Est1,1-2,23

Perzský kráľ Asuer usporiada veľkú hostinu. Kráľovná Vasti upadne do nemilosti. - 1Za vlády Asuera, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami, (*) (Asuer (Assuer; od 10,4 – 16,24 Artaxerxes) odpovedá hebrejskému Achasveros, perzsky Kšajarša, čo grécky prepísané znie: Xerxes. Je to perzský kráľ Xerxes I. (485–465). Výraz pre označenie hraníc Perzskej ríše "od Indie po Etiópiu" je potvrdený aj v iných prameňoch. Počet krajín sa časom menil. Počet správnych okresov tu udávaný sa ukazuje správnym.) 2keď zasadol na trón svojho kráľovstva v Súzach, v hlavnom meste svojho kráľovstva, (*) (Súzy boli zimným a Ekbatany zasa letným sídlom perzských kráľov.) 3v treťom roku svojej vlády usporiadal u seba veľkú hostinu pre všetkých svojich popredných mužov a služobníkov, najudatnejších Peržanov a vznešených Médov a vladárov nad krajinami, (*) (Hýrivé hostiny v týchto krajinách neboli neobyčajné udalosti.) 4aby im (pritom) poukazoval slávne bohatstvá svojho kráľovstva, potom veľkosť a slávu svojej moci, čo (trvalo) dlhý čas, to jest sto osemdesiat dní. 5Keď sa dni hodovania pominuli, pozval všetok ľud, koľko sa ho našlo v Súzach od najväčšieho až po najmenšieho, a rozkázal vystrájať sedem dní hodovanie v nádvorí záhrady a hája, ktorý bol vysadený starostlivosťou kráľa a jeho nákladom. 6Zo všetkých strán tam viseli záclony blankytnej, karmazínovej a fialovej farby, zavesené na kmentových a šarlátových povrázkoch, ktoré boli ponavliekané cez obrúčky zo slonoviny a upevnené na mramorových stĺpoch. Po podlahe dláždenej smaragdom a bielym mramorom a ozdobenej vzorkami obdivuhodnej pestrosti boli rozložené zlaté a strieborné pohovky. (*) (O prepychu perzských kráľov svedčí aj grécky dejepisec Herodot.) 7Pozvaní (hostia) pili zo zlatých čiaš a na iných a iných nádobách im prinášali jedlá. Tak im podávali aj najlepšie vína v hojnosti, ako sa slušalo na vysokú možnosť kráľovskú. 8Nik nenútil piť proti vôli, ale kráľ to zariadil tak, že k stolom ustanovil po jednom zo svojich vysokých úradníkov (a tí núkali), aby si každý bral podľa ľúbosti. 9Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pre ženy v paláci, v ktorom sa Asuer spravidla zdržiaval. (*) (Hostinu pre ženy usporiadali asi vo zvláštnom dome pre ženy.) 10Na siedmy deň (hodovania), keď bol kráľ rozjarený a keď sa po nemiernom pití rozpálil vínom, rozkázal Maumamovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, svojim siedmim komorníkom, čo okolo neho vykonávali službu, (*) (Číslo 7 je u Peržanov obľúbené a posvätné podobne ako u Židov.) 11aby priviedli kráľovnú Vasti pred kráľa s nasadenou korunou na hlave, aby všetkým národom a kniežatám ukázal jej krásu. Bola totiž veľmi pekná. (*) (Vasti môže byť staroperzské slovo a znamená Žiadúca, Vzácna.) 12Ona však odoprela a odmietla dostaviť sa na kráľov rozkaz, ktorý jej odkázal po komorníkoch. Preto sa kráľ rozhneval a rozpálený náramnou zlosťou (*) (Vasti odoprela ukázať sa na verejnej hostine, pričom sa mohla odvolávať na staroperzské ustanovenie, ktoré nedovoľovalo, aby sa poctivá žena verejne dostavila medzi hodujúcich mužov.) 13opýtal sa mudrcov, ktorí boli podľa kráľovskej obyčaje vždy pri ňom a všetky veci robil podľa ich rady, lebo sa vyznali v zákonoch a ustanoveniach predkov (*) (Mudrcmi sú tu asi hvezdári alebo podobní hadači, ktorí mali meno mágovia. Hodnosť bola dedičná. Nový zákon (grécky) menuje mudrcov od východu týmto názvom (Mt 2,1 n.).) 14(boli to poprední a kráľovi najbližší mužovia, Charsena a Setar, Admata, Tarsis, Mares, Marsana a Mamuchan, sedem vojvodov z Peržanov a Médov, ktorí vídali kráľovu tvár a podľa zvyku sedávali prví po ňom): (*) ("Vídali kráľovu tvár", t. j. mali k nemu voľnejší prístup. Boli to kráľovskí ministri, ktorí vykonávali štátne záležitosti.) 15"Akému rozsudku podlieha kráľovná Vasti za to, že nechcela splniť rozkaz kráľa Asuera, ktorý jej poslal po svojich dvoranoch?" 16Tu sa ozval Mamuchan tak, že ho počuli kráľ i kniežatá: "Kráľovná Vasti neurazila iba kráľa, ale aj všetky národy a kniežatá, ktoré bývajú po všetkých Asuerových krajinách. 17Zvesť o čine kráľovnej sa rozšíri medzi všetkými ženami, takže si povedia, aby potupili svojich manželov: »Keď kráľ Asuer rozkázal, aby kráľovná Vasti prišla k nemu, ona mu odoprela.« 18Pre takýto príklad si budú manželky všetkých kniežat Peržanov a Médov málo vážiť rozkazy svojich mužov. Preto je kráľovo rozhorčenie spravodlivé. (*) (Kráľovo rozhorčenie je spravodlivé – podľa hebrejského má byť: ženy budú opovrhovať mužmi a mužovia sa budú za to mrzieť.) 19Ak ti je ľúbo, nech vyjde výnos od teba a nech sa napíše podľa zákona Peržanov a Médov, ktorý nesmie nik prestúpiť, aby Vasti prestala vchádzať ku kráľovi a aby jej kráľovskú (hodnosť) dostala iná (žena), ktorá bude, lepšia, ako ona. (*) ("Nesmie nik prestúpiť": nesmie ho nikto zrušiť. Podľa hebrejského: nech ho zapíšu do zákonníka (porov. 9,27 n.; Dan 6,9.13).) 20A nech sa to oznámi po všetkých krajinách tvojho mocnárstva, ktoré je veľmi rozsiahle, aby všetky ženy - ako veľmožov, tak aj nižšie postavených mužov - zachovali úctu voči svojim manželom." 21Jeho rada sa páčila kráľovi aj kniežatám. Kráľ postupoval podľa Mamuchanovej rady 22a rozposlal listiny po všetkých krajinách svojej ríše, (písané) rozličnými jazykmi a rôznym písmom podľa toho, ako jeden každý národ rozumel a vedel čítať, že mužovia majú prvenstvo a vládu vo svojich domácnostiach. A kázal to rozhlásiť po všetkých národoch. (*) ("Rozposlal listiny": vydal písané ustanovenie, teda výnos. Vo viacjazyčnej Perzskej ríši bolo zvykom uverejňovať zákony v rozličných jazykoch a písmach, aby im všetci mohli porozumieť. Nápis v Bisutune je písaný v trojakej reči: a) staroperzsky (staroiránským klinopisom), b) elamským a c) babylonským klinopisom. Staroperzské znenie tohto nápisu je pôvodné, kým ďalšie dve znenia sú preklady predošlého.)

Ester sa stane kráľovnou. - 1Keď sa po tom, čo sa stalo, upokojila zlosť kráľa Asuera, spomenul si na Vasti a na to, čo urobila a čo utrpela. 2Jeho dvorní úradníci a sluhovia mu povedali: "Treba pohľadať pre kráľa krásne mladé panny, 3a tak treba rozposlať ľudí, čo by vyhliadli po všetkých krajinách krásne mladé panny. Nech ich privedú do mesta Súz a nech ich dajú do domu (kráľovských) žien pod dozor komorníka Egeja, ktorý je predstaveným a strážcom kráľovských žien. Nech majú všetko, čo vyžaduje ozdoba ženy, a vôbec všetko, čo potrebujú. 4A ktorá z nich všetkých sa (najviac) zapáči kráľovým očiam, tá nech sa stane kráľovnou namiesto Vasti." - Táto reč sa páčila kráľovi a nariadil vykonať všetko, ako mu navrhli. 5V meste Súzy býval istý Žid, menom Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia, 6ktorý bol odvlečený (do zajatia) z Jeruzalema v tom čase, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol do zajatia júdskeho kráľa Jechoniáša. (*) (Mordechaj (Mardochej) je potomkom niektorého Žida z tých, ktorí boli odvedení do zajatia s Joachimom r. 598. Možno, že aj jeho starý otec mal to isté meno ako aj vnuk. Ináč meno Mordechaj je mnohonásobne doložené medzi menami zajatcov z doby Achemenovcov. Možno, že toto meno dávali Babylonci Židom vôbec a tí sa s takým pomenovaním časom aj spriatelili, hoci sa v tomto mene skrýva názov hlavného babylonského boha, Marduka.) 7On sa stal vychovávateľom dcéry svojho brata Edisy, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Mala veľmi peknú postavu a krásnu tvár. Keď jej umrel otec a potom matka, Mardochej si ju vzal za dcéru. (*) (Ester (Aster) značí Hviezda. Edisa-Hadasa (Edissa-Hadassa) značí Myrta. Edissa bolo jej židovské meno. Aester, Ester pokladajú niektorí za zmenenú formu mena hlavnej bohyne Ištar.) 8Keď sa kráľov rozkaz dostal do verejnosti a podľa jeho príkazu privádzali do Súz mnohé krásne panny a odovzdávali ich komorníkovi Egejovi, medzi inými dievčatami mu odovzdali aj Ester, aby ju opatrovali medzi (ostatnými) ženami. 9Páčila sa mu a našla milosť u neho. Preto prikázal komorníkovi, aby sa poponáhľal zaobstarať ozdoby pre ženy a aby jej dal príslušnú čiastku z toho a sedem najkrajších dievčat z kráľovského paláca a mal ju aj jej sprievodkyne vyzdobiť a okrášliť. (*) ("Páčila sa mu", t. j. Egeovi, dozorcovi kráľovského háremu. Podľa hebr.: vykázal Ester a jej skupine najlepšie byty v háreme.) 10Ale ona mu nechcela vyzradiť svoj národ a svoju vlasť, lebo Mardochej jej prikázal, aby o tejto veci mlčala. 11Mardochej denne prichádzal pred vchod do domu, v ktorom opatrovali vybrané devy. Bol ustarostený o to, ako sa má Ester, a chcel vedieť, čo sa s ňou deje. 12Kým prišiel podľa poriadku rad na niektorú devu, aby vstúpila ku kráľovi po splnení všetkého, čo vyžadovalo pestovanie ženskej krásy, minulo dvanásť mesiacov. A to tak, že šesť mesiacov ich mazali voňavým olejom a iných šesť mesiacov používali farbičky a iné voňavky. 13Čokoľvek si pred vstupom ku kráľovi zažiadali z vecí, čo patrili k ozdobe (ženy), dostali a ozdobené podľa vlastného vkusu vchádzali z domu žien do kráľovej spálne. 14Ktorá z nich vošla večer, ráno odchádzala. Odviedli ju stadiaľ do iného domu, ktorý bol pod správou komorníka Susagaziho, ktorý bol dozorcom nad kráľovými vedľajšími ženami. Už sa nemali vrátiť ku kráľovi, ak si to kráľ neželal a nerozkázal ju zavolať po mene. 15Keď teda podľa poradia prešiel čas (prípravy), nastal deň, keď Ester, dcéra Abihaila, brata Mardocheja - ktorú adoptoval za dcéru -, mala vojsť ku kráľovi. Nežiadala si nijakú ženskú ozdobu, iba čo komorník Egej, dozorca nad devami, uznal za dobré, tým sa prizdobila, a každé oko ju uznalo za spanilú a milú. 16Do spálne kráľa Asuera ju zaviedli v desiatom mesiaci, ktorý mal meno tebet, v siedmom roku jeho vlády. 17A kráľ ju miloval väčšmi ako ostatné ženy. Získala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky ostatné ženy, takže jej kráľ vložil na hlavu korunu kráľovskej hodnosti a ustanovil ju za kráľovnú namiesto Vasti. 18A rozkázal pripraviť veľkú hostinu pre všetky svoje kniežatá a služobníkov z príležitosti sobáša a svadby s Ester. Dal úľavu všetkým krajinám a rozdával dary podľa veľkej kniežacej štedrosti.

Mardochej odhalí sprisahanie. - 19Keď však začali druhý raz vyhľadávať a zhromažďovať devy, Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského (paláca), (*) (Pokrvní kráľovských "žien" mali voľnejší prístup do kráľovského hradu. Niektorí dostávali aj štátnu službu: boli dozorcami, vyzvedačmi a podobnými úradníkmi.) 20lebo Ester dotiaľ nikomu neprezradila svoju vlasť a národ, ako jej nakázal. Lebo čokoľvek jej prikázal, Ester všetko splnila, lebo sa to naučila robiť ešte v tom čase, keď ju ako malú vychovával. 21V tom čase, keď sa Mardochej zdržoval pri bráne kráľovského paláca, dvaja kráľovskí komorníci, Bagatan a Tares, ktorí boli vrátnikmi a mali dozor na prvom prahu paláca, chceli sa vo svojom hneve vzbúriť proti kráľovi a (kráľa) zavraždiť. 22To neušlo Mardochejovej pozornosti a hneď to oznámil kráľovnej Ester a ona to (oznámila) kráľovi v Mardochejovom mene, ktorý jej tú vec prezradil. 23Vec vyšetrili a zistili všetko tak. Preto obidvoch obesili na šibenicu a túto pamätnú udalosť zapísali na listinu a pred kráľom vložili do letopisov. (*) (Peržania zločincov trestali obesením. "Šibenica" bola aj zaostrený kôl, na ktorý napichli zločinca na prsiach alebo v rozkroku.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Jdt 16)   Dopredu (Est 3)

Obsah