Dt32,40–42

VII.

40

Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku
a poviem: Žiť budem naveky,

(*) (Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov za preliatu izraelskú krv. Autor tu obraznými výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť več nú priazeň Božiu k svojim verným a zbožným, ktorých v Starom zákone reprezentuje národ židovský.) 41

keď naostrím si blýskavý svoj meč
a priberie sa moja ruka k súdu,
vrátim pomstu svojim protivníkom
a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42

Napojím krvou svoje šípy
a môj meč hltať bude mäso -
z krvi pobitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov!«

Kontext   Úvod   Dozadu (Dt 31)   Dopredu (Dt 33)

Obsah