášske.) 45tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý."

46Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. (*) (Porov. Sk 14,10–17. Je prirodzené, že Daniel takúto poctu neprijal, čo vidieť i z toho, že podľa nasledujúceho verša kráľ už neoslavuje Daniela, ale Pána.) 47Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: "Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo." 48Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

Traja mládenci v ohnivej peci. - 1Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. (*) (Rovinu Dura sa doteraz nepodarilo s istotou stotožniť. Niektorí pripomínajú, že sa toto meno zachovalo v mene rieky Nahr-Dura a v názve kopcov Tolul Dura, južne od Babylonu.) 2Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4A hlásateľ hlasno oznamoval: "Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. (*) (Sambuka bol hudobný nástroj podobný harfe, ale mal len štyri struny. – Symfónia bol nástroj podobný gajdám.) 6Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece." (*) (O treste smrti ohňom pozri pozn, k Jer 29,21–23.) 7Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

8A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: "Kráľu, ži naveky! 10Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú." 13Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14Kráľ Nabuchodonozor im povedal: "Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?"

16Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: "Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!" 19Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

Modlitba Azariášova. - 24Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. (*) (Azariášova modlitba a chválospev troch mládencov v ohnivej peci v aramejskej osnove chýba. Zachoval sa nám však v LXX a vo Vulg. V aramejskom texte po verši 23 nasleduje hneď to, čo je v LXX a Vulg vo verši 91. Pozri úvod k tomuto prorokovi.) 25Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. - 46Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.

51Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:

Nabuchodonozor obdivuje Pánovu moc. - 91Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: "Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?" Odpovedali kráľovi: "Skutočne, kráľ!" (*) (V aramejskej osnove je toto 24. verš, pozri pozn. k veršu 24.) 92Povedal: "Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov." (*) ("Syn bohov" – Pánov anjel.) 93Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: "Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!" Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95Tu Nabuchodonozor povedal: "Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať." 97Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.

Sen a šialenstvo Nabuchodonozora. - 98"Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh.

1Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostný vo svojom dome, prekvital som vo svojom paláci. 2Mal som sen, ktorý ma predesil, predstavy na mojom lôžku a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma poľakali. 3Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli všetkých mudrcov Babylonu, nech mi oznámia význam sna. 4Nato vstúpili čarodeji, veštci, Chaldejci a hádači, ja som im rozpovedal sen, ale jeho význam mi nevyložili. (*) (Meno Chaldejci má tu význam ako v 2,2. Pozri pozn. k tomu veršu.) 5Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a na ktorom je duch svätých bohov; i rozpovedal som sen jemu: (*) (V pôvodnom plnom babylonskom mene Daniela bolo meno babylonského boha Béla; porov. Iz 46,1.) 6Baltazár, náčelník veštcov, viem, že je na tebe duch svätých bohov a že ti nijaké tajomstvo nerobí ťažkosti, vylož mi videnie, ktoré som videl vo sne, i jeho význam. (*) (Za náčelníka veštcov menoval Nabuchodonozor Daniela; pozri 2,48.) 7Videnie, ktoré mi na mojom lôžku prešlo hlavou: Hľadel som a strom bol uprostred zeme, jeho výška bola veľká. 8Strom vzrastal a mohutnel, jeho výška siahala do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme. 9Jeho lístie bolo prekrásne a jeho ovocie hojné - bol na ňom pokrm pre všetkých -, pod ním hľadala chládok poľná zverina a na jeho vetvách bývali nebeské vtáky; z neho sa sýtilo každé telo. 10Videl som vo videní, ktoré mi na mojom lôžku prešlo mysľou, hľa, strážca a svätec zostúpil z neba (*) (Strážca a svätec bol anjel. Toto je jediné miesto v Starom zákone, kde sa anjel volá strážcom. Nabuchodonozor vie tieto mená z anjelovej reči (verš 14).) 11a hlasno volal:

12Ale prút z jeho koreňov nechajte v zemi, v železných a kovových putách v zeleni poľa; nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zvieratami čiastku na zelinách zeme. 13Jeho ľudské srdce nech mu premenia, nech mu dajú zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov! (*) (Rozumej: nebude sa správať ako človek, ale ako zviera. – Sedem časov je asi sedem rokov.) 14Na rozhodnutí strážcov sa zakladá rozkaz a slovo svätých je nariadenie, aby živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom a dá ho komu chce, i najpodlejšieho človeka môže nadeň postaviť.« (*) (Anjeli si preto vyžiadali od Boha toto nariadenie proti kráľovi, aby ľudia i kráľ sám uznali, že všetka moc pochádza od Boha.)

15Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, ty však, Baltazár, vylož mi jeho význam, lebo nik zo všetkých mudrcov mojej ríše mi nevedel oznámiť jeho rozlúštenie. Ty to však môžeš, lebo na tebe je duch svätých bohov." 16Vtedy Daniel, ktorého meno je Baltazár, ustrnul za istý čas a jeho myšlienky ho podesili. Kráľ sa ozval a hovoril: "Baltazár, nech ťa sen a jeho význam nedesí!" Baltazár odpovedal: "Pane môj, sen tým, čo ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom! (*) (Koniec verša rozumej: sen takého významu možno dopriať len tvojim nepriateľom.) 17Strom, ktorý si videl, ten veľký a mocný, ktorého výška siahala do neba a bolo ho vidieť po celej zemi, 18ktorého lístie bolo prekrásne a ovocie hojné a na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým sa zdržovala poľná zver a na konároch ktorého bývali nebeské vtáky, 19to si ty, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným; tvoja veľkosť narástla a dosiahla nebo a tvoja vláda končiny zeme. 20A že kráľ videl zostúpiť z neba strážcu a svätca, ktorý hovoril: »Vytnite strom a zničte ho, ale prút z jeho koreňa nechajte v zemi, v železných a kovových putách v poľnej zeleni, nech ho skropí nebeská rosa a nech má podiel s poľnou zverinou, kým nad ním neuplynie sedem časov,« 21význam toho je, kráľu - a je to rozhodnutie Najvyššieho, ktoré vychádza proti môjmu kráľovskému pánovi: 22Vyženú ťa spomedzi ľudí a s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a nechajú ťa skropiť nebeskou rosou, sedem časov uplynie nad tebou, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce. 23A že rozkázali ponechať prút z koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ostane tebe, len čo sa dozvieš, že nebesá sú mocné. 24Preto, kráľu, nech sa ti zapáči moja rada, odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť."

25Všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora. 26Po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal sa nad kráľovským palácom v Babylone (*) (Strechy domov boli v tých krajoch rovné. Dalo sa na nich prechádzať.) 27a kráľ hovoril: "Či to nie je veľký Babylon, ktorý som ja svojím ohromným bohatstvom vybudoval na kráľovský dom a na ozdobu svojej slávy?" 28Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď padol z neba hlas: "Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba 29a vyženú ťa spomedzi ľudí, s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov uplynie nad tebou, kým uznáš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce." 30V tú hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a telo mu kropila nebeská rosa, kým mu nenarástli vlasy ako orlom páperie a nechty ako vtákom.

31"Po uplynutí dní som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oči k nebu a vrátil sa mi môj rozum. I dobrorečil som Najvyššiemu, chválil a oslavoval som Večne živého, ktorého vladárstvo je večné a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie. 32Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho, kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: »Čo robíš?« 33V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhľadali a moji veľmoži ma opäť dosadili do môjho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. 34Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche."

Baltazárova hostina. - 1Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. (*) (O Nabuchodonozorových nástupcoch pozri úvod k nášmu prorokovi. – Vieme, že nástupcom Nabuchodonozorovým nebol Baltazár (Baltassar), ba história ani nespomína, žeby Nabuchodonozor bol mal syna menom Baltazár. Okrem toho starí dejepisci ako posledného kráľa Babylonu spomínajú Nabonída. Uvedená okolnosť pôsobila výkladu tejto state (porov. tiež 7,1 a 8,1) značné ťažkosti. Dnes je však už známa ďalšia skutočnosť. Z klinopisných pamiatok tých čias je už zistené, že posledný babylonský kráľ Naboníd mal syna, následníka trónu, ktorý sa volal Baltazár. V prvom roku svojho panovania (550 pr. Kr.), keď Naboníd odchádzal na vojenskú výpravu proti mestu Tema, dal svojmu následníkovi kráľovskú moc a poveril ho správou Babylonu. Skutočným výkonným kráľom v Babylone bol teda Baltazár, ktorý zahynul pri páde Babylonu. – Meno Baltazára nie je totožné s babylonským menom Daniela (pozri 1,7). V babylonskej pôvodine majú obe tieto mená iné znenie a iný význam.) 2Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. (*) (U Babyloncov mali ženy veľkú voľnosť. Zachovali sa nám staré asýrske vyobrazenia, na ktorých kráľ a kráľovná s pohármi v ruke ležia pri stole na vyvýšenom mieste. – O nádobách z jeruzalemského chrámu pozri 1,2; porov. 2 Kr 24,13; 2 Krn 36,7.10.) 3I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. 4Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov. 5V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. 6Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba.

7Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve." (*) (O Chaldejcoch pozri pozn. k 2,2. – Naboníd bol prvý, Baltazár druhý, preto sa rozluštiteľovi písma sľubuje až tretia hodnosť. Ale namiesto: "ako tretí" je azda lepšie prekladať: "ako knieža".) 8Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi. 9Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení. 10Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: "Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! 11Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ. 12Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!"

13Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Júdska? 14Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. 15Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci. 16Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad, do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve." (*) (Pozri pozn. k veršu 7.)

17Nato Daniel odpovedal kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím. 18Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu. 19Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. 20Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. (*) (Pozri 4,19–23.29–30.) 21I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu kropila nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví. 22A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, 23ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval. 24Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo. 25Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. 26A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. 27Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. 28Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom." (*) (Na stene sa vlastne zjavili názvy troch babylonských mincí: 1. Mene, v našej výslovnosti Mína; 2. Tekel je aramejský názov v Biblii často spomínaného šekla. 3. Peres je polovica míny, parsín je množný počet. Mína, veľký peniaz (982 g), zvýrazňovala Nabuchodonozorovo kráľovstvo. Šekel, šesťdesiata čiastka míny, označovala biedne kráľovstvo Baltazára, po ktorom príde kráľovstvo zložené z dvoch častí, teda dve polmíny: kráľovstvo Médov a Peržanov. Daniel však podchytáva aj kmene slov, z ktorých tie názvy mincí pochádzajú, a podáva výklad, aký je v osnove. Mena znamená "zrátal", tekal znamená "odvážil" a peras znamená "rozdelil". Pritom sa v poslednom názve (Peres) ozýva už aj názov nového kráľovstva (Perzie).)

29Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve. 30V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili. (*) (Doteraz nájdené nápisové pamiatky nehovoria o Baltazárovej smrti pri páde Babylonu. Ale Xenofón (Kyropaideia VII, 5) píše, že sa Kýrov vojvodca Gobryáš (nápisy ho volajú Guburu alebo Ungbaru) dostal do Babylonu tajne v noci, došiel až ku kráľovskému palácu, kde Babylonci práve hodovali. Vznikla zrážka, v ktorej zabili babylonského kráľa. Meno kráľa síce Xenofón nespomína, ale nemohol to byť iný, len Baltazár, lebo jeho otec Naboníd bol vtedy už vo vyhnanstve v Karmanii, kde ho poslal Kýros. Aj Herodot píše (I,191), že Médi a Peržania vnikli do Babylonu tajne v noci a prekvapili práve hodujúcich Babyloncov.)

1Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov. (*) (Dárius Médsky nebol samostatný panovník, ale len námestník Kýra, ktorý mu zveril správu Babylonu. Podľa niektorých Dárius Médsky by bol totožný s Kambyzom, ktorý sa na viacerých historických dokumentoch spomína popri Kýrovi, kráľovi krajín, ako kráľ Babylonu. Iní pokladajú Dária Médskeho za totožného s Gobryášom, vojvodcom Kýrovým, ktorý dobyl Babylon; iní zasa s posledným médskym kráľom Astyagom, ktorého premohol Kýros, ale s ktorým aj po premožení zaobchádzal ako s kráľom a vzal si aj jeho dcéru za manželku.)

Daniel v jame levov. - 2(1)Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 3(2)A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. 4(3)Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. 5(4)Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. 6(5)Vtedy tí mužovia povedali: "Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha." 7(6)Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: "Kráľ Dárius, ži naveky! 8(7)Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. 9(8)Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť." (*) (O nezmeniteľnosti kráľovských nariadení u Peržanov pozri aj Est 1,19.) 10(9)A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

11(10)Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. (*) (Izraeliti sa aj v cudzine modlievali tvárou obrátení k Jeruzalemu; porov. 1 Kr 8,46 n.) 12(11)Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. 13(12)Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: "Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?" Kráľ odpovedal: "To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný." 14(13)Nato hovorili kráľovi: "Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu." 15(14)Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16(15)Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: "Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!" 17(16)Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: "Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!" 18(17)I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

19(18)Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. 20(19)Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. 21(20)Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: "Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?" 22(21)Daniel odpovedal kráľovi: "Kráľu, ži naveky! 23(22)Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé." (*) (Na zázračné zachránenie Daniela naráža 1 Mach 2,60 a asi aj Hebr 11,33.) 24(23)Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25(24)Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

26(25)Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: 27(26)"Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. 28(27)On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov."

29(28)Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.

Danielove videnia, hl. 7 - 12

1. Zvieratá a Syn človeka, hl. 7

1V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. (Začiatok správy. Hovoril:) (*) (O Baltazárovi pozri pozn. k 5,1. – Slová v zátvorke sú neskorší dodatok.)

2Daniel povedal: "Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more 3a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné. 4Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce. (*) (Prvé zviera, okrídlený lev, zvýrazňuje Babylonské kráľovstvo. Porov. Jer 4,7; 49,19; 50,17; orla: Jer 4,13; 48,40; 49,22; Hab 1,8; Ez 17,3.) 5A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: »Hore sa, žer veľa mäsa!« (*) (Medveď je symbolom Médsko-Perzskej ríše, ktorá sa opierala len o mocnejších Peržanov. To označuje pololežatá poloha medveďa, ktorý sa opiera len o jeden bok. Zakladateľ ríše Kýros podmanil r. 547 Lýdiu, r. 539 Babylon; jeho syn Kambyzes r. 525 Egypt. To sú tri rebrá v pysku medveďa. Žraním mäsa sa znázorňujú výpady ďalších panovníkov ríše, Daria I., Hystaspa a Xerxesa I.) 6Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva. (*) (Leopard so štyrmi krídlami a štyrmi hlavami je Ríša Alexandra Veľkého, ktorá sa po jeho smrti rozdelila na štyri kráľovstvá: Seleukus Nikátor dostal Sýriu, Ptolemeus Lagi Egypt, Kasander Macedóniu a Lysimachus Tráciu.) 7Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých skorších zvierat a malo desať rohov. (*) (Štvrté zviera zobrazuje Rímsku ríšu, ktorá sa rozpadne na mnoho iných kráľovstiev. Medzi týmito na konci časov povstane Boží nepriateľ – Antikrist, zobrazený malým rohom. Oči a ústa na tomto rohu znamenajú, že to bude tvor rozumný, bude hovoriť, no bude sa ozývať proti Bohu (verš 25). Videnie o troch vytrhnutých rohoch tiež ešte len čaká na splnenie. – Ako vidno, štyri zvieratá označujú tie isté kráľovstvá, čo aj socha, ktorú videl Nabuchodonozor. Pozri pozn. k 2,39–43.) 8Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri zo skorších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci.

9Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. (*) ("Starec dní", večný Boh, zasadá k súdu nad Antikristom. Jeho trón porov. s trónom opísaným u Ez v hl. 1 a 10. Boží trón obklopuje množstvo anjelov.) 10Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy. 11Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa. 12Aj ostatným zvieratám už bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas. (*) (Boh každému kráľovstvu určil dobu, za ktorú môže trvať. Doba trvania kráľovstiev, označených zvieratami, už pominula, preto im bola odňatá moc.)

13Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. (*) (Názov "Syn človeka" (pozri pozn. k Ez 2,1) označuje slabú ľudskú prirodzenosť. Tu je to názov Mesiáša, ktorému Boh v prítomnosti anjelov odovzdáva moc. Sám Kristus sa veľmi často volá týmto názvom. Syn človeka v Danielovom videní prichádza v oblakoch neba, a to je podľa reči Svätého písma výlučné právo Boha. Preto sa Kristus práve na toto odvoláva, keď pred Kajfášom dokazuje svoje božstvo (Mt 26,64). Sľubuje tiež, že v oblakoch neba príde súdiť svet (Mt 24,30). Porov. tiež Mt 16,27; Mk 13,26; Lk 21,27; Zjv 1,7; 14,14.) 14A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. 15Môj - Danielov - duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma podesili. (*) (Schránka je telo.) 16Priblížil som sa k jednému z tých, čo tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu o tomto všetkom. I povedal mi a vyložil mi význam vecí: 17»Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. 18Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.« (*) (Kráľovskú moc podľa verša 14 odovzdal Boh Synovi človeka. Ale spolu s ním bude panovať aj jeho verný ľud. Bude to preň odmena za boje proti Antikristovi, pozri verš 21 n. Tento verný Boží ľud má meno "svätý".) 19Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami. 20A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné. 21Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich, 22kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí.

23Povedal toto: »Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem. 24A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od skorších a troch kráľov zosadí. 25Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy a pol času. (*) (Nevieme, za aký čas budú veriaci v moci Antikrista. Podľa niektorých "čas" je rok, "časy" dva roky a "pol času" pol roka, spolu tri a pol roka. Podľa iných sa tu neoznačuje nijaká určitá doba.) 26Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zhubil až do konca. 27Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva.«

28(Potiaľto je koniec veci.)

Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci." (*) (Slová v zátvorkách sú neskorší dodatok; pozri verš 1, kde je podobný dodatok.)