Aman chce zahubiť Židov. - 1Potom kráľ Asuer povýšil (v hodnosti) Amadatiho syna, Amana, ktorý bol rodákom z Agagu, a hodnosťou ho povýšil nad všetky iné kniežatá, ktoré mal (v službe). (*) ("Z Agagu", t.j. z médskeho mesta Agag. Dávnejšie asi nesprávne odvádzali jeho rod od Agaga, kráľa Amalekovho (1 Sam 15,8 n.).) 2Preto všetci kráľovskí sluhovia, ktorí mali službu pri dverách paláca, zohýbali kolená pred Amanom a klaňali sa mu. Lebo tak im rozkázal kráľ. Jediný Mardochej neklonil pred ním koleno, ani sa mu neklaňal. (*) (Aman ako najväčší hodnostár v krajine žiadal pre seba najväčšiu úctu po kráľovi. Pri hlbokom sklonení hlavy bolo treba až na zem sa vrhnúť (klaňať sa). Abrahám sa tiež tak poklonil pred vedúci- mi osobnosťami krajiny, do ktorej prišiel bývať. Ezdráš aj Nehemiáš podobne sa korili perzskému kráľovi. Mohol teda aj Mardochej túto úctu prejaviť Amanovi. Možno sa domnievať, že Aman prepínal v požadovaní prejavov úcty pre svoju osobu, takže Mardochej pokladal sa za oprávneného odoprieť mu taký prejav úcty, ktorý by sa rovnal Božej úcte.) 3Kráľovskí služobníci, čo mali službu pri dverách paláca, sa ho pýtali: "Prečo nechceš plniť kráľov príkaz, ako (to robia) iní?" 4Aj keď mu to častejšie pripomínali, nechcel ich poslúchnuť. Preto to ohlásili Amanovi. Chceli vedieť, či zotrvá pri svojom rozhodnutí. Lebo im povedal, že je Žid. 5Keď sa o tom dopočul Aman, ba aj pozorovaním sa presvedčil, že Mardochej nesklonil pred ním kolená, ani ináč sa mu nepoklonil, veľmi sa rozhneval. 6Ale sa mu zdalo málo, aby sa násilne vrhol iba na Mardocheja. Dozvedel sa totiž o ňom, že je židovského pôvodu, a tak chcel vyhubiť všetok židovský ľud, ktorý žil v Asuerovom kráľovstve. 7V prvom mesiaci, ktorý sa volá nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády hodili v Amanovej prítomnosti do osudia lós - po hebrejsky má meno pur - o tom, v ktorý deň a ktorý mesiac by mali vyhubiť židovský národ. A tak vyšiel dvanásty mesiac, ktorý má meno adar. (*) (Dávni ľudia boli poverčiví, a preto kockami alebo iným spôsobom skúmali, ktorý deň by bol najšťastnejší na vykonanie dôležitého podujatia. Tak sa chcel aj Aman lósom dozvedieť, ktorý mesiac a ktorý deň by bol najsúcejší, aby svoj úmysel proti Židom mohol najľahšie previesť. Tak sa zdá, že najradšej vrhali lós v prvom mesiaci – v jeho prvý deň, na Nový rok, keď sa nazdávali, že zhromaždení bohovia určujú osudy človeka pre nastávajúci rok. Trinásty deň pokladali za šťastný.) 8Aman povedal kráľovi Asuerovi: "Po všetkých krajinách tvojho kráľovstva žije roztrúsený ľud, oddelený od všetkých ostatných obyvateľov, ktorý sa pridržiava nových zákonov a obradov a okrem toho opovrhuje kráľovskými nariadeniami. Sám najlepšie vieš, že neosoží tvojej vláde, ak sa pre zhovievavosť niekto stane nezbedným. (*) (Aman kryje svoje osobné záujmy verejným záujmom štátu.) 9Ak ti je ľúbo, nariaď, aby ten (národ) zahynul a ja odvážim správcom tvojho pokladu desaťtisíc talentov." 10Kráľ si stiahol z ruky prsteň, ktorý používal, a dal ho Amadatiho synovi Amanovi, rodákovi z Agagovho rodu, nepriateľovi Židov, (*) (Xerxesa označujú aj mimobiblické pramene ako panovníka ľahkoverného, ktorý úplne podliehal vôli svojich úradníkov.) 11a povedal mu: "Striebro, ktoré sľubuješ, nech je tvoje a s ľudom urob, ako sa ti páči." 12V prvom mesiaci nisan, na trinásty deň toho istého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a na Amanov rozkaz vyhotovili v mene kráľa Asuera listiny adresované všetkým kráľovým miestodržiteľom a správcom krajín a rozličných národov tak, ako vedeli jednotlivé národy čítať a rozumieť podľa svojej odlišnej reči; a listiny boli potvrdené jeho prsteňom. 13Kráľovskí posli ich dopravili do všetkých krajín, aby pozabíjali a vyhubili všetkých Židov od dieťaťa až po starca a od nemluvniat až po ženy, a to v jediný deň, čiže na trinásty deň dvanásteho mesiaca - menuje sa adar -, a aby si rozobrali ich majetky. 14Obsah listov vyznieval v tom zmysle, aby o tom všetky krajiny vedeli a pripravovali sa na vyššie uvedený deň. 15Vyslaní poslovia sa poponáhľali vyplniť kráľovský rozkaz. Kráľovské rozhodnutie bolo v Súzach vyhlásené práve v čase, keď kráľ a Aman vystrájali hody, kým Židia, čo bývali v meste, nariekali.
Mardochej volá kráľovnú na pomoc. - 1Keď sa o tom dopočul Mardochej, roztrhol si odev, obliekol sa do vrecoviny, na hlavu si nasypal popola a na ulici uprostred mesta sa dal hlasno vyvolávať, aby tak ukázal roztrpčenosť svojej mysle. (*) (Na znak svojej bolesti a zúfalosti roztrhol si odev. Bol to všeobecný znak zármutku.) 2S takým nárekom prišiel až k bráne paláca. Ale do kráľovského dvora nesmel vkročiť nik, kto mal oblečenú vrecovinu. 3Ale aj po všetkých krajinách, mestách a miestach, kam došlo kruté kráľovské ustanovenie, zavládlo u Židov nariekanie, pôst, kvílenie a plač, pričom mnohí (z nich) namiesto lôžka používali vrecovinu a popol. 4Esterine devy a jej komorníci prišli za ňou a hlásili jej to. Keď to počula, zarazila sa nad tým. Poslala (po Mardocheja) odev s rozkazom, aby mu ho obliekli a vzali mu vrecovinu. Ale on to nechcel prijať. 5Vtedy privolala komorníka Atacha, ktorého jej dal kráľ za sluhu, a poslala ho k Mardochejovi; mal sa od neho dozvedieť, prečo si tak počína. 6Atach teda šiel, pristúpil k Mardochejovi, ktorý stál na ulici mesta pred vchodom do paláca, 7a on mu oznámil všetko, čo sa stalo: ako Aman sľúbil zložiť do kráľovskej pokladnice peniaze za vyvraždenie Židov. 8Dal mu aj odpis výnosu, ktorý bol vyvesený v Súzach, aby ho ukázal kráľovnej a napomenul ju, aby predstúpila pred kráľa a prosila za svoj ľud. 9Atach po svojom návrate hlásil Ester všetko, čo mu hovoril Mardochej. 10Vtedy mu povedala a prikázala, aby oznámil Mardochejovi toto: 11"Všetci kráľovi sluhovia a všetky krajiny, ktoré sú podriadené jeho vláde, vedia, že ktorýkoľvek muž alebo žena - ak nie sú vopred pozvaní - a vošli by do vnútornej kráľovej siene, majú byť hneď bez meškania popravení, ak kráľ na znak milosti neprikloní k nim svoj zlatý prút, aby mohol ostať (taký človek) nažive. Ako teda môžem predstúpiť pred kráľa ja, ktorú už tridsať dní nevolal k sebe?" (*) ("Vnútorná kráľova sieň" je zasadacia dvorana, do ktorej bolo možno vidieť z vnútorného dvora. Podľa perzského dvorného zvyku o prijatie u kráľa bolo treba vopred zažiadať. Ester predpokladá, že tak by sa azda ku kráľovi ani nedostala. Aman v zlej predtuche bol by prekazil výsluch kráľovnej u kráľa. Ester predpokladá, že sa kráľ už aj na ňu hnevá, lebo zaiste vie, že aj ona patrí k ľudu na smrť odsúdenému. Pripisovala to Amanovmu vplyvu. Kráľ podľa dvorných predpisov nemal sa zbytočne nikomu ukazovať. Najdôvernejší úradníci len zdiaľky smeli s ním hovoriť.) 12Keď to Mardochej počul, 13opäť odkázal Ester: "Nenazdávaj sa, že ty si zo všetkých Židov zachrániš život, pretože si v kráľovom dome. 14Keby si teraz mlčala, Židia dôjdu iným spôsobom k záchrane, ale ty a rod tvojho otca zahynie. A ktovie, či si neprišla práve preto ku kráľovskej hodnosti, aby si bola naporúdzi na takýto čas?" 15Ester teda odkázala Mardochejovi: 16"Choď a zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Súzach, a modlite sa za mňa! Tri dni a tri noci nič nejedzte, ani nepite! Ja sa budem so svojimi služobnicami podobne postiť, a potom pôjdem za kráľom, hoci nezavolaná, urobím proti zákonu, aj keď sa tým vystavím smrteľnému nebezpečenstvu." (*) (Pôstom si chcela Ester vyprosiť Božiu pomoc (2 Sam 12,16–23).) 17Tak Mardochej odišiel a urobil všetko, čo mu prikázala Ester. (*) (Po tomto verši patrí čiastka 13,8 – 14,19.)
Židia sa zachránia. Kráľ láskavo prijíma Ester. - 1Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného dvora kráľovského domu naproti kráľovmu súkromnému bývaniu. (Kráľ) práve zasadal na svojom tróne v radnej sieni paláca, ktorá ležala naproti vchodu do domu. (*) (Ako vošla kráľovná Ester ku kráľovi, podrobne opisuje dodatok 15,4–9. "Vnútorný dvor kráľovského domu" je budova vyhradená pre obydlie kráľov, "kráľovský palác" v užšom zmysle. Zaujímal juhovýchodnú čiastku celého opevneného hradu, ako to potvrdili vykopávky. Zo zbrojnice viedla brána do vnútorného dvora, ktorý bol obkľúčený štyrmi krídlami paláca. V južnom krídle bola kráľova zasadacia sieň.) 2Keď zazrel kráľovnú Ester, ako zastala, páčila sa jeho očiam a napnul oproti nej zlatú berlu, ktorú mal v rukách. Ona zasa pristúpila a pobozkala koniec jeho berly. (*) ("Pobozkala" – podľa hebr. "dotkla sa" berly.) 3Kráľ sa jej pýtal: "Čo si praješ, kráľovná Ester? Akú máš žiadosť? Keby si žiadala čo aj polovicu kráľovstva, dostaneš." (*) (Keďže Ester prišla nehlásená a bez zavolania ku kráľovi, z toho kráľ súdil, že ju priviedla dôležitá vec. "Polovicu kráľovstva" porov. 5,6; 7,2; Mk 6,23.) 4Ona mu odpovedala: "Ak je kráľovi ľúbo, prosím, aby si dnes prišiel ku mne a spolu s tebou aj Aman na hostinu, ktorú som pripravila." (*) (Prosbou, ktorú chcela Ester kráľovi predniesť, žiadala zmenu kráľovského rozkazu. Ale to bolo niečo neobyčajného. Preto Ester vedela, že teraz v tejto veci sotva by mohla niečo dosiahnuť. Preto žiada kráľa, aby prišiel opätovne k nej na obed.) 5Kráľ na to odvetil: "Zavolajte hneď Amana, aby vyhovel žiadosti Ester." A tak kráľ a Aman spolu prišli na hostinu, ktorú im pripravila kráľovná. 6Keď kráľ už hojne požil vína, opýtal sa jej: "Čo si žiadaš, aby sa ti stalo? Za akú vec prosíš? I keby si pýtala polovicu môjho kráľovstva, dostaneš." 7Ester mu odpovedala: "Moja žiadosť a moje prosby sú takéto: 8Ak som našla milosť v kráľových očiach a ak sa kráľovi páči dať mi, o čo prosím, a chce vyplniť moju prosbu, nech zasa príde kráľ a tiež Aman na hostinu, ktorú som pripravila, a zajtra vyjavím kráľovi, čo si žiadam."
Aman dá pripraviť šibenicu pre Mardocheja. - 9V ten deň odchádzal Aman veselý a naradovaný. Keď zazrel pred bránou paláca sedieť Mardocheja, ktorý nielen nepovstal pred ním, ale ani sa nepohol z miesta, na ktorom sedel, veľmi sa rozhneval. 10Ale zastrel svoj hnev a po príchode domov zvolal k sebe svojich priateľov a svoju manželku Zares, 11vykladal im o svojom veľkom bohatstve, o veľkom počte svojich synov a o tom, koľkou slávou ho povýšil kráľ nad všetky svoje kniežatá a nad ostatných svojich služobníkov. 12A k tomu dodal: "Ani kráľovná Ester nikoho iného nepozvala na hostinu spolu s kráľom okrem mňa; aj zajtra budem u nej obedovať spolu s kráľom. 13A hoci toto všetko mám, predsa to pokladám, akoby som nič nemal, dokiaľ vidím sedieť pred vchodom do kráľovského (paláca) Žida Mardocheja." 14Jeho žena Zares a ostatní priatelia mu povedali: "Rozkáž zhotoviť vysokú šibenicu, čo dosiahne výšky päťdesiat lakťov, a povedz ráno kráľovi, aby Mardocheja na ňu obesili, a tak pôjdeš s kráľom už naradovaný na hostinu." Táto rada sa mu páčila a rozkázal zhotoviť šibenicu. (*) (Vysoká šibenica na 50 lakťov: jej výška je udaná asi okrúhle, akoby tým bolo naznačené, že bola veľmi vysoká. Je v tom aj istá irónia: Keď sa Mardochej nechcel pokoriť, bude za to čo najviac vyvýšený!)