Boh posiela Abrama do Kanaánu. - 1Tu Pán povedal Abramovi:

Abramova cesta do Kanaánu. - 4A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. 5Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. 6Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. 7Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: "Túto krajinu dám tvojmu potomstvu." On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár. (*) (Abram odišiel aj z Haranu. Karavána tiahla od severovýchodu k Damasku a odtiaľ popri Genezaretskom jazere na juh k Sichemu. Terebint Moreho – dub vidiaceho alebo veštca. Pravdepodobne pod týmto košatým terebintom bolo nejaké bohoslužobné miesto kanaánskych modloslužobníkov. Vari z pohybu listov a ich šumotu vyvodzoval budúce príbehy. Je známe, že v Kanaáne bolo veľa posvätných stromov, celé háje. Izraeliti ich pálili, ale zavše aj oni odpadli k modloslužbe a uctievali v týchto hájoch Bála a Aštartu.) 8Odtiaľ odišiel k vrchu východne od Betelu a tam rozložil svoj stan. Na západ mal Betel, na východ Haj. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo. 9Potom sa Abram vybral ďalej a tiahol k Negebu. (*) (Od Sichemu tiahol Abram na juh. Betel sa v časoch Abramových volal Luza; tu sa uvádza pod známejším menom z časov Jakubových (Gn 28,19). Negeb, južný kraj alebo juh, je vlastným pomenovaním najjužnejšej čiastky Palestíny.)

Abram tiahne do Egypta. - 10Keď nastal v krajine hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmáhal. 11Keď sa blížil k Egyptu, povedal svojej žene Sarai: "Naisto viem, že si pekná žena, 12a keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: »To je jeho žena.« Mňa zabijú a teba nechajú žiť. 13Hovor teda, že si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre viedlo a aby som tvojou zásluhou ostal nažive." (*) (Abram zamlčal, že Sára je jeho ženou. Hovoril však aj pravdu, keď vravel, že je jeho sestrou (20,12), a konal podľa stupňa morálky svojho veku, keď svedomie neodsudzovalo každú lož a keď sa život muža hodnotil viac ako česť ženy. Svä topiscovi tu záleží hlavne na tom, aby ukázal, ako Boh uchránil čistotu matky budúceho vyvoleného národa.) 14A keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. 15A keď ju videli faraónovi dvorania, chválili ju pred faraónom a ženu odviedli do faraónovho domu. 16S Abramom však kvôli nej dobre zaobchádzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a ťavy. 17Pán však bil faraóna ťažkými ranami, aj jeho dom, pre Abramovu ženu Sarai. 18Tu si faraón zavolal Abrama a povedal mu: "Čo si mi to urobil?! Prečo si mi nepovedal, že je ona tvoja žena? 19Prečo si hovoril: »Ona je moja sestra,« a tak som si ju vzal za ženu? Teraz teda, tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď!" 20Potom faraón vydal o ňom rozkaz mužstvu, aby ho vyprevadili aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.

Abramov návrat z Egypta. - 1Abram teda tiahol aj so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a Lot s ním, naspäť do Negebu. 2Abram mal množstvo stád, striebra a zlata. 3A došiel na svoje stanovisko z juhu až k Betelu, na miesto, kde predtým rozložil svoj stan medzi Betelom a Hajom, 4na miesto oltára, ktorý tam predtým postavil, kde Abram vzýval meno Pánovo. 5Lenže aj Lot, ktorý bol s Abramom, mal ovce, dobytok a stany 6a krajina im nestačila na spoločné bývanie, lebo ich majetok bol veľký; a tak nemohli zostať spolu. 7Medzi pastiermi Abramových stád a medzi pastiermi Lotových stád povstala zvada. A v krajine vtedy bývali Kanaánčania a Ferezejci. 8Preto povedal Abram Lotovi: "Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! 9Či nie je pred tebou celá krajina?! Preto sa, prosím, odlúč odo mňa! Ak ty pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo, ak ty napravo, ja pôjdem naľavo!" 10Tu zdvihol Lot oči a videl, že celé okolie Jordánu až po Segor - to bolo predtým, ako Pán zničil Sodomu a Gomoru - je zavlažované ako Pánov raj, ako egyptská krajina. 11Preto si Lot vybral celú krajinu okolo Jordánu a odtiahol na východ. Takto sa bratia oddelili jeden od druhého. 12Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa aj v Sodome. (*) (Bratia v širšom zmysle slova, teda príbuzní. Lot si volí Jordánske údolie medzi Genezaretským jazerom a Mŕtvym morom. Segor bolo jedno z piatich miest južne od Mŕtveho mora v tzv. údolí Sidim. V tom čase Mŕtve more nesiahalo na juh tak ďaleko ako po zničení Sodomy a Gomory, ktoré Mŕtve more zalialo.) 13Ale Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi.

Zasľúbenie Pánovo. - 14Keď sa Lot od neho odlúčil, Pán povedal Abramovi: "Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, hľaď na sever a na juh, na východ i na západ, 15lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. 17Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ju dám tebe!" 18Abram vzal svoj stan a šiel, a osadil sa pri terebintoch Mamreho, čo sú v Hebrone, a postavil tam Pánovi oltár. (*) (Abram ostal v Kanaáne a Boh ho odmeňuje za jeho pokojamilovnosť a veľkodušnosť. Pán mu opakuje prísľub z 12,7 a dodáva, že túto krajinu dá jeho potomstvu, ak ostanú verní. Mamre by bol podľa Gn 14,13.24 Amorejčan, Abramov spojenec. Hebron je známe palestínske mesto asi 70 km na juh od Jeruzalema.)

Abramovo víťazstvo. - 1V tom čase senaársky kráľ Amrafel, elasarský kráľ Arioch, elamský kráľ Chodorlahomer a kráľ národov Tadal 2boli vo vojne so sodomským kráľom Barom, s gomorským kráľom Bersom, s adamským kráľom Senaábom, so seboimským kráľom Semeberom a s balamským, čiže segorským kráľom. 3Títo všetci sa spojili v údolí Sidim, čo je teraz Soľné more. 4Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahomerovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili. 5V štrnástom roku však prišiel Chodorlahomer a králi, čo boli s ním, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataim 6a Chorejcov na vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý je na púšti. 7Potom sa obrátili a prišli do En Misfaty, čiže do Kádeša, a zničili celý kraj Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asason-Tamare. (*) (Trestná výprava šla z Mezopotámie cez Damask, cez Bášan na juh, cez Moabsko, popri vrchoch Seiru, južne od Mŕtveho mora až ku zálivu Elatskému. Potom sa obrátila na sever a tam sa stretla v údolí Sidim s odporom piatich kanaánskych kráľov. Cieľom výpravy nebolo potrestanie piatich nepatrných kniežat, ale utuženie moci v krajoch západne od Jordána.) 8Tu vytiahol sodomský kráľ, gomorský kráľ, adamský kráľ, seboimský kráľ a balamský, čiže segorský kráľ, a v údolí Sidim sa postavili proti nim do boja, 9totižto proti elamskému kráľovi Chodorlahomerovi, kráľovi národov Tadalovi, senaárskemu kráľovi Amrafelovi a elasarskému kráľovi Ariochovi. Štyria králi proti piatim. 10V údolí Sidim bolo plno asfaltových jám; a keď sodomský a gomorský kráľ utekali, padli do nich, ostatní utiekli do hôr. 11Tamtí vzali zo Sodomy a Gomory všetok majetok i všetky potraviny a odtiahli. 12So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok - býval totiž v Sodome - a odtiahli. 13I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a oznámil to Hebrejovi Abramovi. On býval pri terebintoch Amorejčana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojení zmluvou s Abramom. 14Keď sa Abram dozvedel, že jeho synovec je zajatý, zvolal svojich tristoosemnástich osvedčených mužov, ktorí sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi až po Dan. 15V noci rozdelil tých, čo boli s ním, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá je severne od Damasku. 16Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol späť, aj ženy a ľud.

Abram a Melchizedech. - 17Keď sa vracal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia. 18A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha. 19Požehnal ho a povedal:

A on mu dal desatinu zo všetkého. 21Sodomský kráľ zasa vravel Abramovi: "Daj mi ľudí a majetok si vezmi!" 22Abram odvetil sodomskému kráľovi: "K Pánovi, najvyššiemu Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, dvíham svoju ruku, 23že nevezmem ani nitku či remienok z obuvi, vôbec nič z toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: »Ja som urobil Abrama bohatým!« 24Nechcem nič, len to, čo zjedlo služobníctvo a podiely pre mužov Anera, Eschola a Mamreho, ktorí išli so mnou. Oni nech dostanú svoje podiely!" (*) (Údolie Save treba hľadať niekde v blízkosti Jeruzalema. Melchizedech – kráľ spravodlivosti (Hebr 7,2) – bol kráľom Salema, čiže Jeruzalema-Urusalima (Ž 76,3; 110,4). Skutočnosť, že kráľ je aj kňazom, neprekvapuje, veď tak to bolo skoro u všetkých starých národov. V Egypte bol faraón najvyšším kňazom, ostatní kňazi ho len zastupovali, podobne to bolo aj u Sumerov, Babyloncov a Asýrčanov, ktorých králi mali tiež titul "kňaza". Melchizedech je však kňazom Boha Najvyššieho, teda Boha, v ktorého verí Abram; a Abram veril v jediného Boha. Melchizedech je záhadnou osobou, kňaz a kráľ, predobraz Mesiáša, ktorý sa v Písme menuje aj "kňazom naveky podľa radu Melchizedechovho" (Hebr 5,6). Melchizedechov kmeň aspoň čiastočne si zachoval vieru v pravého Boha. Tomuto kráľovi a kňazovi, ktorého rodokmeň, počiatok a koniec života Písmo neudáva, sám Abram dáva desiatky z vojnovej koristi a prijíma od neho požehnanie. Abram osobne neobetuje Bohu, hoci prináležalo by sa poďakovať za skvelé víťazstvo. Inokedy videli sme Abrama obetovať (12,7.8; 13,18), teraz túto úlohu prenecháva Melchizedechovi. Toto všetko naznačuje, že Abram Melchizedecha uznával za kňaza Najvyššieho (hebr. Eljon). Melchizedech je jedným z najkrajších predobrazov Mesiáša, ktorý priniesol obetu svojho tela a svojej krvi a nekrvavým spôsobom ju denne prináša pod spôsobom chleba a vína. Chlieb a víno, čo obetoval Melchizedech, sú predobrazom Najsv. Sviatosti oltárnej. O tom, či Melchizedech naozaj obetoval chlieb a víno, nemožno pochybovať (Ž 110,4; Hebr 5 – 7 a sv. Otcovia).)

Pánova zmluva s Abramom. - 1Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: "Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!" 2Abram odpovedal: "Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer." 3A Abram pokračoval: "Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!" 4Ale Pán mu povedal: "On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona." (*) (Abram je už dlhší čas v Kanaáne, ale stále je tu ako cudzinec, ktorý sa musí bedlivo starať o svoj majetok. Za jeho dôveru Boh mu teraz prisľubuje ochranu a odmenu, a to vo videní, čiže zjavení. Táto Božia láska dodáva Abramovi smelosti, aby sa požaloval na svoj osud a aby poprosil Pána o ďalšiu priazeň. Čo mu osoží všetko bohatstvo, sláva a zem, keď ju nebude mať komu zanechať? Nemá potomka, teda pre cudzieho sa namáha: "damašský Eliezer bude majiteľom môjho domu". Eliezer bol asi Abramovým otrokom. Volá sa domorodý, lebo sa narodil už v Abramovom dome z otrockých rodičov. Možno predpokladať, že po odlúčení sa od Lota mal Abram úmysel urobiť ho svojím dedičom. Tu Abram vyjadruje prvý raz Pánovi svoju nespokojnosť.) 5Vyviedol ho von a povedal mu: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: "Také bude tvoje potomstvo!" 6Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

7Potom mu povedal: "Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu." 8On odpovedal: "Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?" 9Pán mu odpovedal: "Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!" 10On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. 11Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. 12A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. 13A (Pán) povedal Abramovi: "Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. 14Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. 15Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku. 16Ale vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo ešte nie sú dovŕšené neprávosti Amorejčanov." 17Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky. (*) (Starý obrad uzatvárania zmluvy, prevzatý z dosvedčených starovekých zvykov: zmluvné strany prechádzajú pomedzi rozpolené zvieratá a vyhlasujú, že ich môže stihnúť osud obetovaných zvierat, ak porušia túto dohodu. – Boh prešiel v podobe dymiacej pece a horiacej fakle. Prešiel sám, lebo jeho zmluva bola jednostranná, keďže to nie je zmluva medzi rovnocennými partnermi (9,9). Ide o slávnostnú zmluvu, spečatenú prísahou (prechodom pomedzi rozpolené zvieratá).) 18V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat; 19Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov, 20Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov, 21Amonitov, Kanaánčanov, Gergezejčanov a Jebuzejcov."

Narodenie Izmaelovo. - 1Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar. 2Sarai povedala Abramovi: "Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov." Abram počúvol jej radu. 3I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar - Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine -, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi. 4On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu. 5Vtedy povedala Sarai Abramovi: "Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán súdi medzi mnou a tebou!" 6Abram odvetil Sarai: "Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou, ako uznáš za dobré!" Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla. 7Pánov anjel ju však našiel pri prameni vody na púšti, na ceste do Suru, (*) (Podľa platných zákonov v Chaldejsku a neskoršie aj v Izraeli žena, ktorá bola bezdetná, mohla dať svoju otrokyňu mužovi a deti, ktoré sa z nej narodili, považovali sa za zákonité potomstvo panej.) 8a povedal jej: "Odkiaľ ideš, Agar, Saraina slúžka, a kam sa uberáš?" A ona odpovedala: "Utekám pred svojou paňou Sarai." 9Tu jej Pánov anjel povedal: "Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci!" 10A Pánov anjel jej hovoril ďalej: "Tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že sa pre množstvo nedá ani spočítať." 11A ešte jej Pánov anjel hovoril:

13Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: "Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo" - povedala - "či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?" 14Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom.

15Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael. 16Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.

Zmena Abramovho mena, podmienky uzavretej zmluvy. - 1Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: "Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. 2Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne." 3Tu padol Abram na tvár 4a Boh s ním hovoril: "To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. 5A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. 6Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. 7A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. 8A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom." (*) (Všemohúci Boh, hebr. ,El-Šaddaj', označuje Boha, ktorý sám sebe stačí a ktorý môže všetko (Ex 6,2). Boh pripomína svoju zmluvu, ale už aj od Abrama žiada okrem dokonalého života a vernosti – chodievaj predo mnou – obriezku, ktorá bude vonkajším znakom zmluvy. Obriezka sama nie je zmluvou, ale len znakom. – Boh mení Abramovo meno na Abrahám – otec množstva. Aj táto zmena je znakom, že Boh svoje prisľúbenie o Abrahámovom potomstve splní.)

9Potom Pán hovoril Abrahámovi: "Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! 10Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! 11Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. 12Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. 13Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. 14Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu." (*) (Obriezka jestvovala už pred Abrahámom. Teraz dostáva iný zmysel (Ex 4,25; Joz 5,2), náboženský charakter. V Izraeli od čias Abrahámových bola vonkajším znakom zmluvy medzi Bohom a Izraelitmi, mala pripomínať povinnosti a záväzky, ktoré mali Izraeliti voči Bohu a bola upamätovaním na vyvolenie Božie: z potomstva Abrahámovho narodí sa Mesiáš. Len tí budú účastní na požehnaní Božom, čo budú mať obriezku, len tí budú vlastníkmi zasľúbenej zeme, čo budú nosiť toto viditeľné znamenie – ostatní budú vytvorení, vyobcovaní spomedzi Božieho ľudu. Obriezka sama v sebe bola len znamením, teda nespôsobovala sama zo seba ospravedlnenie, no povzbudzovala človeka na vzbudenie viery, nádeje a lásky k Bohu, oživovala nádej v budúceho Mesiáša. Takto obriezka bola predobrazom sviatosti krstu (Kol 2,11). Obriezkou sa stával starozákonný človek členom Božieho ľudu a krstom sa stávame členmi kráľovstva Kristovho, sv. Cirkvi. Boh pozdvihuje známy obrad na nové označenie, ako to bolo pri zmluve s Noemom: dúhu dal na znamenie, že viac nebude potopy, tak tu obriezku (poznali ju Edomčania, Amončania, Moabčania, Arabi, ba aj Egypťania) nariaďuje nosiť ako znamenie svojej zmluvy s Abrahámom a jeho potomstvom, a takto sa aj obriezka stáva jednou z podmienok zmluvy. Obriezku vykonával obyčajne otec rodiny, neskoršie osobitný skúsený muž, ktorého volali mohel. Robili ju ostrým kamenným nožom.)

Prísľub Izákovho narodenia. - 15A Boh povedal Abrahámovi aj toto: "Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno. (*) (Boh mení aj meno Saraiino. Doteraz sa volala Sarai (t. j. Pani moja, Kráľovná moja), nabudúce jej meno bude len Sára, t. j. Pani, Kráľovná, lebo bude matkou vyvoleného národa a matkou mnohých kniežat a kráľov (6.16). Táto zmena je teda obdobná so zmenou mena Abrahámovho. Mená budú označovať splnenie Božieho prísľubu.) 16Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov." 17Tu padol Abrahám na tvár a smial sa; myslel si totižto: "Vari sa môže storočnému niečo narodiť a deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!" 18A Abrahám povedal Bohu: "Keby aspoň Izmael žil z tvojej priazne!" 19Ale Pán opakoval: "Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák, a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom. 20Aj čo sa týka Izmaela, som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ. 21Ale svoju zmluvu potvrdím s Izákom, ktorého ti porodí Sára do roka v tomto čase." 22A keď Boh prestal s ním hovoriť, vystúpil od Abraháma hore. (*) (Boh udáva dôvod, prečo zmenil meno Saraiino, a spolu zvestuje Abrahámovi, že prisľúbený dedič bude syn, ktorého mu porodí Sára (15, 4). Abrahámov smiech je alúziou na Izákovo meno. Bola to teda veľká skúška Abrahámovej viery. Požehnania nebudú patriť Izmaelovi, ale Izákovi, ktorý bude dedičom Božích prísľubov.)

Vykonanie obriezky. - 23Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso ich predkožky, ako mu prikázal Boh. 24Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 25Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 26V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.

Abrahámovo pohostinstvo. - 1A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. 2Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi 3a povedal: "Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; 4donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! 5Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!" Oni odpovedali: "Urob, ako vravíš!" (*) (Boh zjavuje sa Abrahámovi v podobe Anjela a sprevádzajú ho ešte dvaja anjeli. Zjavenie sa odohráva na poludnie. Abrahám považoval hostí za ľudí, neskoršie v jednom poznáva Pána. Abrahám oslovuje z príchodiacich len jedného, toho najvznešenejšieho a najhlavnejšieho. Pane, hebr. adoni, je úctivé oslovenie. Seba Abrahám volá sluhom. Takto to vyžadovala orientálna zdvorilosť. Kúsok chleba je zdvorilé pozvanie na hojný obed.) 6Abrahám sa poponáhľal do Sárinho (oddelenia) stanu a povedal: "Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!" 7Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. 8Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. 9Tu sa ho opýtali: "Kde je tvoja žena Sára?" On odpovedal: "Tu v stane." 10Vtedy mu on povedal: "O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. 11Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. 12Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: "Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!" 13Tu Pán povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: »Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?« 14Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!" (*) (Aj Sára sa smeje tejto reči. Jej počínanie treba obdobne chápať ako Abrahámovo predtým (17,17). Aj Sárin smiech je alúziou na Izákovo meno.) 15Sára zapierala: "Ja som sa nesmiala!" Bála sa totiž. On však povedal: "Nie. Smiala si sa." (*) (Tento verš je náznakom, že smiech Sárin nebol bez viny, bola tam istá pochybnosť a teraz pristupuje k tomu ešte aj lož.)

Ohlásenie trestu nad Sodomou. - 16Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. 17A Pán prehovoril: "Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! 18Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. 19Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe zachovávať Pánovu cestu, konať podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil Abrahámovi všetko, čo mu prisľúbil." 20Preto Pán povedal: "Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť."

Abrahámova prosba. - 22Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. 23Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: "Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? 24Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? 25Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!" (*) (Lež Boh nejde sám do Sodomy, ale posiela svojich dvoch sprievodcov, anjelov. Vtedy Abrahám prihovorí sa Pánovi a vyzvedá sa o Sodome, v ktorej býva jeho synovec Lot. Hovorí sa len o Sodome, pretože ona prevyšovala svojou ohavnosťou ostatné mestá Pentapolisu a aj preto, že tam býval Lot. Obdivuhodná je pokora Abrahámova a tiež láskavá dobrota Božia. Tu máme príklad účinnosti orodovania svätých ľudí.) 26Pán mu povedal: "Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu." 27Abrahám však začal znova a povedal: "Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. 28Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?" On odpovedal: "Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť." 29A on mu ďalej hovoril: "A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?" On odpovedal: "Neurobím to kvôli štyridsiatim." 30Potom povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?" Odpovedal: "Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať." 31A zasa povedal: "Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?" A on odvetil: "Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim." 32A ešte povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?" On odpovedal: "Nezahubím kvôli desiatim." Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.

Lotovo pohostinstvo a neresť Sodomčanov. - 1Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa tvárou k zemi 2a povedal: "Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste." Oni však odpovedali: "Nie! Prenocujeme vonku." 3Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa. 4Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, 5vyvolali Lota a povedali mu: "Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!" (*) (Hriechy proti prírode mali Izraeliti vo veľkej ošklivosti a trestali ich smrťou Lv 20,13, ale boli veľmi rozšírené v ich okolí. Tento hriech má aj meno odtiaľto: sodomia (homosexualita).) 6Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou 7a povedal im: "Bratia moji, nože nerobte hriech! 8Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Týmto mužom však nerobte nič také, veď oni sa uchýlili do tieňa mojej strechy!" (*) (Práva hostí boli v starom Oriente také sväté, že Lot volí v tiesni vydať radšej vlastné dcéry ako hostí.) 9Oni však volali: "Prac sa preč!" A dodali: "Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým." Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere. 10Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere. 11Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.

Lot odchádza zo Sodomy. - 12Potom mužovia povedali Lotovi: "Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta patrí k tebe, vyveď ich preč z tohoto mesta, 13lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho." 14Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: "Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!" Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.

15Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovorili: "Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!" 16A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom. 17Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: "Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu! Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul!" 18Lot im povedal: "Ach, nie, Pane! 19Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel. 20Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť. 21Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!" I povedal mu: "Dobre teda, vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím. 22Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť." Preto sa mesto volá Segor.

Zničenie Sodomy a Gomory. - 23Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru. 24A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána 25a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom. 26Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp. (*) ("Premenila sa v soľný stĺp" – a naozaj, v okolí Mŕtveho mora je veľa skál, ktoré majú podobu človeka. Aj Pán Ježiš sa u Lk 17,32 odvoláva na Lotovu ženu.)

27Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom. 28Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú okolitú krajinu, videl vystupovať zo zeme dym ako dym z pece.

29Boh teda pamätal na Abraháma, keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval.

Hriech Lotových dcér. - 30Potom Lot vyšiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcérami. Bál sa totiž bývať v Segore a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni. 31Tu povedala staršia mladšej: "Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete. 32Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo." 33Dali mu teda v tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojím otcom. On však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 34Na druhý deň povedala zasa staršia mladšej: "Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dáme mu aj v tento večer napiť sa vína. Potom pôjdeš ty dnu a ľahneš si k nemu, aby sme si zachovali od nášho otca potomstvo!" 35Dali teda aj v túto noc svojmu otcovi piť víno. Potom mladšia vstala a ľahla si k nemu. On však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 36Takto počali obe Lotove dcéry zo svojho otca. 37Staršia porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnešných Moabčanov. 38Ale aj mladšia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnešných Amončanov. (*) (Lot sa nezdržal dlho v Segore, odišiel na vrchy, ktoré mu anjel bol poradil ako isté útočište. Stratil celé svoje imanie, je celkom chudobný a opustený. Jeho dve dcéry si myslia, že pre chudobu nebudú sa môcť ani vydať. Túžia však mať deti, znak to požehnania Božieho najmä vo vtedajšom Oriente. Tým však nemožno ospravedlniť skutok, ktorého sa vo svojej nerozumnosti dopúšťajú. Tak to neskoršie urobí aj Tamar, nevesta Júdova (Gn 38). Lotove dcéry narodili sa v Sodome, žili v Sodome, tak možno predpokladať, že mravné zákony u nich, zdá sa, veľmi neplatili. Myslia si, že ony sa musia postarať o potomstvo otcovo. Táto rozprava je dokladom hrozných následkov dedičného hriechu a ukazuje, čoho je človek schopný, keď nemá na mysli príkazy Božie. Ani Lot nie je bez viny, avšak jeho zodpovednosť umenšuje jeho opilosť. – Ľudové vysvetľovanie odvádza pôvod Moabčanov (mé 'áb ,od otca') a Amončanov (hebr. ben-'ammi ,syn môjho príbuzného'). Moabčania sa potom osadili na tých miestach, kde sa zdržiaval Lot po zničení Sodomy, na východnom (podľa niektorých západnom) brehu Mŕtveho mora; Amončania bývali severnejšie od Moabitov v Zajordánsku.)

Sára u Abimelecha. - 1Abrahám odtiaľ odišiel na juh a zastavil sa medzi Kádešom a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare, 2hovoril Abrahám o svojej manželke Sáre: "Ona je moja sestra." A Abimelech, kráľ Gerary, ju dal uniesť. 3V noci však vo sne prišiel ku kráľovi Abimelechovi Boh a povedal mu: "Doista zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo má muža." 4Abimelech sa jej však ešte nedotkol, preto povedal: "Pane, aj spravodlivého zahubíš? 5Či mi nepovedal on sám: »Ona je moja sestra«? A nevravela aj ona: »On je môj brat«? V prostote svojho srdca a s čistými rukami som to urobil!" 6A Boh mu povedal vo sne: "Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil. 7Teraz však pošli ženu späť mužovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovať, aby si zostal nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne zomrieš so všetkým, čo je tvoje!"

Urovnanie sporu. - 8Abimelech včasráno vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a vyrozprával im celý príbeh. Keď to mužovia počuli, veľmi sa naľakali. 9Potom Abimelech zavolal Abraháma a povedal mu: "Čo si nám to vykonal? Čím som sa voči tebe previnil, že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech?! Urobil si mi to, čo sa nikdy nemalo stať!" 10A Abimelech povedal Abrahámovi: "Čo si tým zamýšľal, keď si takto konal?" 11Abrahám odpovedal: "Myslel som si, že na tomto mieste isto niet nijakej Božej bázne a že ma zabijú pre moju ženu! 12A napokon, ona je i mojou sestrou, dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej matky; a stala sa mojou ženou. 13Keď ma totiž Boh vyviedol z otcovského domu do neznáma, povedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš: Na každom mieste, kam prídeme, povieš: »On je môj brat!«" 14Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a slúžky a dal ich Abrahámovi, a vrátil mu aj Sáru, jeho manželku. 15Potom Abimelech povedal: "Hľa, moja zem je pred tebou, bývaj, kde sa ti zapáči!" 16Sáre zasa povedal: "Tu hľa, tvojmu bratovi dávam tisíc strieborných, to má byť ako odškodné v očiach všetkých, čo sú s tebou, a si ospravedlnená vo všetkom." 17Keď Abrahám prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho ženu i jeho služobnice a ony znovu mohli rodiť, 18lebo Pán zavrel každé materské lono v Abimelechovom dome pre Abrahámovu manželku Sáru. (*) (Tu sa zopakuje so Sárou podobný prípad ako v Egypte (12,13). Tamojší vládca robí si nárok na Sáru – bolo to zvykom v starom Oriente, že pekné ženy patrili kráľovi – a len zakročením Božím zachováva sa Sára neporušenou manželkou Abrahámovou. Abimelech dáva Abrahámovi tisíc strieborných (šekel bol závažím [16.37 g], ale aj platidlom). Bol to veľký dar.)

Izákovo narodenie. - 1A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal. 2Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh. 3Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom. (*) (Izák-jischaq – ,smial sa', pomenovanie Izáka je pripomienkou na Sárin smiech (18,12).) 4Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán. 5Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák. 6Vtedy povedala Sára: "Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať." (*) (Opäť slovná hračka s menom Izák (ako 17,17 a 18,12–15).) 7A znova povedala: "Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte dojčiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku." 8A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu. (*) (Čas dojčenia trval dva-tri roky (2 Krn 31,16; 2 Mach 7,27). Na východe sa aj dnes odstavenie dieťaťa oslavuje hostinou.)

Abrahám odvrhuje Agar. - 9Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi. (*) (Posmieval sa – doslovne hral sa, teda robil žarty: nová narážka na Izákovo meno (17,17).) 10Tu povedala Abrahámovi: "Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!" 11Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna. 12Boh mu však povedal: "Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo! 13Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom." 14Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe. (*) (Keď sa zákonitej manželke narodili deti, mohol muž podľa obyčají starého Orientu otrokyňu a jej deti obdariť a poslať ich z domu preč. Otrokyňu však pri tom musel prepustiť na slobodu. Agar sa dáva na cestu do svojej vlasti, do Egypta, ale na ceste zablúdi a anjel Boží ju nachodí pri Bersabe, ktorá je na juhozápad od Mŕtveho mora.) 15Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov, 16poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: "Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa." Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.

17Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: "Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je. (*) (Narážka na meno Izmael (pozri 16,11).) 18Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!" 19Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec. 21Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny. (*) (Púšť Fáran je severnou časťou Sinajského polostrova.)

Abrahámova zmluva s Abimelechom. - 22V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: "Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 23Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som ti preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom." 24Abrahám povedal: "Áno, budem prisahať!" 25Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia. 26Abimelech však odvetil: "Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul." 27Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28Sedem jahníc však oddelil osobitne. 29I opýtal sa ho Abimelech: "Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?" 30On odpovedal: "Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu." 31Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali. (*) (Bersabe, hebr. Be ,er-šába', čo značí jednak ,studňa prísahy', jednak ,studňa siedmich'.) 32Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny. 33Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha. 34A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.

Obetovanie Izáka. - 1Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som." (*) (Boh je neobmedzeným Pánom ľudského života. Preto môže požadovať od človeka aj obetu života. Avšak svätopisec hneď pripomína, že i keď Abrahám dostal príkaz obetovať to, od čoho závisel jeho život, to, čo bolo jeho útechou a v čom sa mali splniť Božie prísľuby, bolo to len kvôli tomu, aby Abraháma vyskúšal. Boh nežiada obetu jediného syna, ale žiada od Abraháma odhodlanie aj na takúto obetu. A tak Abrahám dokázal svoju bezhraničnú lásku k Bohu, čím sa stal naveky príkladom dôvery a poslušnosti oproti Bohu.) 2A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny »Morja«! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem." (*) (Morja-Mórfjáh ,zjavenie sa Pána', ,videnie Pána'. Krajina Morja je okolie Jeruzalema. A miesto, kde mal Abrahám obetovať, považuje sa všeobecne za totožné s tým, kde neskoršie vystavil Šalamún Pánovi chrám (2 Krn 3,1). Zápalná obeta, ináč niekedy zvaná aj celopal, značí, že sa celá obeta spálila.) 3Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. 4Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. 5Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám." (*) (Sluhovia nemali byť svedkami obety. Abrahám vo svojej poslušnosti a dôvere vie, že Boh zachová svoje prísľuby, ktoré urobil o Izákovi (21,12), nevie však, ako to Boh uskutoční. Presvedčený je však, že Pán môže svojou mocou aj mŕtveho vzkriesiť (Hebr 11,19). Preto hovorí sluhom: … a vrátime sa.) 6Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. 7Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!" On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!" A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?" 8Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj." A išli obaja spolu ďalej. 9Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. 10Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. (*) (Izák je predobrazom Ježiša Krista, nesúceho kríž na Kalváriu, a Abrahám je obrazom Večného Otca, ktorý z lásky bude obetovať svojho jednorodeného Syna. Abrahám vykonal v duchu obetu svojho syna.) 11Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!" On odpovedal: "Tu som." 12On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne." 13Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. 14A Abrahám nazval toto miesto "Pán vidí", a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku Pán uvidí". (*) ("Pán vidí" vo význame Pán sa postará. Pán vidí tieseň a trápenie duše a postará sa, aby ju odstránil a ubiedenému pomohol. U Abraháma sa to stalo tým, že Boh si obstaral náhradnú obetu za Izáka (v. 8). Na pamiatku viery v podobe Abrahámovej dôvery voči Bohu vzniklo potom príslovie: Na vŕšku Pán uvidí, t. j. Pán sa v biede a trápení postará.)

15Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: 16"Na seba samého prisahám - to je Pánov výrok: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, 17zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov 18a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas."

19Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.

Nachorovo potomstvo. - 20Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov: 21prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov, 22Kaseda, Azaua, Feldasa, Jedlafa a 23Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha. 24Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha. (*) (Rozprava o potomstve Nachorovom pripravuje rozprávanie o ceste Abrahámovho sluhu do severnej Mezopotámie, aby odtiaľ priviedol pre Izáka ženu.)

Sárina smrť a jej pohreb. - 1Dní Sárinho života bolo stodvadsaťsedem rokov. Toľko žila Sára. 2Sára zomrela v Arbe, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. I šiel Abrahám, aby ju oželel a oplakal. 3Potom Abrahám vstal od svojej mŕtvej a hovoril Hetejcom: 4"Ja som len prišelec a hosť u vás. Prepusťte mi u vás miesto na dedičné pohrebisko, aby som mohol pochovať svoju mŕtvu." 5Hetejci mu však odpovedali: "Počúvaj, pane! Ty si ako Božie knieža medzi nami. V najlepšom našom hrobe môžeš pochovať svoju mŕtvu. (*) (O Hetejcoch sa donedávna veľa nevedelo, a preto viacerí popierali, že by boli v Abrahámovom čase osadení v Hebrone. Dnes už vieme zaručene, že okolo roku 2000 pred Kr. tento kmeň bol v Palestíne roztratený po celej jej dĺžke až ku hraniciam Egypta. Moderné vykopávky tento náhľad potvrdili s veľkou presnosťou.) 6Nik z nás ti nebude brániť, aby si pochoval svoju mŕtvu v jeho hrobe." 7Tu Abrahám vstal, hlboko sa poklonil pred obyvateľmi krajiny, pred Hetejcami, 8a povedal im: "Keď súhlasíte, aby som si pochoval svoju mŕtvu, nuž vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Seorovho syna Efrona, 9aby mi prepustil jaskyňu v Makpele, ktorá je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju dá vo vašej prítomnosti na dedičné pohrebisko za plnú cenu." 10Efron však sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahámovi v prítomnosti Hetejcov, totižto všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta, takto: (*) ("Tých, čo prišli k bráne mesta": pri mestskej bráne sa konali porady a súdy; myslí sa tu teda na obyvateľov, ktorí pri bráne zasadali a vybavovali verejné záležitosti.) 11"Nie tak, pane! Počuj ma: Tento pozemok ti darujem. A dávam ti aj jaskyňu, ktorá je na ňom. V prítomnosti synov môjho ľudu ti ju dávam. Pochovaj si tam svoju mŕtvu!" 12Abrahám sa opäť poklonil pred obyvateľmi krajiny 13a takto hovoril Efronovi v prítomnosti obyvateľov krajiny: "Nie tak, pane, počúvaj ma! Za pozemok ti zaplatím, vezmi to odo mňa a potom tam pochovám svoju mŕtvu!" 14Efron na to odvetil Abrahámovi: 15"Len ma počuj, pane! Pozemok za štyristo šeklov striebra, čo je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mŕtvu!" 16Abrahám súhlasil s Efronom a Abrahám odvážil Efronovi toľko striebra, koľko on pred Hetejcami spomenul: štyristo šeklov striebra podľa bežnej váhy. (*) (O šekli pozri poznámku k 20,2–18. Dnes jaskyňa, v ktorej je pochovaná Sára s Abrahámom, je pod mešitou východne od Hebrona. Do nej je prísne zakázaný prístup všetkým, čo nie sú mohamedánmi. Tým, že Abrahám kúpil pre seba a svoju ženu hrobku v cudzej zemi, dal najavo, že je presvedčený o Božej vernosti, ktorý mu túto krajinu prisľúbil. A krajina sa stala vlastníctvom jeho potomkov.) 17Takto Efronov pozemok, ktorý bol v Makpele východne od Mamre - pozemok i jaskyňa so všetkými stromami, ktoré boli na pozemku vôkol všetkých jeho medzí -, prešiel právoplatne 18na Abraháma ako majetok v prítomnosti Hetejcov, všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta. 19Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku v Makpele, východne od Mamre, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. 20Takto sa pozemok a jaskyňa, ktorá bola na ňom, dostala od Hetejcov Abrahámovi za dedičné pohrebisko.

Abrahámova starosť o Izákovu ženbu. - 1Abrahám bol však už starý a pokročilý vekom a Pán ho vo všetkom požehnával. 2Tu povedal Abrahám svojmu sluhovi, najstaršiemu vo svojom dome, správcovi všetkého svojho majetku: "Polož svoju ruku pod moje bedrá, 3aby som ťa sprisahal pred Pánom, Bohom neba a zeme, že pre môjho syna nevyberieš ženu z kanaánskych dcér, medzi ktorými bývam. 4Ale pôjdeš do mojej vlasti a k mojim príbuzným vybrať ženu pre môjho syna Izáka." 5Sluha mu však odpovedal: "Možno, že nebude chcieť žena ísť so mnou do tejto krajiny. Mám potom zaviesť tvojho syna naspäť do krajiny, z ktorej si sa ty vysťahoval?" 6Abrahám mu povedal: "Neopováž sa ta zaviesť môjho syna späť! 7Veď Pán, Boh neba a zeme, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z mojej rodnej vlasti a ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: »Tvojmu potomstvu dám túto krajinu,« pošle pred tebou svojho anjela, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi ženu. 8Ak žena nebude chcieť ísť s tebou, si zbavený tejto prísahy. Len nezaveď môjho syna naspäť!" 9Potom sluha položil svoju ruku pod bedrá svojho pána Abraháma a prisahal mu o tej veci. (*) (Postarať sa o ženbu syna bolo otcovou povinnosťou a právom. Abrahám nerobí to sám, ale poveruje svojho sluhu, správcu, Eliezera (15,2). "Polož svoju ruku pod moje bedrá, aby som ťa sprisahal" – bedrá, slabiny, považovali sa za miesto plodivej sily (Gn 46,26; Ex 1,5; Sdc 8,30). Takto Abrahám nezrušiteľne zaväzuje svojho sluhu. Podobne prisahajú aj dnešní Arabi.)

10Nato sluha zobral z tiav svojho pána desať tiav a rozličné drahocennosti svojho pána a išiel. Vybral sa a šiel do Mezopotámie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta. (*) (Aram Naharaim – Aram (Sýria) dvoch riek je kraj na hornom Eufrate. Nachorovo mesto je Charan na východ od Eufratu. Zdá sa, že i Nachor sa ta presťahoval po Abrahámovi, lebo pri odchode Táreho a Abraháma z Uru o Nachorovi niet ešte zmienky (11,31).) 11Večer, v čase, keď sa vychádzalo napájať, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni s vodou 12a hovoril: "Pane, Bože Abraháma, môjho pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi! 13Hľa, stojím pri vodnom prameni a dcéry ľudí (tohoto) mesta prichádzajú naberať vodu! 14Nech deva, ktorej poviem: »Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil!« a ona povie: »Napi sa a napojím aj tvoje ťavy,« bude tá, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi, a podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi." 15Ešte ani nedokončil reč a už prichádzala s džbánom na pleciach Rebeka, ktorá sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej ženy, ktorý bol Abrahámovým bratom. 16Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore. 17Sluha jej bežal v ústrety a povedal: "Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!" 18Ona odvetila: "Napi sa, pane!" Rýchlo si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19A keď ho napojila, dodala: "Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech sa dobre napijú!" 20Rýchlo vyliala džbán do válova a opäť utekala k studni po vodu a takto naberala pre všetky ťavy, 21kým muž ju mlčky pozoroval, aby zvedel, či Pán dá jeho ceste šťastný výsledok, alebo nie. 22Keď sa ťavy riadne napili, vzal muž zlatý krúžok, ťažký pol šekla, a dve náramnice na jej ruky, ťažké desať šeklov zlata (*) (Podobné okrasy nosia orientálne ženy dodnes. Dar bol značný. Bol odmenou za ochotu dievčaťa, s ktorou mu podalo vodu, ale aj preddavkom a zárukou, že ho v dome rodičov budúcej Izákovej manželky, teda jeho budúcej panej, vľúdne prijmú.) 23a povedal: "Čiaže si ty dcéra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zostať?" 24Ona mu odpovedala: "Som dcéra Batuela, syna Melchy, ktorá ho porodila Nachorovi." 25Ďalej mu povedala: "Slamy a krmu máme hojnosť i miesta na ubytovanie." 26Tu padol muž na kolená, poklonil sa Pánovi 27a povedal: "Nech je zvelebený Pán, Boh môjho pána Abraháma, ktorý neodňal môjmu pánovi svoju láskavosť a vernosť. Veď aj mňa Pán viedol na tejto ceste k domu príbuzného môjho pána!" 28Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke všetko, čo sa jej prihodilo. 29Rebeka však mala brata, ktorý sa volal Laban. A Laban bežal von k mužovi pri studni. 30Keď videl nosový krúžok a sestrine náramnice na jej rukách a keď počul slová svojej sestry: "Takto ku mne hovoril ten muž," šiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách pri studni, 31a povedal mu: "Poď, Pánov požehnaný! Prečo stojíš vonku? Veď pripravil som príbytok aj miesto pre ťavy!" 32Vtedy sa muž pobral do domu a on odsedlal ťavy, prichystal ťavám slamu a krm i vodu, aby si on a mužovia, ktorí ho sprevádzali, umyli nohy. 33Keď mu predložili jesť, povedal: "Nebudem jesť, kým neprednesiem svoju vec!" A on mu odpovedal: "Hovor!" 34Potom rozprával: "Ja som Abrahámov sluha. 35Pán bohato požehnal môjho pána, takže sa stal majetným. Dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly. 36A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi vo svojej starobe syna, ktorému on prenechal celé svoje imanie. 37Mňa však môj pán zaviazal prísahou: »Nevyberieš pre môjho syna ženu z kanaánskych dcér, v ktorých krajine bývam. 38Ale pôjdeš do domu môjho otca a k môjmu rodu, aby si môjmu synovi priviedol ženu.« 39Keď som však svojmu pánovi povedal: »Možno žena nepôjde so mnou,« 40vtedy mi povedal: »Pán, pred ktorého tvárou som kráčal, pošle s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste priaznivý výsledok, aby si môjmu synovi priviedol ženu z mojej čeľade a z môjho rodu. 41Budeš však oslobodený od mojej kliatby, ak prídeš k mojim príbuzným a oni ti (ju) nedajú, vtedy budeš oslobodený od mojej kliatby.« 42Keď som dnes prišiel k studni, hovoril som: Pane, Boh môjho pána Abraháma, kiežby si dožičil mojej ceste, ktorú konám, šťastný výsledok. 43Hľa, stojím pri vodnom prameni! Nech teda panna, ktorá príde po vodu a ktorej poviem: »Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána« 44a ona mi povie: »Len sa napi a načriem aj tvojim ťavám,« je tá žena, ktorú Pán určil pre syna môjho pána. 45Ešte som ani nedokončil reč, keď vyšla Rebeka so svojím džbánom na pleciach, zišla k prameňu a načrela. Vtedy som jej povedal: »Dajže sa mi napiť!« 46Ona rýchlo zložila svoj džbán a povedala: »Pi a napojím aj tvoje ťavy!« I napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47Potom som sa jej opýtal: »Čia si ty dcéra?« A ona mi odpovedala: »Som dcéra Batuela, Nachorovho syna, ktorému ho porodila Melcha.« Potom som jej založil do nosa krúžok a na ruky náramnice 48i padol som na kolená, poklonil som sa Pánovi a prosil som Pána, Boha môjho pána Abraháma, ktorý ma viedol po pravej ceste, aby som priviedol dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49A teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, dajte mi to vedieť, ak nie, (tiež) mi to dajte vedieť, aby som sa mohol dať napravo alebo naľavo."

Rebekine zásnuby a odchod z domu. - 50Laban a Batuel odpovedali takto: "Od Pána vyšla táto vec. My ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie. 51Pozri, Rebeka je pred tebou, vezmi ju a choď! Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Pán!" 52Keď Abrahámov sluha počul ich slová, poklonil sa Pánovi až po zem. 53Potom sluha vybral strieborné a zlaté predmety a šaty a daroval ich Rebeke. I jej bratovi a matke daroval drahocennosti. 54Potom jedli a pili on i mužovia, ktorí ho sprevádzali, a ostali tam na noc. Keď ráno vstali, povedal on: "Prepusť ma k môjmu pánovi!" 55Jej brat a matka však odpovedali: "Nech dievča ostane ešte nejaký čas, tak na desať dní u nás, potom môže ísť." 56On im však odvetil: "Nezdržujte ma, keď Pán dožičil mojej ceste šťastný výsledok! Prepusťte ma, aby som mohol ísť k môjmu pánovi!" 57Oni mu odpovedali: "Zavoláme dievča a opýtame sa ho." 58Zavolali teda Rebeku a opýtali sa jej: "Chceš ísť s týmto mužom?" Ona odpovedala: "Chcem!" 59Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahámovho sluhu s jeho mužmi.

60I požehnávali Rebeku a hovorili jej:

61Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slúžkami, vysadli na ťavy a nasledovali muža. A sluha Rebeku vzal a odišiel.

Izákovo stretnutie s Rebekou. - 62Vtedy sa Izák práve vrátil z cesty od studne Lachaj roi, býval totižto v Negebe. 63Keď sa zvečerievalo, vyšiel Izák na pole, aby si porozmýšľal. Tu zdvihol oči a videl prichádzať ťavy. 64Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Rýchlo zosadla z ťavy 65a povedala sluhovi: "Kto je ten muž, čo ide oproti nám po poli?" A keď sluha povedal: "To je môj pán," vzala závoj a zahalila sa. 66Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, 67a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho ženou. A tak ju miloval, že našiel útechu nad stratou svojej matky. (*) (Lachaj roi pozri 16,13–14. Vzala závoj – na Východe je zvykom, že ženích vidí tvár svojej snúbenice veľmi často až po svadbe.)

Abrahámova smrť. - 1Abrahám si však opäť vzal ženu, volala sa Ketura 2a porodila mu Zamrama, Jeksana, Madana, Madiána, Jesboka a Sueho. 3Jeksanovi sa narodil Saba a Dadan. Dadanovi synovia boli Asýrčania, Latusovia a Loómčania. 4Madiánovi synovia boli Efa, Ofer, Henoch, Abida a Eldaa. Títo všetci sú Keturini synovia. 5Ale Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi. 6Synom vedľajšej ženy, ktorú Abrahám mal, dal Abrahám len dary a ešte za svojho života ich poslal preč od Izáka smerom na východ, do východnej krajiny.

7Dní Abrahámovho života bolo stosedemdesiatpäť rokov. 8I pominul sa Abrahám a zomrel v peknom veku, starý a uspokojený životom, a pripojil sa k svojmu ľudu. 9Jeho synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni v Makpele na pozemku Seorovho syna, Hetejca Efrona, východne od Mamre, 10na pozemku, ktorý Abrahám kúpil od Hetejcov. Tam boli pochovaní Abrahám i jeho žena Sára.

Dejiny Izáka a jeho synov, 25,11 - 36,43

11Po Abrahámovej smrti Boh požehnával jeho syna Izáka a Izák býval pri studni Lachaj roi. (*) (Zoznam Abrahámových synov z Ketury je vlastne doplnením rodostromu 11,27–32. Niektoré mená označujú osoby, iné zasa národy. Národy sú: Asýrčania, ktorí bývali v susedstve potomkov Izmaelových, Madiánčania, ktorí obývali Sinajský polostrov a pri ktorých sa osadili Latusiti. Saba a Dadan uvádzajú sa v 10,7 medzi Kušitmi. Ostatné mená pravdepodobne označujú už len Keturiných synov. – Abrahám umiera, keď Izák mal už sedemdesiatpäť rokov. Jakub a Ezau mali po pätnásť (25,26).)

Izmaelovo potomstvo. - 12Toto je potomstvo Abrahámovho syna Izmaela, ktorého Abrahámovi porodila Sárina slúžka, Egypťanka Agar. 13A toto sú mená Izmaelových synov podľa mien a podľa rodov: Izmaelov prvorodený bol Nabajot, potom Kedar, Adbél, Mabsan, 14Masma, Duma, Masa, 15Hadar, Tema, Jetur, Nafis a Kedma. 16Toto sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kniežat podľa ich kmeňov. 17A toto sú dni Izmaelovho života: stotridsaťsedem rokov. Potom sa pominul a zomrel a pripojil sa k svojmu ľudu. 18Bývali však od Hevily až po Sur, ktoré leží východne od Egypta smerom k Asýrii. I osadil sa blízko všetkých svojich bratov. (*) (Potomkovia Izmaelovi sa osadili v Severnej Arábii.)

Ezauovo a Jakubovo narodenie. - 19A toto je rodokmeň Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. (*) (Týmto veršom sa začína podľa hebrejského textu ôsmy diel Knihy Genezis. Zdalo by sa, že bude v nej reč o Izákovi. Opisuje osudy jeho dvoch synov, Jakuba a Ezaua. Paddan Aram, doslova rovina Aram, označuje Mezopotámiu, najmä jej severnú časť v okolí Charanu.) 20Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Batuela z Mezopotámie, sestru Aramejčana Labana. 21Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná; a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala. 22Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: "Ak je to tak, prečo som takáto?" A išla sa opýtať Pána. (*) (Rebeka považuje pohyb detí za zlé znamenie. Ak z toho má byť nešťastie, nuž nemusela ani počať: Ak je to tak, prečo som takáto, t. j. v požehnanom stave. Vo svojom trápení šla sa poradiť Pána. Asi k nejakému oltáru.)

23Pán jej povedal:

24A keď sa jej naplnili dni pôrodu, boli dvojčatá v jej živote. 25Prvý sa narodil červený, celý chlpatý ako kožuch, a nazvali ho Ezauom. (*) (Červený – ,admóní' – rozumie sa alebo červenej pokožky, alebo len ryšavých vlasov. Na toto nadväzuje aj v. 30: Edom ,červený' od slova ,asah – červenať sa', Ezau ,chlpatý, zarastený. Ako kožuch' – sé 'ar už vopred označuje kraj Seir, kde potomkovia Edomovi-Ezauovi budú bývať. Edom, Idumea, krajina medzi Mŕtvym morom a Elamským zálivom, neskoršie zahrňovala aj severnú časť Sinajského polostrova až po južné hranice Palestíny.) 26Za ním sa zjavil jeho brat a jeho ruka držala Ezauovu pätu. Preto mu dali meno Jakub. Keď sa mu oni narodili, mal Izák šesťdesiat rokov. (*) (Jakub –,ágéb' ,päta' a tiež i ten, čo drží pätu. Jakub chytil pätu svojho brata, akoby ho chcel zadržať, akoby chcel byť on prvorodený. Na príhodu sa spomenie ešte v 27,36.)

27Keď chlapci dorástli, Ezau bol udatným lovcom, mužom stepi, Jakub však bol tichý človek a býval v stanoch. 28Izák mal radšej Ezaua, lebo rád jedával divinu. Rebeka mala zasa radšej Jakuba. 29Raz Jakub varil jedlo a Ezau prišiel zo stepi celkom vyčerpaný. 30Tu povedal Ezau Jakubovi: "Nože mi daj rýchlo z toho červeného, z toho červeného tu, lebo som celkom vyčerpaný!" Preto ho nazvali Edom (Červený). 31Ale Jakub povedal: "Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!" 32Ezau odvetil: "Hľa, idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?" 33Jakub mu však vravel: "Najprv mi prisahaj!" A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenské právo Jakubovi. 34Potom dal Jakub Ezauovi chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odišiel. Tak málo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo. (*) (Bratia boli rozličnej povahy. Otec mal radšej prvorodeného, a matka zasa mladšieho. Asi preto, lebo vedela, že Jakub bude viac znamenať pre rod ako Ezau (v. 23). V celej rozprave javí sa Ezau ako nerozumný, ľahkovážny. Jakub zasa ako prezieravý a mysliaci do budúcnosti. Jakub svojím počínaním plní len to, čo Boh už predtým prezradil jeho matke. Jakubovo počínanie iste nie je najstatočnejšie, ale nesmieme ho posudzovať podľa kresťanskej morálky. Edom – červený, pozri vyššie v. 24. Ezauovi nezáleží na prvorodenstve, on sa o také veci málo stará. Žije zo dňa na deň. Jakub je však pravý opak: je pastierom a roľníkom, a preto myslí na budúcnosť. Váži si právo prvorodenstva. Ono dávalo nárok na dve čiastky z otcovského majetku a okrem toho prvorodený po otcovej smrti sa stával hlavou rodiny. V tomto prípade išlo aj o požehnania, ktoré dostal už ich starý otec Abrahám, a ony iste prejdú s otcovským požehnaním na dediča Izákovho. Preto Jakub, o ktorom už Pán prezradil, že bude vládnuť nad svojím bratom, domáha sa tejto hodnosti. Lež jeho skutok nemožno schvaľovať; mal nechať všetko na riadenie Božie. Ezau predal svoje právo za jediné jedlo – tak robí každý hriešnik, ktorý za krátku radosť, za hriech, stráca právo na večný život.)

Izák a Abimelech. - 1Keď nastal v zemi hlad, iný, ako bol ten prvý za Abrahámových čias, odišiel Izák k filištínskemu kráľovi Abimelechovi do Gerary. 2Vtedy sa mu zjavil Pán a povedal: "Nezostupuj do Egypta, ostaň v krajine, ktorú ti určím. 3Zdržuj sa ako prišelec v tejto krajine a ja budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto krajiny, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahámovi: 4»Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.« 5To preto, že Abrahám počúval na môj hlas a zachovával moje príkazy, nariadenia, ustanovenia a zákony." 6Izák teda ostal v Gerare. 7Keď sa mužovia mesta vyzvedali na jeho manželku, hovorieval: "To je moja sestra," bál sa povedať: "moja žena," aby ho mužovia mesta nezavraždili pre Rebeku, lebo bola krásna zjavom. 8A keď tam býval už dlhší čas, raz filištínsky kráľ Abimelech pozeral z obloka a videl, ako sa Izák so svojou ženou Rebekou láskali. 9Abimelech zavolal Izáka a povedal mu: "Je zrejmé, že ona je tvoja žena! Prečo si teda hovoril: »To je moja sestra«?!" Izák mu odpovedal: "Lebo som si myslel, že pre ňu zahyniem." 10Abimelech mu povedal: "Prečo si nám to urobil?! Ako ľahko mohol niektorý muž z ľudu obcovať s tvojou ženou a bol by si na nás uvalil previnenie!" 11Potom Abimelech prikázal všetkým: "Kto sa dotkne tohto muža a jeho ženy, istotne zomrie!"

12A Izák sial v tej krajine a v tom roku žal stonásobne, lebo Pán ho požehnával. 13Tak sa tento muž zmohol a vzmáhal sa naďalej, takže sa stal veľmi bohatým. 14Mal oviec, dobytka a mnoho služobníctva, a preto mu Filištínci závideli. 15Všetky studne, ktoré vykopali sluhovia jeho otca za čias jeho otca Abraháma, zasypali a zahádzali hlinou, 16a preto Abimelech povedal Izákovi: "Odíď od nás, lebo si sa stal oveľa mocnejším, ako sme my!" 17A Izák odišiel, svoje stany rozložil v údolí Gerary a ostal tam bývať. 18Izák opäť vykopal vodné studne, ktoré vykopali v čase jeho otca Abraháma a Filištínci ich po Abrahámovej smrti zasypali, a dal im tie isté mená, ktoré im dal jeho otec. 19Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli tam studňu so živou vodou. (*) (Živá voda je voda z prameňa, odlišná od vody dažďovej, ktorá sa nachytá do vodných nádrží.) 20Ale gerarskí pastieri sa hádali s Izákovými pastiermi: "To je naša voda!" Preto dali studni meno Esek, lebo sa tam s ním vadili. 21Potom vykopali inú studňu, ale aj o ňu sa hádali, a preto jej dali meno Sitna. 22Šiel odtiaľ ďalej a opäť vykopal studňu. O tú sa nehádali a dal jej meno Rechobot, hovoriac: "Teraz nám Pán dožičil voľnosti, aby sme sa rozmnožovali v krajine." (*) (Esek ,hádka', Sitna ,obžaloba', Rechobot ,voľnosť' je pravdepodobne dnešná studňa er-Ruchébe, 30 km juhozápadne od Bersaby.)

Izák v Bersabe. - 23Odtiaľ šiel do Bersabe. 24V tú noc sa mu zjavil Pán a povedal mu: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa, lebo ja som s tebou. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi." (*) (Abrahám je prvý, ktorý dostáva v Svätom písme meno služobník Boží. Boh patriarchov nie je patrónom nijakého územia. On sa zjavuje skupine ľudí, ktorú chráni a vedie.) 25I postavil tam oltár a vzýval meno Pánovo. Tam rozložil svoj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu. 26Tu za ním prišiel Abimelech z Gerary aj jeho priateľ Ochozat a veliteľ jeho vojska Fikol. 27Izák mu však riekol: "Prečo ste prišli za mnou? Veď vy ste so mnou v nepriateľstve a od vás ste ma vyhnali!" 28Oni odpovedali: "Na vlastné oči sme videli, že Pán je s tebou. I povedali sme si: Nech je prísaha medzi nami dvoma, medzi nami a tebou. Uzavrieme s tebou zmluvu. 29Iste nám nič zlé neurobíš, ako ani my sme ti neublížili, ba preukazovali sme ti dobro a prepustili sme ťa v pokoji. A teraz si ty Pánov požehnaný." 30On im pripravil hostinu a oni jedli a pili. 31Keď ráno vstali, prisahali si navzájom. Potom ich Izák prepustil a oni odišli od neho v pokoji. 32Ešte v ten istý deň prišli k Izákovi sluhovia a oznámili mu o studni, čo vykopali: "Našli sme vodu!" 33Preto ju nazvali Šebuah. A preto je meno toho mesta až do dnešného dňa Bersabe. (*) (Šebuah ,prísaha'. Táto studňa sotva je tá istá, pri ktorej svojho času prisahal s Abimelechom Abrahám (21,22–34).)

34Keď mal Ezau štyridsať rokov, vzal si za ženu dcéru Hetejca Bériho Juditu a dcéru Hetejca Elona Bašemat; obe však zarmútili Izákovu i Rebekinu dušu. (*) (Ezau sa ukazuje čoraz ľahostajnejším. Berie si za ženy dcéry hetejské, teda pohanky. To iste zarmútilo bohabojných rodičov.)

Jakub získava právo prvorodenstva. - 1Keď Izák zostarol a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: "Syn môj!" On mu odvetil: "Hľa, tu som!" 2Povedal mu: "Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. 3Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! 4Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem." 5Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. 6Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: "Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: 7»Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.« 8A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: 9Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. 10Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie." 11Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: "Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký. 12A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech, a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie." 13Ale matka mu povedala: "Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!" 14I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec. 15Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. 16Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk. 17Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila.

18Keď prišiel k otcovi, povedal: "Otče môj!" On odvetil: "Tu som. Kto si, syn môj?" 19Jakub odpovedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!" 20Lenže Izák odvetil svojmu synovi: "Ako si mohol, syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?" On odpovedal: "Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!"

21Tu povedal Izák Jakubovi: "Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau, alebo nie." 22I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: "Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove." 23I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho. 24A znova mu povedal: "Naozaj si ty môj syn Ezau?" On odpovedal: "Ja som to!" 25Tu on povedal: "Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal." I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil. 26Potom mu povedal jeho otec Izák: "Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!" 27Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac:

30Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov). 31Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: "Otče môj, vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!"

32Jeho otec Izák mu povedal: "A ty si kto?" On odpovedal: "Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau." 33Izák sa náramne zľakol a povedal: "Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!" (*) (Sv. Augustín, sv. Hieronym a iní Otcovia myslia, že Boh v tejto chvíli prezrádza Izákovi svoj zámer, a tak sa dá pochopiť, že patriarcha, i keď poznal klam, ktorého sa stal obeťou, nechce dať požehnanie tomu, ktorému by prináležalo podľa práva prvorodeného. Naopak, potvrdzuje požehnanie, ktoré pred chvíľou udelil Jakubovi (Hebr 12,7).) 34Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil, a svojmu otcovi povedal: "Otče môj, požehnaj aj mňa!" 35On odvetil: "Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!" 36Tu on povedal: "Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi aj požehnanie!" (*) (Slovná hračka: "prvorodenské právo" – bekorah a "požehnanie" – berakah.) 37Izák odpovedal Ezauovi: "Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba, syn môj?" 38Vtedy mu Ezau odvetil: "Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!" Tu Ezau začal hlasne plakať. 39A Izák mu povedal:

Ezauov hnev na Jakuba. - 41Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: "Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!" 42Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke. Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: "Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť. 43Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu. 44Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata 45a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!" (*) (Stratiť v jeden deň – Rebeka myslí na trest odvety. Jakub by bol mŕtvy a Ezau by sa stal vinným smrti. Najbližší príbuzní mali by Jakubovu smrť trestať smrťou Ezaua.)

46Potom povedala Rebeka Izákovi: "Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!"

1Vtedy Izák zavolal Jakuba, požehnal ho a prikázal mu: 2"Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér! Vyber sa a choď do sýrskej Mezopotámie, do domu otca svojej matky Batuela, a odtiaľ si vezmi ženu z dcér Labana, ktorý je bratom tvojej matky. 3A všemohúci Boh nech ťa požehnáva, nech ťa urobí plodným a nech ťa rozmnoží tak, aby si sa stal množstvom národov! 4Nech ti dá Abrahámovo požehnanie, tebe i tvojmu potomstvu s tebou, aby si dostal do vlastníctva krajinu svojho putovania, ktorú dal Boh Abrahámovi."

5Potom Izák Jakuba prepustil a on sa vybral do sýrskej Mezopotámie k Labanovi, synovi Aramejčana Batuela, bratovi Rebeky, Jakubovej a Ezauovej matky.

Jakubova cesta do Mezopotámie. - 6Ezau teda videl, že Izák požehnal Jakuba a že ho poslal do sýrskej Mezopotámie - aby si odtiaľ doviedol ženu, keď ho požehnal a prikázal mu: "Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér!" - 7a že Jakub poslúchol svojho otca a svoju matku a odišiel do sýrskej Mezopotámie. 8Keď Ezau videl, že kanaánske dcéry sa nepáčili jeho otcovi Izákovi, 9šiel Ezau k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám ako manželku Mahelet, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nabajotovu sestru.

Jakub, 28,10 - 37,1

10Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. 11Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. (*) (Jakub asi nevedel, že na tomto mieste sa už Abrahámovi zjavil Pán (12,7).) 12I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: "Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. (*) (Pán opakuje prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Izákovi (12,2.3; 13,14 n.; 22,17 n.; 26,4.24).) 15Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti prisľúbil." 16Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: "Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!" 17I nadišiel ho strach a povedal: "Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!" 18Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. (*) (Jakub na tomto pamätnom mieste stavia pomník na pamiatku mimoriadnej udalosti. Keď maže horný koniec pamätníka olejom, chce tým naznačiť, že tento kameň je odlišný od ostatných. Pomník by mohol najviac označovať nejaký oltár, postavený pre Pána. Vonkoncom nie je možné, že by Jakub bol tu skale priznával nejakú poklonu, ako to bolo zvykom u rozličných kmeňov kanaánskych, ktoré v takýchto pomníkoch priamo uctievali svoje božstvá.) 19A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza. 20A Jakub urobil sľub: "Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie (*) (Boh dal Jakubovi trojitý prísľub, teraz Jakub sľubuje tiež troje; sľubuje, že bude uctievať Pána, ako to robievali Abrahám a Izák (17,7); miesto, na ktorom sa mu zjavil Pán, bude preň pamätným miestom, miestom bohoslužby (35,7); a napokon, keď sa všetko dobre skončí, na tomto mieste prinesie Pánovi obetu, desiatky zo všetkého, čo bude mať. Jakub svoj sľub po návrate z Mezopotámie splnil (35,7 n.). Dávať desiatky alebo obetovať desiatky (Dt 14,28) bolo starým zvykom (Gn 14,20) a tu značí hojnú, bohatú obetu. V časoch, keď Izrael nemal ešte kráľa, putovávalo sa do Betelu (dnes Beitin) poradiť sa Pána a vyprosiť si potrebnú pomoc (Sdc 20,18.26; 1 Sam 10,3 atď.).) 21a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom 22a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky."

Jakub u Labana. - 1Potom sa Jakub vydal na cestu a šiel do krajiny synov Východu. 2I zadíval sa (raz) a hľa, na poli studňa a pri nej ležali tri kŕdle oviec, lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže kameň na otvore studne bol veľký 3a len keď ta zohnali všetky stáda, odvaľovali kameň z otvoru studne a tak napájali ovce. Potom dávali kameň opäť na svoje miesto na otvor studne. 4Jakub sa ich opýtal: "Bratia moji, odkiaľ ste?" Oni odvetili: "My sme z Haranu." 5Nato im povedal: "Poznáte Nachorovho syna Labana?" Oni odpovedali: "Poznáme." 6A keď sa ich pýtal: "Vodí sa mu dobre?", oni odvetili: "Dobre. Hľa, práve prichádza jeho dcéra Ráchel s ovcami." 7On im povedal: "Veď je ešte deň dosť dlhý a ešte nie je čas zohnať dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ešte popásť!" 8Oni však povedali: "To nemôžeme, kým nebudú zohnaté dovedna všetky stáda. Až potom sa odvaľuje kameň z otvoru studne a napájame stáda." 9Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla. (*) (Labanovi synovia sú ešte mladí, preto je- ho ovce pasie dcéra Ráchel (30,35). Ráchel značí ,ovca'.) 10Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana. 11Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať. 12A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi. 13Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo. (*) (Rozprával o príčine svojej cesty, o roztržke s Ezauom.) 14Tu mu povedal Laban: "Ty si naozaj moja kosť a moje mäso!" A ostal uňho na mesiac. (*) (Pozri pozn. k 2,23.)

15Potom Laban hovoril Jakubovi: "Ty si môj príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Povedz mi, aká má byť tvoja odmena?" 16Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel. 17Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou. (*) (Lia-Lé 'ah ,ustatá, pomalá'.) 18Jakub sa zamiloval do Ráchel a povedal: "Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov." (*) (V starých časoch u rozličných národov dcéra bola považovaná za majetok. Budúci ženích si ju takrečeno kupoval. Keď nemal peniaze, ponúkol svoju službu ako protihodnotu. Tu si ju chcel vyslúžiť. Takýto zvyk ešte trvá u Arabov.) 19Laban odvetil: "Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!" 20Tak Jakub slúžil za Ráchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoľko dní. Tak ju mal rád. 21Potom povedal Jakub Labanovi: "Daj mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu. Nech k nej vojdem." 22Vtedy Laban pozval všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu. 23Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ňou obcoval. 24Laban dal svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za slúžku. 25Ale ráno videl, že to bola Lia, a povedal Labanovi: "Prečo si mi to urobil?! Neslúžil som ti za Ráchel?! Prečo si ma podviedol?" (*) (Labanov podvod a Jakubov omyl podporil aj zvyk, že snúbenica si pred snúbencom zahaľovala tvár až do svadobnej noci, porov. 24,65.) 26Laban mu odpovedal: "V našom kraji sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala pred staršou. 27Dokonči tento (svadobný) týždeň a potom ti dám aj tú za službu, ktorú mi budeš robiť ešte ďalších sedem rokov." 28A Jakub to urobil, dokončil (svadobný) týždeň a on mu dal svoju dcéru Ráchel za ženu. (*) (Mnohoženstvo u patriarchov Pán trpel, ale mnohoženstvo ani vtedy nemalo byť. Dve sestry dať jednému mužovi za ženy zákon Hamurapiho (starobabylonský) dovoľoval, no Mojžiš tento zvyk celkom zakáže (Lv 18,18). Predtým však tento zákon nezaväzoval.) 29Laban dal svoju slúžku Balu svojej dcére Ráchel za slúžku. 30A on obcoval aj s Ráchel, lebo Ráchel mal radšej ako Liu, a slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov. 31Keď však Pán videl, že Lia je odstrčená, otvoril jej život, kým Ráchel bola neplodná. 32Lia počala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: "Pán zhliadol na moje poníženie, teraz ma môj muž bude už ľúbiť." 33A opäť počala a porodila syna a povedala: "Pán počul, že som odstrčená, a tak mi dal aj tohto." A nazvala ho Simeonom. 34Opäť počala a porodila syna a hovorila: "Teraz už môj muž prilipne ku mne, keď som mu porodila troch synov." Preto ho nazvala Lévi. 35A počala ešte raz a porodila syna a povedala: "Teraz velebím Pána!" Preto ho nazvala Júda. Potom prestala rodiť. (*) (Jakub dostal Liu za ženu proti svojej vôli. Bolo preto prirodzené, že väčšiu pozornosť venoval Ráchel. Lia sa cítila odstrčenou a k tomu pristúpila ešte aj žiarlivosť na mladšiu sestru. Lia sa trápila a trpela. Tu prichádza na pomoc Pán. Požehnáva Liu jedno za druhým štyrmi synmi. A to bolo pre ňu, východnianku, veľkým vyznačením. Ráchel zatiaľ ostáva neplodnou. Mená synov Liiných označujú okolnosti, za akých sa narodili. Ruben, dosl. ,Hľaďte, syn!'. Doplniť si treba: ,Hľaďte, syn, čo mi dal Pán! Hľaďte, Pán je so mnou, a keď som darovala syna svojmu mužovi, teraz ma bude ľúbiť aspoň kvôli nemu!' Simeon, od slovesa šáma, teda ,vyslyšanie'. Boh ju vypočul a pomocou synov získa si Lia priazeň mužovu. Lévi, od láváh, pripojiť sa, primknúť, teda ,pripojenie, primknutie'. Júda, od slovesa jádáh ,chváliť, sláviť', teda ,chválený, oslávený'. To jest: Nech je Pán chválený za požehnanie!)

1Keď Ráchel videla, že ona nerodí Jakubovi, žiarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: "Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!" (*) (Ráchel sa rozhoduje pre podobný skutok ako kedysi Sára (16,2). Dáva svojmu mužovi za vedľajšiu ženu svoju slúžku Balu.) 2Jakub sa namrzel na Ráchel a povedal jej: "Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?" 3Ona mu však povedala: "Hľa, tu je moja slúžka, Bala. Obcuj s ňou, nech porodí na mojich kolenách a nech mám aspoň od nej synov!" (*) (Nech porodí na mojich kolenách, to značí, že keď Ráchel vezme narodené dieťa na kolená, uzná ho za svoje. Pozri pozn. k 16,1–7.) 4A dala mu svoju slúžku Balu za ženu a Jakub s ňou obcoval. 5Bala potom počala a porodila Jakubovi syna. 6Tu Ráchel povedala: "Boh mi prisúdil spravodlivo. Aj môj hlas vypočul, keď mi dal syna." Preto ho nazvala menom Dan. (*) (Ráchel považuje svoju sestru Liu za nepriateľku, pretože tým, že Lia darovala Jakubovi už štyroch synov, robila si akoby väčší nárok na Jakuba. Teraz, keď konečne aj ona má syna, hoci nevlastného, hovorí, že Boh jej prisúdil spravodlivo, odňal od nej hanbu, ktorú vždy cítili bezdetné. Dan značí sudcu, teda Pán rozhodol v prospech Ráchelin.) 7A Ráchelina slúžka Bala počala ešte raz a porodila Jakubovi druhého syna. 8Vtedy povedala Ráchel: "Boží zápas som vybojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!" Preto ho nazvala Neftali. (*) (Neftali, doslovne ,môj boj', t. j. Ráchel zvíťazila nad svojou sestrou. Obidve prostredníctvom detí bojovali o muža. Ráchel si myslí, že teraz sa Jakub nebude starať o Liu, keď ona už má dvoch synov a keď Lia prestala rodiť.)

9Keď však Lia videla, že prestala rodiť, aj ona vzala svoju slúžku Zelfu a dala ju Jakubovi za ženu. 10A Liina slúžka Zelfa porodila Jakubovi syna. 11Vtedy Lia povedala: "Šťastlivo!" A nazvala ho Gadom. (*) (Gad ,šťastie' alebo ,prinášajúci šťastie'. Narodením tohto syna dostáva sa Lii šťastia, pretože sa obávala, že Ráchel ju celkom zatlačí do úzadia. Aser ,blažený', lebo toľko synov – to už bolo naozaj veľké požehnanie pre semitskú ženu.) 12Keď Zelfa, Liina slúžka, porodila Jakubovi druhého syna, 13povedala Lia: "To je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma budú dcéry." I nazvala ho Aserom.

14Keď raz Ruben vyšiel v čase pšeničnej žatvy von, našiel na poli láskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Ráchel povedala Lii: "Daj aj mne z láskavcových plodov tvojho syna!" 15Ona jej odvetila: "Nie ti je dosť, že si mi odobrala muža, chcela by si mi vziať aj láskavec môjho syna?" Ráchel odpovedala: "Nech teda tejto noci spí s tebou, to bude za láskavec tvojho syna." 16Keď sa večer Jakub vracal z poľa, išla mu Lia v ústrety a povedala: "Ku mne musíš prísť, lebo som za teba zaplatila plnú cenu láskavcami svojho syna!" I spal tej noci pri nej. 17A Pán vypočul Liu, počala a porodila Jakubovi ešte piateho syna. 18Vtedy Lia povedala: "Pán mi dal zaslúženú odmenu, lebo som dala svoju slúžku svojmu mužovi." I nazvala ho menom Isachar. 19Lia však počala ešte raz a porodila Jakubovi i šiesteho syna. 20A Lia povedala: "Boh ma obdaril pekným darom. Môj muž bude bývať teraz už u mňa, veď som mu porodila šesť synov." A nazvala ho Zabulonom. 21Potom porodila dcéru, ktorú nazvala Dinou. (*) (Plody láskavca (Mandragore vernalis) sú žlté a sladké. Táto rastlina sa v Palestíne často vyskytuje. Plody dozrievajú v máji–júni, teda ku koncu palestínskej žatvy. Hebrejsky sa volá dúdaim. Podľa ľudového názoru plody tejto rastliny získavali lásku mužovu a pri neplodnosti mali prinášať šťastie pre rodičov, čiže dietky. Keď Ruben našiel láskavec, Lia videla v tom dobré znamenie pre seba. Ale aj Ráchel chcela mať z plodov "zázračnej" rastliny. Lia jej ich prepustila pod podmienkou, že Ráchel sa zriekne na jednu noc Jakuba. To je znakom, že Lia bola opäť zanedbávaná. Isachar – jéšsákhár – ,získaný za odmenu', za cenu. Lia považuje tohto syna ako odmenu od Pána. Ale ani po narodení Isacharovom veci sa neobrátili v prospech Lie. Pre vplyv Ráchelin totiž Jakub jej nevenoval veľa pozornosti. Prezrádza to meno šiesteho vlastného syna Liinho. Dala mu meno Zabulon, mysliac si, že aspoň po príchode tohto syna Jakub bude u nej bývať. Zabulon značí ,príbytok', ale aj ,obyvateľ'. U bohatých beduínov každá žena mala svoj vlastný stan. Lia dúfala, že napokon si úplne nakloní muža. Dina je odvodená od Dan, teda ,prisúdená' alebo ,tá, čo dosiahla (Lia) svoje právo'. Jakub mal isto viac dcér (46,7), ich mená sa však neuvádzajú. O Dine je už tu zmienka, lebo bude o nej i ďalej reč (34).)

22Boh si však spomenul aj na Ráchel. Boh ju vypočul a otvoril jej lono. (*) (Ráchel dosiaľ nemala svojho vlastného syna. Aj ju Pán vypočul a odňal od nej hanbu neplodnosti. Svojmu prvorodenému dáva meno Jozef, čo môže byť od slova ,asaf' ,odňal' alebo od ,jásaf' ,rozmnožiť, pridať'. Oba významy sú teda zahrnuté v mene Jozef: odňal jej Pán bezdetnosť a samotným menom svojho syna prosí, aby jej dal ešte ďalšieho syna: ,pridaj mi – jósef – ešte syna'.) 23Počala a porodila syna, a vtedy povedala: "Pán odňal moju potupu!" 24I nazvala ho Jozefom, hovoriac: "Pane, pridaj mi aj druhého syna!"

25Keď Ráchel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: "Prepusť ma a ja pôjdem na svoje miesto a do svojej krajiny. 26Daj mi moje ženy a deti, za ktoré som ti slúžil, aby som mohol odísť. Veď ty sám vieš, akú službu som ti preukázal!" 27Laban mu odpovedal: "Kiežby som našiel milosť v tvojich očiach! Zistil som, že kvôli tebe ma Pán požehnával." 28Povedal mu tiež: "Urči si odmenu, ktorá ti patrí odo mňa, a ja ti ju dám." 29A on mu odvetil: "Ty sám vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda v mojich rukách. 30Lebo málo bolo toho, čo si mal pred tým, ako som prišiel k tebe. Ale zveľadilo sa to. Pán ťa žehnal pri každom mojom kroku. Lenže, kedy sa postarám ja o svoju rodinu?" 31A on sa opýtal: "Čo ti mám dať?" Jakub odvetil: "Nemáš mi čo dávať! Ak pristaneš na túto vec, budem ďalej pásť a strážiť tvoje ovce: 32Dnes obídem všetky tvoje stáda a oddelím v nich všetky bodkasté a strakaté zvieratá. A všetko, čo je čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, to bude moja odmena. 33A odzajtra bude moja spravodlivosť odpovedať za mňa tak, že keď prídeš pozrieť moju odmenu, všetko, čo medzi kozami nebude strakaté a bodkasté a čierne medzi ovcami, nech je, ako keby som to ukradol." 34Laban odvetil: "Dobre! Nech je tak, ako si hovoril!" (*) (Jakub navrhuje pre seba za odmenu naoko dosť málo. Lakomý Laban pristáva na jeho podmienku. V Sýrii sú ovce zväčša biele a len málo je čiernych alebo strakatých. Kozy sú zasa čierne a len zriedkakedy bodkasté a strakaté. Jakub chce mať za odmenu to, čo nabudúce uliahne sa bodkasté a strakaté. Teda žiada si len zriedkavé; normálne zafarbené zvieratá ostanú Labanovi. Ktože by nepristal na takú podmienku? Pre majiteľa bola veľmi výhodná.)

35I odlúčil (Laban) v ten deň všetky pruhované a strakaté capy a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, čo malo niečo biele, a všetko, čo bolo medzi baranmi čierne, a zveril to do rúk svojim synom. 36Potom ustálil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktorý pásol ostatné Labanovo stádo.

37Jakub si nabral čerstvých storaxových, mandľovníkových a platanových prútov a povylupoval na nich biele pásy tak, že odkryl to, čo bolo na prútoch biele. 38Potom nakládol povylupovaných prútov do žľabov na vodu, kde prichádzali stáda piť, lebo sa behávali, keď prichádzali piť. 39Ovce sa nabehali pred prútmi a doniesli pruhované, bodkasté a strakaté jahňatá. 40Jahňatá Jakub oddeľoval a svoju pozornosť venoval, aby stádo z Labanovho stáda bolo pruhované a čierne. Tak získaval čriedy pre seba a nemiešal ich s Labanovým stádom. 41A Jakub kládol prúty do žľabov ovciam pred oči, keď sa behali silnejšie ovce, aby sa nabehali pri prútoch. 42Keď však boli ovce slabšie, nekládol ich. A tak slabšie pripadli Labanovi, silnejšie Jakubovi. 43Takto sa stal nesmierne bohatým človekom, mal množstvo stád, slúžok a sluhov, tiav a oslov. (*) (Lakomý Laban oddelil strakaté a bodkasté kusy od ostatných čried a dal ich do opatery svojim synom, aby takto zamedzil Jakubovi všetku možnosť získať ovce a kozy z párenia strakatých zvierat. Jakub však verí Pánovi.)

Jakubov útek z Haranu. - 1I začul reč Labanových synov, ako vraveli: "Pobral Jakub všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, získal všetko toto bohatstvo." 2Aj na Labanovej tvári vybadal, že nebol k nemu taký prívetivý ako predtým. 3Vtedy Pán povedal Jakubovi: "Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou."

4Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole 5a povedal im: "Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou. 6Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi. 7Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil. 8Keď povedal: »Bodkasté budú tvojou odmenou,« všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: »Pruhované budú tvojou odmenou,« všetky ovce donášali pruhované. 9Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. 10V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté. 11A Boží anjel mi vo sne hovoril: »Jakub!« Ja som odpovedal: »Tu som!« 12Vtedy mi povedal: »Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal. 13Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!«" 14Ráchel a Lia mu vraveli: "Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?! 15Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil. (*) (V starej Mezopotámii bolo zvykové právo, že svokor zo sumy, ktorú dostal od ženícha, po uzavretí manželstva časť vrátil neveste; Laban si však iba privlastnil Jakubovu prácu.) 16Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!"

17Jakub sa teda pobral, posadil svoje deti a svoje ženy na ťavy, 18vzal so sebou všetok svoj statok a všetok svoj majetok, ktorý získal v Mezopotámii, totižto statok, ktorý mu patril, čo si nadobudol, a šiel k svojmu otcovi Izákovi do krajiny Kanaán. 19Laban odišiel strihať ovce a Ráchel zatiaľ ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. (*) (Strihanie oviec bolo spojené so slávnosťou. Laban bol teda zaujatý a pre Jakuba to bola výhodná príležitosť na útek. Domáci bôžikovia, hebr. terafim, boli ochrancovia domáceho krbu.) 20Jakub klamal Aramejčana Labana, lebo utajoval pred ním, že chce ujsť. (*) (Jakub klamal, totižto zatajoval, že Boh mu dal rozkaz vrátiť sa do vlasti. V tom hriechu nebolo. Bol len obozretný a nechcel, aby mu Laban sťažoval odchod.) 21A tak sa dal na útek so všetkým, čo mu patrilo, rýchlo prebrodil rieku a dal sa smerom ku Galaádskym vrchom. (*) (Rieka, rozumej Eufrat.)

Laban prenasleduje Jakuba. - 22Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub utiekol. 23Vtedy Laban zobral so sebou svojich príbuzných, hnal sa za ním sedem dní cesty a dostihol ho na Galaádskych vrchoch. 24Ale Boh prišiel k Aramejčanovi Labanovi za noci vo sne a povedal mu: "Chráň sa namiesto dobre - zle hovoriť s Jakubom!" 25Laban dohonil Jakuba, keď Jakub rozložil svoj stan na vrchu. Aj Laban sa so svojimi príbuznými utáboril na vrchu Galaád.

Jakubove výčitky Labanovi. - 26Tu Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil? Oklamal si ma a odviedol si mi dcéry, akoby vo vojne zajaté! (*) (Hoci Laban bol sám príčinou rýchleho odchodu Jakubovho, teraz predstiera svoje priateľstvo a lásku k dcéram. Je to pretvárka, veď svojou tvrdohlavosťou priam ich z domu vyháňal.) 27Prečo si potajomky utiekol a okradol si ma? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol vyprevadiť s jasotom a spevmi, s bubnami a citarami! 28Nedovolil si mi pobozkať mojich vnukov a dcéry! Ozaj, nerozumne si konal! 29V mojich rukách bolo urobiť vám zlo, ale Boh tvojho otca mi minulej noci povedal: »Chráň sa namiesto dobre - zle hovoriť s Jakubom!« 30No keď si sa už raz vybral na cestu - lebo si veľmi túžil po dome svojho otca -, prečo si ukradol mojich bôžikov?!" 31Jakub vravel Labanovi: "Áno, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi bol násilím vzal svoje dcéry. 32U koho však nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive! V prítomnosti našich príbuzných poprezeraj, čo mám so sebou, a ber si to!" Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. 33Nato Laban vošiel do Jakubovho stanu a do Liinho stanu i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Keď vyšiel z Liinho stanu, vošiel do Ráchelinho stanu. 34Ráchel však bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a sadla si naň. Laban prezrel celý stan, ale nič nenašiel. 35Povedala totiž svojmu otcovi: "Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi, čo sa stáva ženám." Nuž hľadal, ale domácich bôžikov nenašiel.

36Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Labanovi. A podráždený Jakub hovoril Labanovi: "Čím som sa previnil a v čom som sa prehrešil, že ma tak nástojčivo prenasleduješ 37a prekutávaš moje? Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich príbuzných! Nech oni rozhodnú, kto z nás dvoch je v práve! 38Je tomu práve dvadsať rokov, čo som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nezvrhli a ja som nejedol nikdy barany z tvojho stáda. 39Roztrhané som ti nikdy nedoniesol, ja som to vždy nahrádzal. Odo mňa si to vždy požadoval, či skapalo vo dne alebo v noci. 40Za dňa som hynul od horúčavy, za noci od zimy a spánok mi odchádzal z očí. 41Teraz je tomu dvadsať rokov, čo som v tvojom dome. Štrnásť rokov som ti slúžil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu! 42Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a ten, ktorého sa boji Izák, tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno! To však, čo som pretrpel a čo robievali moje ruky, videl Boh, a preto ťa včerajšej noci varoval."

Jakubova dohoda s Labanom. - 43Laban odpovedal Jakubovi: "Moje sú dcéry, moje sú deti a moje sú stáda i všetko, čo vidíš, je moje! Ale čo môžem pre svoje dcéry a pre ich deti, ktoré porodili, teraz urobiť? (*) (Laban si neprávom robí nárok na Jakubove ženy, deti a majetok.) 44Nuž poď teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!" 45Vtedy Jakub vzal kameň a postavil ho ako pamätník. 46Potom povedal Jakub svojim príbuzným: "Nazbierajte kameňov!" I nabrali kameňov a urobili hromadu, a na nej potom jedli. 47Laban ju nazval Jegar sahaduta a Jakub ju nazval Galaád. (*) (Slová znejú rozlične a majú ten istý význam. Jakub rozpráva hebrejsky a Laban aramejsky.) 48Nato Laban povedal: "Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou." - Preto ju nazval Galaád 49a Masfa (stráž), lebo vravel: "Nech Pán stráži nad nami, keď sa rozlúčime!" - (*) (Podľa hebrejského textu Laban dáva pyramíde kamenia ešte iné meno, totiž Masfa ,stráž'.) 50"Nesmieš zle zaobchodiť s mojimi dcérami, ani si (nesmieš) vziať iné ženy k mojim dcéram! Aj keď nie je pri nás nik, hľa, Boh je svedkom medzi mnou a tebou!" 51A Laban ešte hovoril Jakubovi: "Hľa, táto hromada a tento pamätník, ktorý som postavil, je medzi mnou a tebou! 52Táto hromada je svedkom a svedkom je i tento pamätník, že ja neprekročím za túto hromadu k tebe, ani ty neprekročíš za túto hromadu a za tento pamätník ku mne, aby sme si škodili! 53Boh Abraháma a Boh Nachora nech súdia medzi mnou a tebou!" A Jakub prisahal na strach svojho otca Izáka. (*) ("Bohovia…" jednej i druhej strany sú volaní za svedkov podľa obyčají starovekých dohôd. – "Na strach otca Izáka" – na toho ktorého sa bojí… (porov. v. 42).) 54potom Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu a zavolal svojich príbuzných na hostinu. Po hostine prenocovali na vrchu.

Jakubova obava pred Ezauom a ich zmierenie. - 1Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska. 2Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli. 3Keď ich Jakub videl, povedal: "To je tábor Božích vojov!" Preto nazval to miesto Mahanaim. (*) (Keď Jakub utekal pred rozhnevaným Ezauom, v Beteli videl anjelov, ktorí ho uistili, že sa mu všetko bude dariť. Teraz je anjelov omnoho viac ako prv, preto miesto, kde sa mu zjavili, nazýva Machanaim ,bojisko, tábor, vojsko'. Meno sa zachovalo v dnešnom Mahne.)

4Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu, (*) (Ako sa Jakub blížil k vlasti, robil opatrenia na stretnutie s Ezauom. Rozprávanie predstavuje zvrat v myslení a konaní oboch bratov a je lekciou o odpustení a zmierení.) 5a dal im príkaz, hovoriac: "Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: »Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa. 6Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!«" 7No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: "Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!" 8I bál sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory, 9lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť. 10A Jakub sa modlil: "Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: »Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie.« 11Nie som hoden všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tábormi. 12Vysloboď ma z rúk môjho brata, z Ezauových rúk, lebo sa veľmi bojím, aby neprišiel a nezahubil mňa aj matky s deťmi. 13Veď ty si prisľúbil: »Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnožím tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktorý pre množstvo nemožno spočítať.«"

Jakubove dary pre Ezaua. - 14I prenocoval tam a potom oddelil zo svojho imania ako dar pre svojho brata Ezaua 15dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov, 16tridsať dojčiacich tiav aj s ich mláďatami, štyridsať kráv a desať býkov, dvesto oslíc a desať oslích žriebät. 17A oddal ich po čriedach svojim sluhom a svojim sluhom povedal: "Choďte predo mnou a zachovajte odstup medzi čriedou a čriedou!" 18Prvému prikázal takto: "Keď ťa stretne môj brat Ezau a ak sa obráti na teba s otázkou: »Čí si a kde ideš? A čie je toto, čo ženieš?« - 19odpovieš: »Som tvojho služobníka Jakuba. A toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi. On sám je za nami!«" 20Takto prikázal druhému i tretiemu a všetkým, ktorí hnali čriedy: "Ako som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, keď ho stretnete, 21a ešte dodáte: »Hľa, tvoj služobník Jakub je za nami!«" Myslel totiž takto: Udobrím ho darmi, ktoré ma predchádzajú; len potom predstúpim pred neho. Možno bude zhovievavý. 22A išiel dar pred ním, kým on ostal tej noci v tábore.

23Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok. 24Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie. 25Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory. 26Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil. 27Potom onen povedal: "Pusť ma, lebo vychodí zora!" On však odpovedal: "Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš." 28Onen mu povedal: "Ako sa voláš?" On mu odpovedal: "Jakub." 29Vtedy onen povedal: "Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si." 30Jakub povedal: "Prezraď mi svoje meno!" Onen odpovedal: "Prečo sa pýtaš na moje meno?" A požehnal ho tam. 31Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) "videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!" 32Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. 33Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bederného kĺbu, ktoré spojujú bederný kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedernom kĺbe. (*) (Zápas je skutočný, jeho zmysel je náznačný. Jakub sa nemá čoho obávať, zvíťazí. Jakubovi sa vykĺboval bederný kĺb, pravdepodobne uvoľnila sa mu šľacha v nohe, a tak sa nemohol riadne opierať na nohu. Preto pri ďalšom zápolení drží sa pevne svojho záhadného súpera. – Slovami "Pusť ma…" anjel doznáva, že je premožený, víťazstvo prenecháva Jakubovi. Lenže Jakub poznáva, že muž je nadprirodzený zjav, a preto prosí od neho požehnanie ako záruku mieru (Oz 12,4 n.). Jakub dostáva požehnanie a nové meno Izrael, t. j. ,bojovník s Bohom' alebo ,Boží bojovník'.)

Zmierenie Jakuba s Ezauom. - 1Keď Jakub zdvihol oči, videl, že prichádza Ezau so štyristo mužmi. I rozdelil deti medzi Liu, Ráchel a obe slúžky. 2Napred postavil slúžky s ich deťmi, Liu a jej deti na druhé miesto a Ráchel s Jozefom na koniec. 3Sám išiel napred a sedem ráz sa poklonil, kým nedošiel celkom blízko k svojmu bratovi. 4Ezau sa mu však ponáhľal v ústrety, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. A obaja plakali. 5Potom zdvihol oči a zbadal ženy s deťmi. I povedal: "Ktože sú tieto pri tebe?" On odpovedal: "To sú deti, čo Boh v svojej dobrote dožičil tvojmu sluhovi." 6Tu predstúpili slúžky a ich deti a poklonili sa. 7Potom podišla aj Lia a jej deti a tiež sa poklonili, a napokon predstúpil Jozef a Ráchel a uklonili sa. 8Nato sa ho opýtal: "Načo sú ti tie celé voje, ktoré som postretal?" On odvetil: "Chcel som nájsť milosť v očiach svojho pána!" 9Ezau však povedal: "Ja mám toho veľa, brat môj. Nech ostane tebe, čo je tvoje!" 10Ale Jakub vravel: "Nie tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi tento dar z mojich rúk! Lebo takto som videl tvoju tvár, ako keby som videl tvár Božiu a ty si mi bol milostivý. 11Vezmi môj pozdravný dar, ktorý ti prinášam, veď Boh ma hojne požehnal a mám toho tiež dosť!" I naliehal naň, takže to prijal 12a povedal: "Poďme ďalej a ja pôjdem popri tebe." 13Lež on mu odvetil: "Pán môj vie, že deti sú ešte útle a že sú medzi ovcami a dobytkom také, čo pridájajú a potrebujú moju opateru. Keby som ich veľmi hnal čo i deň, celé stádo mi zahynie. 14Nech len ide môj pán pred svojím sluhom a ja už pôjdem pomaly, ako to sily čriedy, čo je predo mnou, a sily detí stačia, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seiru!" 15Ezau mu povedal: "Nech teda idú s tebou niektorí z mojich ľudí!" On však odvetil: "Ale načo? Len keby som našiel milosť v očiach svojho pána!" 16A tak sa Ezau vrátil ešte v ten deň svojou cestou do Seiru. 17Jakub sa však uberal ďalej do Sokotu a postavil si (tam) dom a pre svoj dobytok urobil stajne. Preto nazval to miesto Sokot. (*) (Sokot, hebr. Sukkoth-Stany, pravdepodobne Tell Akhsas v údolí Jordánu. Meno znamená ,stan z haluzia'.)

Jakubova zastávka v Sicheme. - 18Potom, čo Jakub po návrate z Mezopotámie bez nehody došiel k mestu Sichem v krajine Kanaán, osadil sa východne od mesta. Kus poľa, na ktorom rozložil svoje stany, kúpil od synov Sichemovho otca Hemora za sto kesitov. 19A postavil tam aj oltár a nazval ho Mocný je Boh Izraela. (*) (Jakub mienil sa v Sicheme dlhšie zdržať. Kupuje pole, na ktorom neskoršie pochovajú Jozefa (Joz 24,32; Jn 4,5). Kesitá, druh peňazí.)

1I vyšla raz Liina dcéra Dina, ktorú ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kraja. 2Keď ju videl Sichem, syn kniežaťa toho kraja Hemora Hevejského, chytil ju, obcoval s ňou a znásilnil ju, 3ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcére Dine, zamiloval sa do dievčaťa a milo sa k nemu správal. 4I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: "Uchádzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou ženou." 5Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich návratu.

6Sichemov otec Hemor zašiel k Jakubovi, aby sa s ním porozprával. 7Jakubovi synovia práve prišli z poľa, a keď počuli, čo sa stalo, zarmútili sa a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on obcoval s Jakubovou dcérou, spáchal nehanebnosť v Izraeli. A to sa nemalo stať. 8Hemor im vravel: "Srdce môjho syna visí na vašej dcére. Dajte mu ju za ženu! 9Spojme sa navzájom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry a zoberte si naše dcéry 10a zostaňte bývať u nás! Krajina je pre vás otvorená, ostaňte tu, voľne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osaďte!" 11Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: "Len keby som našiel milosť vo vašich očiach! Čokoľvek budete žiadať, vďačne dám. 12Pýtajte odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám, čokoľvek budete odo mňa žiadať. Len mi to dievča dajte za ženu!"

13Jakubovi synovia však ľstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu. 14Povedali im: "My nemôžeme urobiť takú vec, žeby sme dali našu sestru neobrezanému mužovi. Veď by to bola pre nás hanba. 15Len vtedy sa s vami ujednáme, keď sa stanete takými, ako sme my, a obreže sa u vás každý muž. 16Potom vám dáme naše dcéry a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás bývať a bude z nás jeden ľud. 17Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si našu dcéru a odídeme!" 18Ich návrh sa zapáčil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi 19a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo mal rád Jakubovu dcéru. On bol najváženejší z celého domu svojho otca.

20Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k bráne svojho mesta a hovorili mužom svojho mesta: 21"Tí mužovia sú pokojamilovní. Nech ostanú v krajine bývať a nech sa v nej voľne pohybujú. Hľa, krajina je pre nich na všetky strany dosť priestranná. Ich dcéry si budeme brať za ženy a naše dcéry dáme zasa im (za ženy). 22Tí mužovia sa však s nami ujednajú na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude jeden ľud, iba ak sa dá každý muž u nás obrezať, ako sú oni obrezaní. 23Či ich čriedy, majetok a všetok ich dobytok nebude náš? Len im urobme po vôli, aby ostali u nás!" 24I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom všetci, ktorí prišli k bráne svojho mesta; a dali sa obrezať všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí vyšli k bráne svojho mesta. (*) ("Všetci, ktorí prišli k bráne" – čiže bojaschopní muži.) 25Na tretí deň však, keď mali horúčku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Lévi, meče, prepadli nič netušiace mesto a pobili všetkých mužov. 26Ostrím meča zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odišli. 27Ostatní Jakubovi synovia sa vrhli na pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ich sestru. 28Ich ovce, dobytok a osly, čo boli v meste a na poli, vzali so sebou. 29Všetok ich majetok, všetky ich deti a ich ženy odviedli ako zajatcov a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. 30Jakub však povedal Simeonovi a Lévimu: "Do nešťastia ste ma vohnali, lebo ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaánčanom a Ferezejcom. A ja mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne postavia proti mne a budú ma biť, tak vyjdem navnivoč aj so svojím domom." 31Oni však odpovedali: "Vari mohol s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?!" (*) (Znásilnenie ženy je ešte aj dnes u beduínov zločin rovný vražde a vyžaduje krvnú pomstu. Ohavná na čine Jakubových synov nebola krvná pomsta, ale spôsob krvnej pomsty. Po úspešných jednaniach o odčinení krivdy, pri ktorých sa zriekli krvnej pomsty.)

Jakub opäť v Beteli. - 1A Boh povedal Jakubovi: "Zober sa a choď do Betelu. Osaď sa tam a tiež tam postav oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezauom." (*) (Po tom, ako sa Jakubovi synovia tak nepriateľsky zachovali k obyvateľom Sichemu, Jakub nemohol sa tam dlhšie zdržovať. Aj Pán vyžaduje od Jakuba, aby sa pobral na miesto, kde mu prisľúbil pred odchodom do Mezopotámie svoju pomoc a ochranu (28,10 n.).) 2Vtedy Jakub povedal celej svojej rodine a všetkým, čo boli s ním: "Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte, 3lebo sa zdvihneme a pôjdeme do Betelu. Tam Bohu, ktorý ma vypočul v čase súženia a ktorý bol so mnou na cestách, po ktorých som chodil, postavím oltár." 4I odovzdali Jakubovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo nosili na ušiach, a Jakub ich zakopal pod terebintom, ktorý bol pri Sicheme. (*) (Vtedy Jakub plní aj sľub, čo bol urobil už dávno predtým, že totiž bude slúžiť len pravému Bohu, Pánovi (28,21.22). Cudzí bohovia sú terafim, čo Ráchel vzala z otcovského domu, a tiež nejaké sošky, ktoré Jakubovi synovia odniesli ako korisť zo Sichemu. Krúžky neboli len ozdobou, ale aj amuletmi, čo mali zaručiť istotu pre toho, ktorý ich nosieval. Teda bola to povera, ktorá mala za podklad mnohobožstvo. Išli na posvätné miesto, mali sa teda očistiť: umyť a preobliecť. Vonkajšok však mal vyjadrovať vnútro.) 5Potom sa pohli. Ale na všetky okolité mestá zaľahol hrozný strach, takže neprenasledovali Jakubových synov. 6Takto došiel Jakub so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Luzy v krajine Kanaán, čiže do Betelu. 7Postavil tam oltár a miesto nazval Boh z Betelu, lebo sa mu tam zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. 8Vtedy zomrela Rebekina dojka Debora a pochovali ju pod dubom niže Betelu. Preto sa to volá Dub náreku.

9A keď sa Jakub vrátil z Mezopotámie, Boh sa mu zjavil zasa a požehnal ho. 10A Boh mu povedal: "Tvoje meno je Jakub. No nebudeš sa už volať Jakubom, lež Izrael bude tvoje meno!" A nazval ho Izraelom. 11Potom mu Boh povedal: "Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier. 12Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dávam aj tebe a tú zem dám aj tvojmu potomstvu po tebe." 13Potom sa Boh vzdialil z miesta, na ktorom s ním hovoril. 14Jakub však na tom mieste, kde s ním hovoril, postavil pamätník, kamenný pamätník, vylial naň mokrú obetu a pokropil ho olejom. 15A miesto, kde s ním Boh rozprával, nazval Betel.

16Potom odišli od Betelu ďalej. A už nemali ďaleko do Efraty, keď Ráchel začala rodiť a mala veľmi ťažký pôrod. 17Počas ťažkého pôrodu jej povedala babica: "Neboj sa! Veď aj teraz máš syna!" 18A keď jej život vyhasínal, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však nazval Benjamín (Syn šťastia). 19Ráchel teda zomrela a pochovali ju na ceste do Efraty, čiže Betlehema. 20A Jakub postavil nad jej hrobom pomník. To je Ráchelin náhrobný pomník a trvá až dodnes. (*) (Efrata je staršie pomenovanie Betlehema. Efrata značí Krajinu plodov, Betlehem zasa Dom chleba.) 21Potom šiel Izrael ďalej a postavil svoj stan za Vežou stáda. 22Keď sa Izrael zdržoval tu v tejto krajine, Ruben šiel a spal s Balou, vedľajšou ženou svojho otca. A Izrael sa to dozvedel.

Izraelových synov bolo dvanásť. (*) (Veža stáda, hebr. migdal'éder, takto sa volala preto, že slúžila pastierom za prístrešie, keď v noci strážievali stáda. Stála medzi Betlehemom a Hebronom (Lk 2,9 n.). Jakuba už zarmútili dvaja synovia, Simeon a Lévi (34,30), a teraz ho zarmucuje Ruben hanebným skutkom, ktorý Jakub nezabudne a zbaví preň Rubena práva prvorodeného (49,4).) 23Synovia Lie: Ruben, Jakubov prvorodený, potom Simeon, Lévi, Júda, Isachar a Zabulon. 24Synovia Ráchel: Jozef a Benjamín. 25Synovia Baly, Ráchelinej slúžky, boli Dan a Neftali. 26A synovia Zelfy, Liinej slúžky: Gad a Aser. To sú Jakubovi synovia, ktorí sa mu narodili v sýrskej Mezopotámii.

Izákova smrť. - 27Potom Jakub šiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre, do Kirjat-Arby, čiže Hebronu, kde sa Abrahám a Izák zdržovali ako prišelci. 28A Izákových dní bolo stoosemdesiat rokov. 29I pominul sa Izák a zomrel starý a uspokojený životom, a pripojil sa k svojmu ľudu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho pochovali. (*) (Mambre pozri 13,18, Kirjat-Arbe (23,2). Pripojil sa k svojmu ľudu – pozri 25,8. Izáka pochovali v jaskyni Makpele (49,31, porov. s 25,9 a 23,19). – Jakub mal pri otcovej smrti 120 rokov (25,26) a Jakub mal 108 rokov, keď predali sedemnásťročného Jozefa (37,2), teda Izák žil ešte po predaní Jozefa dvanásť rokov, keďže všetkých rokov Izákových bolo 180. Svätopisec opisuje smrť Izákovu vopred a len potom udalosti, ktoré sa zbehli okolo Jozefa.)

Ezauovo potomstvo. - 1Toto je Ezauovo, čiže Edomovo potomstvo: (*) (O totožnosti mena Ezaua a Edoma porov. 25,24 n. a 1 Krn 1,35–54.) 2Ezau si vzal ženy z kanaánskych dcér - Adu, dcéru Hetejca Elona, Anovu dcéru Ólibamu, vnučku Hevejca Sebeona, 3a Izmaelovu dcéru Bašemat, Nabajotovu sestru.

4Ada porodila Elifaza, Bašemat porodila Rahuela 5a Ólibama porodila Jehusa, Ihelona a Koreho. To sú Ezauovi synovia, ktorí sa mu narodili v krajine Kanaán. 6Potom Ezau zobral svoje ženy, svojich synov a dcéry i všetkých otrokov, ktorí patrili k jeho domu, aj svoje čriedy a všetok svoj dobytok i celý majetok, čo si nadobudol v krajine Kanaán, a odišiel od svojho brata Jakuba do (inej) krajiny. (*) (Kňazský prameň - dokument, ktorý prechádza mlčaním rozpor medzi Jakubom a Ezauom (35,27–28), opisuje tu ich rozchod tak, ako to urobil pri Abrahámovi a Lotovi a takmer tými istými slovami.) 7Veď ich majetok bol priveľký, aby mohli bývať spolu, a krajina, v ktorej sa zdržovali, nestačila im na bývanie pre ich stáda. 8A tak sa Ezau osadil na pohorí Seir. Ezau je (to isté ako) Edom.

9Toto sú potomci Ezaua, praotca Edomčanov, na pohorí Seir: 10Toto sú mená Ezauových synov: Elifaz, syn Ezauovej ženy Ady, a Rahuel, syn Ezauovej ženy Bašemat. 11Elifazovi synovia sú Teman, Omar, Sefo, Gatam a Kenéz. 12Tamna, vedľajšia žena Ezauovho syna Elifaza, porodila Elifazovi Amaleka. To sú potomkovia Ezauovej ženy Ady. (*) (Amalekiti boli už za časov Abrahámových (14,7). Títo Amalekiti bývali na juh od Júdskych vrchov v Skalnatej Arábii, niektorí z nich osadili sa aj v Kanaáne (Sdc 12,15).) 13A Rahuelovi synovia sú títo: Nahat, Zara, Sama a Meza. To sú potomkovia Ezauovej ženy Bašemat. 14Synovia Anovej dcéry, Sebeonovej vnučky, Ezauovej ženy Ólibamy, ktorých porodila Ezauovi: Jehus, Ihelon a Kore.

15Toto sú náčelníci Ezauových potomkov: Synovia Elifaza, Ezauovho prvorodeného, sú náčelník Teman, náčelník Omar, náčelník Sefo, náčelník Kenéz, 16náčelník Kore, náčelník Gatam a náčelník Amalek. To sú Elifazovi náčelníci v kraji Edom. To sú Adini potomci. (*) (Meno Kore nepatrí do tohto verša, lebo Kore nie je synom Elifaza, ale Ólibamy (v. 5).) 17A toto sú synovia Ezauovho syna Rahuela: náčelník Nahat, náčelník Zara, náčelník Sama, náčelník Meza. To sú Rahuelovi náčelníci v kraji Edom. To sú potomci Ezauovej ženy Bašemat. 18A toto sú synovia Ezauovej ženy Ólibamy: náčelník Jehus, náčelník Ihelon a náčelník Kore. To sú náčelníci Ezauovej ženy a Anovej dcéry Ólibamy. 19To sú Ezauovi synovia a to sú ich náčelníci - to je Edom.

20Toto sú synovia Horejcu Seira, praobyvatelia krajiny: Lotan, Sobal, Ana, 21Dison, Eser a Disan. To sú náčelníci Horejcov, Seirovi synovia v kraji Edom. (*) (V týchto veršoch uvádza autor praobyvateľov Seiru, ktorých vytlačia potomci Ezauovi. Horejci obývali jaskyne idumejských vrchov – trogloditi, pozri aj 14,6.) 22A Lotanovi synovia sú Hori a Heman a Lotanova sestra bola Tamna. 23Sobalovi synovia sú však Alvan, Manahat a Ebal, Sefo a Onam. 24A toto sú Sebeonovi synovia: Aja a Ana. To je ten Ana, čo našiel teplú vodu na púšti, keď pásol oslice svojho otca Sebeona. 25A toto sú Anove deti: Dison a Ólibama bola Anova dcéra. 26A toto sú Disonovi synovia: Hamdan, Eseban, Jetram a Charam. 27Eserovi synovia sú Balán, Zavan a Akan. 28A toto sú Disanovi synovia: Hus a Aram. 29Toto sú náčelníci Horejcov: náčelník Lotan, náčelník Sobal, náčelník Sebeon, náčelník Ana, 30náčelník Dison, náčelník Eser a náčelník Disan. To sú náčelníci Horejcov v kraji Seir podľa svojich kmeňov.

31A toto sú králi, ktorí panovali v kraji Edom prv, ako Izraelitom kraľoval kráľ: 32Nad Edomom kraľoval Beorov syn Bela a jeho mesto sa volalo Denaba. 33Keď Bela zomrel, namiesto neho kraľoval Zarov syn Jobab z Bosry. 34Po Jobabovej smrti sa stal namiesto neho kráľom Husam z krajiny Temanitov. 35Keď Husam zomrel, namiesto neho kraľoval Badadov syn Adad, ktorý v kraji Moab porazil Madiánčanov. Jeho mesto sa volalo Avit. 36Po Adadovej smrti sa stal kráľom na jeho mieste Semla z Masreky. 37Keď Semla zomrel, namiesto neho sa stal kráľom Šaul z Rechobotu na rieke. 38Po Šaulovej smrti bol na jeho mieste kráľom Achoborov syn Balanan. 39Keď Achoborov syn Balanan zomrel, namiesto neho bol kráľom Adar a jeho mesto sa volalo Fau. Jeho žena sa volala Métabel a bola dcérou Matredy, Mazaábovej dcéry.

40A toto sú mená Ezauových náčelníkov podľa svojich rodov a podľa mien svojich sídel: náčelník Tamny, náčelník Alvy, náčelník Jetet, 41náčelník Ólibamy, náčelník Ely, náčelník Finonu, 42náčelník Kenézu, náčelník Temanu, náčelník Mabsary, 43náčelník Magdielu a náčelník Hiramu.

To sú náčelníci Edomu podľa bydlísk v krajine, ktorú zaujali. - To je Ezau, praotec Edomčanov.