4Mardochej hovoril: "Tie veci sa stali Božím (riadením). 5Pamätám sa na sen, ktorý som mal. (Boh) mi dal poznať tie veci a ani najmenšia vec z toho nezostala nesplnená. 6Malý prameň, ktorý sa rozrástol na rieku a zmenil sa na svetlo (veľké ako) slnko; a (rieka) sa veľmi rozvodnila: znamenala Ester, ktorú si kráľ vzal za manželku a sám si prial, aby bola kráľovnou. 7Tí dvaja draci, to som ja a Aman. 8Národy, ktoré sa zhromaždili, to sú tí, čo pracovali na tom, aby vytreli meno Židov. 9Môj národ, čiže Izrael, volal (o pomoc) k Pánovi a Pán zachránil svoj ľud a vyslobodil nás zo všetkého nebezpečenstva a robil veľké divy a zázraky medzi národmi, 10a tak ustanovil, aby boli dva lósy: jeden za Boží národ a druhý pre všetky národy. 11A tieto dva lósy padli na deň, ktorý Boh už od dávneho času určil pre všetky národy. 12Pán si spomenul na svoj ľud a bolo mu ľúto svojho dedičstva. 13Nech sa tieto dni slávia v mesiaci adar, a to na štrnásty a pätnásty deň tohto mesiaca so všetkou horlivosťou a radosťou celého národa v jedinom zbore zhromaždenom pre všetky budúce pokolenia izraelského ľudu."

1V štvrtom roku kraľovania Ptolomeja a Kleopatry Dozitej, ktorý sa vydával za kňaza a muža z pokolenia Léviho, a jeho syn Ptolomej priniesli tento list Purim, ktorý podľa ich tvrdenia preložil Ptolomejov syn Lyzimach v Jeruzaleme.

(Tento odsek bol na čele [spisu] podľa všeobecného vydania. Niet ho však ani v hebrejskom, ani u iného prekladateľa.) (*) (Táto stať je záverom knihy. Potvrdzuje to aj obsah tohto odseku, aj grécka Biblia, ktorá má ostatné dodatky knihy Ester umiestnené na tých miestach, kam obsahove patria. - Sv. Hieronym v hebrejskom texte našiel len 1,1 - 10,3. Ostatné dodatky našiel v gréckej Biblii; vytrhol ich z príslušného miesta a postupne pripojil na konci knihy (menujeme ich: deuterokánonické dodatky alebo zlomky). Sú rovnocenné s ostatnou rozpravou knihy a rovnako ich pokladáme za čiastku Svätého písma.)

2V druhom roku kraľovania veľkokráľa Artaxerxa, v prvý deň mesiaca nisan mal Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia, sen. 3Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, vznešený muž a na kráľovskom dvore bol medzi prvými. 4Patril do počtu tých zajatcov, ktorých spolu s júdskym kráľom Jechoniášom odviedol z Jeruzalema babylonský kráľ Nabuchodonozor. 5A mal takýto sen: Bolo počuť hlasy, hrmot, hromobitie, (rachot) zemetrasenia a zmätok na (celej) zemi. 6A hľa, (ukázali) sa dva veľké draky, pripravené bojovať proti sebe. 7Na ich vresk nastala vzbura medzi všetkými národmi a bojovali proti národu spravodlivých. 8Bol to deň tmy a nebezpečenstva, súženia a úzkosti a na zemi nastal hrozný strach. 9V národe spravodlivých nastal zmätok z obavy pred nebezpečenstvom a pripravovali sa na smrť. 10Volali k Bohu a ako kričali, malý prameň sa rozrástol na mohutnú rieku, ktorá sa rozvodnila pre množstvo vôd. 11Vzišlo svetlo a slnko a upokoreným sa dostalo povýšenia, takže pohltili v hodnosti postavených. 12Keď to Mardochej (vo sne) videl, vstal zo svojho lôžka a rozmýšľal, čo mu chce Boh oznámiť. Ustavične v duchu na to myslel a rád by sa bol dozvedel, aký význam má jeho sen. (*) (Táto stať stojí v gréckej Biblii na čele Knihy, lebo tvorí jej začiatok.)

Mardochej príde na stopu sprisahania. - 1V tom čase sa (Mardochej) zdržiaval na nádvorí paláca spolu s Bagatom a Tarom, kráľovskými komorníkmi, ktorí konali službu pri bráne paláca. 2Keď si všímal ich úmysly a hlbšie nahliadol do toho, čím sa v mysli zapodievali, zbadal, že zamýšľajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa. A preto podal o tom kráľovi správu. (*) (Meno Artaxerxes je tu položené miesto Xerxes (Asuerosa). Porov. 1,1.) 3Po zavedení vyšetrovania sa obidvaja priznali a kráľ rozkázal odviesť ich na smrť 4Ale kráľ dával zapisovať do letopisov všetko, čo sa (pamätného) prihodilo. Aj Mardochej opísal túto udalosť v pamätnom spise. 5A kráľ mu rozkazom dovolil zdržovať sa v nádvorí paláca a za oznámenie mu (kázal) dať odmenu. (*) (Mardochej dostal už od kráľa za odmenu nejaký dar a tiež aj menší úrad. Ale to bolo všetko málo za jeho zásluhu, takže v letopise nebola o tom ani zmienka. – Podľa gréckeho textu Mardochej nedostal nijaký dar od kráľa, ale v tej veci bol odkázaný na Amana. Dvaja popravení spiklenci boli asi prívržencami Amanovými, a tak sa Mardochej zle zapísal u Amana, keď odhalil ich spiknutie.) 6Namyslenec Amadatov syn Aman bol najvplyvnejším mužom u kráľa. On chcel uškodiť Mardochejovi a jeho národu pre tých dvoch kráľovských komorníkov, čo boli popravení.

(Až potiaľ siaha úvod. - Čo odteraz nasleduje, bolo na tom mieste v knihe, kde je napísané: 3,13 a aby si rozobrali ich majetky. Tak sme to našli jedine vo všeobecnom vydaní [gréckom]. Odpis listu takto zneje:)

Prvý Xerxesov list neprajný Židom. - 1"Artaxerxes, veľký kráľ od Indie až po Etiópiu, stodvadsiatim siedmim čelným správcom krajín a vojvodcom, ktorí sú podriadení jeho vláde, pozdrav! 2Hoci vládnem nad mnohými národmi a podrobil som svojej moci celý svet, nijako nechcem zneužívať svoju veľkú moc, ale milosrdne a vľúdne chcem spravovať svojich poddaných, aby svoj život prežívali bez všetkého strachu v tichosti a požívali pokoj, ktorý si prajú všetci smrteľníci. 3Keď som sa pýtal svojich poradcov, ako by sa to dalo uskutočniť, muž, ktorý múdrosťou a vernosťou vyniká nad ostatných a zaujíma druhé miesto po samom kráľovi, menom Aman, (*) (Aman sám písal prvý výnos o vyvraždení Židov, a preto je pochopiteľné, že sa v ňom až nad mieru honosí a pripisuje si zásluhy, na ktorých nemal veľkú účasť.) 4mi oznámil, že po celom okruhu zeme (žije) roztrúsený nepriateľský ľud, ktorý sa drží iných zákonov a počína si proti zvykom všetkých ostatných národov, opovrhuje kráľovskými nariadeniami a svojou odlišnou povahou ruší svornú (jednotu) všetkých národov. 5Keď sme sa o tom dozvedeli a zároveň aj videli, že sa jeden národ v rozpore s celým ľudským pokolením drží prevrátených zákonov a počína si opačne, ako my rozkazujeme, a tým ruší pokoj a svornosť nám podrobených krajín, 6rozkázali sme, aby všetkých, ktorých označí Aman - predstavený nad všetkými krajinami, druhý po kráľovi, ktorého si vážime ako otca -, ich protivníci od koreňa vyničili, teda aj ich ženy a deti, pričom sa nik nemá zmilovať nad nimi na štrnásty deň dvanásteho mesiaca adar tohto roku, 7aby títo bezbožní ľudia v jediný deň zostúpili do podsvetia, a tým navrátili našej ríši pokoj, ktorý porušili."

(Až potiaľ [siaha] odpis listu. Čo nasleduje, našiel som vpísané na tom mieste, kde čítame [4,17]: "Tak Mardochej odišiel a urobil všetko, čo mu prikázala Ester…" Tieto slová nie sú v hebrejskej osnove ani u iného prekladateľa.) (*) (Verše sú dodatkom ku 3,12–14.)

Modlitba Mardocheja. (Patrí k 4,17). - 8Mardochej sa rozpamätal na všetky Pánove diela a začal sa modliť k Pánovi: (*) ("Všetky Pánove diela": modlitba Mardochejova pripomína aspoň tie najhlavnejšie Božie činy, ako je: stvorenie sveta (10), vyslobodenie ľudu z Egypta (16) a vyvolenie Izraela za Boží národ (15).) 9"Pane, Pán a všemohúci Kráľ, tvojej moci podlieha všetko a niet toho, kto by mohol odolať tvojej vôli, ak si zaumieniš zachrániť Izrael. 10Ty si stvoril nebo i zem a všetko, čo zahrnuje obvod neba. 11Ty si Pánom nad všetkými a niet toho, kto by odolal tvojej velebnosti. 12Ty poznáš všetko, a tak vieš, že som to neurobil z pýchy, ani aby som potupil iných, ani z ctibažnosti, keď som odoprel klaňať sa pyšnému Amanovi. 13Lebo s radosťou by som pobozkal aj šľapaje jeho nôh, aby som zachránil Izrael. 14Ale bál som sa mu klaňať, aby som tak nepreniesol úctu, ktorá patrí iba môjmu Bohu, na človeka, a tak som sa nechcel klaňať nikomu inému okrem svojho Boha. 15A teraz, Pane, Kráľu, Abrahámov Bože, zmiluj sa nad svojím ľudom, lebo naši nepriatelia nás chcú zničiť a chcú úplne vyhubiť tvoje dedičstvo. (*) (Izrael je veľmi často uvádzaný ako dedičný podiel Boží (Dt 32,9; 2 Kr 21,14; Ž 74,2 a veľmi často v Knihe Sirachovcovej).) 16Nepohŕdaj svojím dedičným podielom, ktorý si si vykúpil z Egypta. 17Vypočuj moju prosbu! Buď milostivý svojmu dedičstvu a podielu! Obráť náš zármutok na radosť, aby sme ostali nažive a zvelebovali tvoje meno, Pane; nedovoľ umlčať ústa, ktoré ti spievajú na chválu." 18A celý Izrael v podobnom duchu a modlitbe volal k Pánovi, lebo im hrozila istá smrť.

Esterina modlitba. - 1Aj kráľovná Ester sa utiekala k Pánovi v obave pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozilo. 2Odložila kráľovské rúcho, obliekla si odev primeraný plaču a žiaľ a namiesto voňaviek si hojne posypala hlavu popolom a telo si skrušila pôstmi. A všetky miesta, kde sa predtým obvykle radovala, napĺňala svojimi vytrhanými vlasmi.

3A modlila sa k Pánovi, Izraelovmu Bohu: "Môj Pane, ktorý si naším jediným kráľom, pomáhaj mne opustenej, ktorá nemá okrem teba nijakého iného pomocníka. 4Nebezpečenstvo mi už zasahuje ruky. 5Počula som od svojho otca, že ty, Pane, si si vyvolil Izrael spomedzi všetkých národov a našich otcov zasa zo všetkých ich dávnych predkov, aby sa stali tvojím večným dedičstvom. A splnil si všetko, čo si im prisľúbil. (*) ("Otcovia" sú patriarchovia, menovite Abrahám, Izák a Jakub.) 6Zhrešili sme pred tebou, a preto si nás vydal napospas našim nepriateľom. 7Lebo sme uctievali ich bohov. Spravodlivý si, Pane. 8A teraz im nestačí, že nás utláčajú najkrutejším zotročovaním, ale svojim modlám pripisujú to, že ich ruky sú také mocné, 9a chcú zmeniť aj tvoje sľuby a vykoreniť tvoje dedičstvo, chcú zavrieť ústa tým, ktorí chvália teba, a vydusiť slávu tvojho chrámu a oltára, 10aby (tým väčšmi) otvorili ústa pohanom, chválili silu svojich modiel a zvelebovali svojho kráľa-človeka naveky. 11Neprepúšťaj, Pane, svoju berlu takým, čo nie sú ničím, aby sa nemohli smiať z našej záhuby, ale obráť ich úmysel, ktorý majú proti nám, a znič toho, ktorý začal proti nám zúriť. 12Pamätaj na nás, Pane, a ukáž sa nám vtedy, keď sme sužovaní. Vlej mi dôveru, Pane, Kráľ (všetkých) ostatných bohov a akejkoľvek mocnosti. 13Vlož mi do úst dobre upravenú reč, keď budem stáť pred levom, a nalaď jeho srdce, aby znenávidel nášho protivníka, žeby zahynul sám aj všetci, ktorí s ním súhlasia. (*) (Kráľ Asuer je prirovnaný k levovi pre jeho veľkú moc a spolu aj pre krutosť.) 14Nás však vysloboď svojou mocou a pomáhaj mne, ktorá nemá iného pomocníka okrem teba, Pane, ktorý máš vedomosť o všetkom, 15a tak vieš, ako nenávidím slávu bezbožníkov a oškliví sa mi lôžko ľudí bez obriezky aj každého cudzinca. (*) ("Sláva bezbožníkov" je prepych kráľovského dvora, na ktorom musí žiť. "Ľudia bez obriezky, cudzinci" je opovržlivý názov pohanov, a tak aj samého kráľa, ktorému musí slúžiť.) 16Je ti známe, na čo som donútená, (vieš), že mám v ošklivosti odznaky svojej vznešenosti a slávy, ktoré nosím na hlave v dňoch, keď sa musím ukazovať (pred kráľom); že to mám v ošklivosti ako handru ženy v jej mesačnej chvíli a že ich nenosím v dňoch, keď mi je dobre. 17(Vieš), že som nejedla pri Amanovom stole, ani s kráľom hodovať nemala som záľubu, ani som nepila z obetného vína, (*) (Judita nejedla zo stola Holofernesovho, ale uspokojila sa so skromným jedlom, ktoré si z Betulie so sebou priniesla (Jdt 12,2). Tak robí aj Ester; kráľovské jedlo ju neuspokojuje.) 18a že tvoja služobnica nepoznala radosť, odkedy ju sem priviedli až doteraz; okrem toho, že sa radujem z teba, Pane, Abrahámov Bože. 19Bože, ktorý si mocnejší nad všetkých, vypočuj volanie tých, ktorí nemajú nijakej inej nádeje, a vytrhni nás z rúk zlostníkov; vysloboď ma z mojej úzkosti."

Ester na Mardochejov rozkaz predstúpi pred kráľa. (Patrí k 4,8). -

(Aj toto som našiel ako dodatok vo všeobecnom vydaní.)

1Rozkázal jej (bezpochyby to bol Mardochej), aby predstúpila pred kráľa a prosila za ľud a za svoju vlasť. (*) (Za svoju vlasť: za Palestínu, ktorá patrila pod perzskú nadvládu, a tak mohlo aj tejto krajine hroziť veľké nebezpečenstvo od ostatných obyvateľov ríše.) 2(Povedal:) "Spomeň si na dni, keď si bola malá, ako som ťa svojou rukou kŕmil; lebo Aman, druhý muž po kráľovi, podal návrh proti nám, aby nás vyhubil. 3Preto vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a zachráň nás od smrti!"

(Aj toto je podobne pridané:)

Ester predstúpi pred kráľa. (Patrí k 5,1). - 4Na tretí deň odložila všedný odev a obliekla si nádherné (rúcho). 5A keď sa už skvela vo svojom kráľovskom rúchu a vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a chráni, vzala si dve služobnice. 6O jednu sa opierala akoby z rozmaru, 7kým druhá služobnica išla za svojou paňou a dvíhala jej rúcho, ktoré jej siahalo až po zem. 8Po tvári sa jej rozlievala ružová farba a svojimi milými, žiariacimi očami zakrývala smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľkého strachu. 9Podľa poriadku prešla všetkými dverami a zastala pred kráľom, ktorý práve sedel na tróne svojej kráľovskej (hodnosti), odetý kráľovským rúchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohľad mal hrozivý. 10Keď zdvihol tvár, blčiacimi očami prezrádzal rozhnevanú myseľ. Kráľovná sa zrútila, jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdletú hlavu oprela o služobnicu. 11Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami: 12"Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa! (*) ("Tvoj brat": znamená všetky širšie stupne príbuzenské a priateľské. Manžel menuje manželku sestrou a žena zasa manžela menuje bratom. Tu hovorí kráľ podobne. Prís 7,4; Pies 4,9 a v Knihe Tobiáš.) 13Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných. 14Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!" 15A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: "Prečo mi neodpovedáš?" 16Vtedy mu povedala: "Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou. (*) ("Boží anjel" svojím zjavom – keďže ide o nadprirodzenú bytosť – môže usmrtiť človeka (Gn 33,10; 1 Sam 29,9; 2 Sam 14,17.20; 19,28).) 17Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu." 18A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života. 19Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.

Druhý Xerxesov list prajný Židom. (Patrí k 8,12). -

(Odpis listu kráľa Xerxesa, ktorý v prospech Židov zaslal všetkým krajinám svojho kráľovstva; ani toto nenachádzam v hebrejskej osnove.)

1"Artaxerxes, veľký kráľ od Indie až po Etiópiu, vojvodcom a čelným správcom stodvadsiatich siedmich krajín, ktorí sú podriadení našej vláde, zasiela pozdrav! 2Mnohí zneužili dobrotu kniežat a svoju hodnosť, ktorú im udelili, na pýchu. 3A usilujú sa nielen utláčať kráľovských poddaných, ale (akoby nevládali) uniesť získanú slávu, pripravujú úklady aj tým, ktorí im ju dali. 4A nie sú spokojní ani s tým, že sú nevďační za dobrotu a že urážajú práva im prejavenej priazne, ale domnievajú sa, že môžu uniknúť súdu Boha, ktorý svojím pohľadom všetko sleduje. 5A vo svojej šialenosti zašli tak ďaleko, že tých, čo si verne plnia zverené úradné povinnosti a robia všetko tak, aby si zaslúžili chválu od všetkých, usilujú sa falošným podrývaním priviesť k pádu, 6keď nič zlého netušiace uši kniežat, ktoré aj iných hodnotia podľa vlastnej povahy, klamú prehnaným podvodom. (*) (Objasňuje a vyhovára rozpor, ktorý by mohli spozorovať medzi prvým a druhým ustanovením o vyvraždení Židov. Nezrovnalosť kráľovských rozkazov by znižovala ich vážnosť.) 7Túto vec dokazujú aj dejiny z dávnej minulosti, a potom aj to, čo sa denne stáva, ako kazia niektorí ľudia svojím zlým našepkávaním (dobré) úmysly kráľov. 8Preto sa patrí postarať sa o blahobyt všetkých krajín. 9Nesmiete sa nazdávať, že by to pochádzalo z našej ľahkomyseľnosti, keď vám rozkazujeme veci, ktoré akoby si navzájom odporovali, ale vynášame rozhodnutia, ako to vyžaduje povaha a potreba jednotlivých čias a ako to vyžaduje osoh verejnosti. 10Aby ste zjavnejšie porozumeli tomu, čo hovoríme, (uvediem:) Amadatov syn Aman, svojím zmýšľaním a rodom Macedónčan, teda ďaleký perzskej krvi, ktorý našu dobrotu poškvrnil svojou krutosťou, (hoci) sme sa ho ujali, aj keď bol cudzincom, (*) (Aman bol z Médie (3,1), a tak nebol skutočným Macedónčanom, preto treba výraz "Macedónčan" brať v zmysle cudzinec. Možno, že pôvodne bolo písané "Méd", z čoho chybou pisára vzniklo "Macedónčan".) 11a hoci od nás skúsil na sebe toľkú dobrotu, že sme ho nazývali otcom a všetci sa mu klaňali ako druhému mužovi po kráľovi. 12On sa však vyvyšoval do takej pyšnej nadutosti, že zamýšľal zbaviť nás kráľovstva i života. 13Lebo od nás neslýchanými úkladmi vyžiadal smrť pre Mardocheja, ktorého vernosti a dobrote možno pripísať, že žijeme, aj pre našu kráľovskú manželku Ester s celým jej národom. (*) (Xerxes zostal nažive tým, že Mardochej odkryl spiknutie pripravované proti kráľovi (12,1–6).) 14Tak si myslel, že po ich vyvraždení, keď budeme ponechaní na seba, môže robiť úklady aj nám, a tak preniesť kráľovstvo Peržanov do rúk Macedónčanov. 15No my sme nenašli na Židoch, ktorých najnešľachetnejší človek medzi smrteľníkmi určil na smrť, vôbec nijakú vinu, ale naopak (zistili sme), že sa držia spravodlivých zákonov 16a že sú synmi najvyššieho a najväčšieho, vždy živého Boha, ktorého dobrotivosť odovzdala našim otcom i nám kráľovstvo, ktoré až podnes ochraňuje. 17Preto vedzte, že listy, ktoré poslal v našom mene, týmto zrušujeme. (*) (V akom zmysle sú kráľovské výnosy nezrušiteľné, porov. 8, 8. Perzskí úradníci museli si počínať rozvážne, lebo boli prísne zodpovední za svoje počínanie. Kto sa previnil, ťažko pykal za vinu, obvykle svojím životom, ako sa to stalo aj Amanovi.) 18Pre tento svoj zločin visí pred bránami tohoto mesta, to jest Súz, aj muž, ktorý robil tieto úklady, aj jeho príbuzenstvo na šibeniciach. Ale to nie my, ako skôr Boh mu odplatil, čo si zaslúžil. 19Tento náš výnos, ktorý vám teraz zasielame, vyhláste po všetkých mestách (a vedzte), že Židom sme dali dovolenie držať sa svojich zákonov. (*) ("Držať sa svojich zákonov" je narážka na židovskú samosprávu v náboženských veciach.) 20Máte im pomáhať, aby tých, čo sa ich chystali zabíjať, mohli pozabíjať na trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorý sa menuje adar; 21lebo tento deň zármutku a žiaľu obrátil im všemohúci Boh na radosť. 22Preto aj vy prijmite tento deň medzi ostatné sviatočné dni! Oslávte ho so všetkou radosťou, aby aj v budúcnosti vedeli, 23že všetci, ktorí verne slúžia Peržanom, dostanú zaslúženú odmenu; ako zasa tí, ktorí stroja úklady svojmu kráľovi, pre svoj zločin zahynú. 24Každá krajina a mesto, ktoré by sa nechcelo zúčastniť na tejto sviatočnej oslave, nech zahynú mečom a ohňom a nech sú tak vyhubené, aby sa nielen ľuďom, ale aj zverom stali neprístupnými naveky na výstrahu pred opovrhovaním a neposlušnosťou."