7V prvom mesiaci, ktorý sa volá nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády hodili v Amanovej prítomnosti do osudia lós - po hebrejsky má meno pur - o tom, v ktorý deň a ktorý mesiac by mali vyhubiť židovský národ. A tak vyšiel dvanásty mesiac, ktorý má meno adar. (*) (Dávni ľudia boli poverčiví, a preto kockami alebo iným spôsobom skúmali, ktorý deň by bol najšťastnejší na vykonanie dôležitého podujatia. Tak sa chcel aj Aman lósom dozvedieť, ktorý mesiac a ktorý deň by bol najsúcejší, aby svoj úmysel proti Židom mohol najľahšie previesť. Tak sa zdá, že najradšej vrhali lós v prvom mesiaci – v jeho prvý deň, na Nový rok, keď sa nazdávali, že zhromaždení bohovia určujú osudy človeka pre nastávajúci rok. Trinásty deň pokladali za šťastný.) 8Aman povedal kráľovi Asuerovi: "Po všetkých krajinách tvojho kráľovstva žije roztrúsený ľud, oddelený od všetkých ostatných obyvateľov, ktorý sa pridržiava nových zákonov a obradov a okrem toho opovrhuje kráľovskými nariadeniami. Sám najlepšie vieš, že neosoží tvojej vláde, ak sa pre zhovievavosť niekto stane nezbedným. (*) (Aman kryje svoje osobné záujmy verejným záujmom štátu.) 9Ak ti je ľúbo, nariaď, aby ten (národ) zahynul a ja odvážim správcom tvojho pokladu desaťtisíc talentov." 10Kráľ si stiahol z ruky prsteň, ktorý používal, a dal ho Amadatiho synovi Amanovi, rodákovi z Agagovho rodu, nepriateľovi Židov, (*) (Xerxesa označujú aj mimobiblické pramene ako panovníka ľahkoverného, ktorý úplne podliehal vôli svojich úradníkov.) 11a povedal mu: "Striebro, ktoré sľubuješ, nech je tvoje a s ľudom urob, ako sa ti páči." 12V prvom mesiaci nisan, na trinásty deň toho istého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a na Amanov rozkaz vyhotovili v mene kráľa Asuera listiny adresované všetkým kráľovým miestodržiteľom a správcom krajín a rozličných národov tak, ako vedeli jednotlivé národy čítať a rozumieť podľa svojej odlišnej reči; a listiny boli potvrdené jeho prsteňom. 13Kráľovskí posli ich dopravili do všetkých krajín, aby pozabíjali a vyhubili všetkých Židov od dieťaťa až po starca a od nemluvniat až po ženy, a to v jediný deň, čiže na trinásty deň dvanásteho mesiaca - menuje sa adar -, a aby si rozobrali ich majetky.