Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?
Kričím k tebe: "Násilie!", a nezachraňuješ?

Prečo mi dáš vidieť hriech
a pozeráš na nešťastie?
Útlak a násilie je predo mnou,
rodí sa spor a vzniká zvada.

Preto sa ochromuje zákon
a nikdy neprerazí právo,
lebo bezbožník obchádza spravodlivého;
preto vychádza pokrivené právo.

"Pozrite medzi národy a viďte
a zhrozíte sa úžasne,
lebo vo vašich dňoch vykonám čin,
že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.

Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov,
hrozný a obratný národ,
ktorý sa rozíde po šírej zemi,
aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho.

Úžasný je a strašný,
jeho právo a pýcha vychádza od neho.

Ľahšie než leopardy sú jeho kone,
rýchlejšie ako vlky za večera;
jeho jazdci sa ženú,
jeho jazdci prichádzajú zďaleka,
letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť.

Každý kráča za násilím,
všetky ich tváre sú východný vietor,
nakopia zajatcov ako piesku.

Posmech si robí z kráľov,
kniežatá sú mu na výsmech,
vysmieva sa každej pevnosti,
nakopí piesku a zaujme ju.

Nato mu nadmieru ožije duch,
prehreší sa, svoju silu pokladá za boha."

Či nie si ty, Pane, od pradávna?
Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme!
Pane, pre súd si ho ustanovil;
Skala, pre karhanie si ho postavil.

Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo
a nemôžeš hľadieť na nešťastie.
Prečo hľadíš mlčky na protivníkov,
keď zločinci hlcú lepších od seba?

Ľudí robíš podobnými rybám v mori,
plazom, ktoré nemajú vládcu.

Všetkých vylovil svojou udicou,
povyťahoval svojou sieťou
a pozbieral ich do svojho čereňa,
preto sa raduje a plesá.

Za to obetuje svojej sieti,
prináša kadidlo svojmu čereňu,
veď ich pomocou má tučný podiel
a mastný pokrm.

Či má preto vyprázdňovať svoju sieť
a ustavične bez milosti zabíjať národy?

Postavím sa na svoju stráž,
umiestnim sa na hradbe
a budem sliediť, aby som zbadal,
čo bude ku mne hovoriť
a čo odpovie na moju ponosu.

Pán mi odpovedal:
"Napíš videnie,
a to jasne na tabuľu,
aby sa dalo plynule čítať.

Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.

Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama,
spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."

A ako je víno klamlivé,
nebude mať slávu muž nadutý,
ktorý si otvára hrtan ako podsvetie,
je ako smrť, nezasýti sa,
zhrabal k sebe všetky národy
a zhromaždil k sebe všetky kmene.

Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom,
posmešnú hádanku, a nepovedia:
"Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte?
A hromadí proti sebe mračno hliny."?

Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba,
a nezobudia sa, čo tebou otrasú?
Potom im budeš korisťou.

Preto, že si vyplienil mnohé národy,
vyplienia ťa všetky ostatné kmene,
pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi,
na meste a všetkých jeho občanoch.

Beda tomu, kto hromadí korisť
na nešťastie svojho domu,
chce si položiť hniezdo do výšav,
aby unikol ruke nešťastia.

Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu,
povytínať mnohé národy
a tvoja duša hreší.

Veď kameň z múru bude kričať
a hrada z väzby mu odpovie:

Beda tomu, kto krvou stavia mesto
a upevňuje osadu zločinom!

Hľa, či to nie je od Pána zástupov,
že kmene robia pre oheň
a národy sa ustávajú pre nič?

Lebo zem bude plná
poznania Pánovej slávy
ako vody, ktoré pokrývajú more.

Beda tomu, kto napája svojho blížneho,
primiešava mu svoju zlosť a opíja ho,
aby videl jeho nahotu.

Sýtil si sa viac hanbou než cťou,
nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť:
obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice
a potupa k tvojej cti.

Lebo násilie Libanonu ťa pokryje
a trápenie zvierat ťa podesí
pre ľudskú krv, pre násilie na zemi,
na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár,
liatina a lživý učiteľ,
že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil,
keď robil nemých bôžikov?

Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!",
"Vstaň!" nemému kameňu;
či to on počuje?
Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom,
ale života nijakého v ňom niet.

Pán však je vo svojom svätom chráme,
nech pred ním zamĺkne celá zem!

Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.

Pane, počul som tvoju správu, bál som sa,
oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov,
uprostred rokov daj vedieť;
v hneve si pripomeň milosrdenstvo!

Boh prichádza z Temanu
a Svätý z vrchu Faran; -
jeho veleba zakrýva nebesá
a zem je plná jeho chvály.

A žiari ako svetlo,
lúče mu vyrážajú z rúk,
tam je schránka jeho sily.

Pred jeho tvárou kráča mor
a vzápätí mu tiahne plameň.

Zastane a premeria zem,
pozrie a zatrasie národmi;
i rozpoltia sa večné vrchy
a sklonia sa kopce odveké;
má večné chodníky.

V trápení som videl stany Kušanu,
trasú sa šiatre madiánskej krajiny.

Či sa Pán hnevá na rieky?
Či proti riekam nesie sa tvoj hnev?
Či proti moru je tvoj zápal,
že jazdíš na svojich paripách?
Tvoje vozy znamenajú spásu.

Tvoja kuša je pripravená
podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom.
Riekami si poprerýval zem,

zazreli ťa, zvíjali sa vrchy,
prevalila sa záplava vôd,
priepasť vydala svoj hukot,
vysoko dvíhala ruky.

Slnko a mesiac ostali doma,
pred svetlom tvojich šípov ušli,
pred žiarou tvojho bleskového oštepu.

V zápale pošliapeš zem,
v hneve rozmlátiš národy.

Vytiahol si zachrániť svoj ľud,
zachrániť svojho pomazaného;
rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu,
obnažil si mu základy až dospodu.

Ich vlastnou berlou si prevŕtal
hlavu jeho vojvodcov,
keď sa rútili rozprášiť ma;
ich jasanie znelo,
akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.

Na svojich koňoch cválaš po mori,
cez bahno veľkých vôd.

Počul som a chvelo sa mi vnútro,
pri hrmote triasli sa mi pery,
rozklad mi vnikal do kostí
a nohy sa mi chveli.

Figovník síce nerodí
a niet ovocia na viničoch,
sklamala úroda olív
a pole nedodalo pokrm;
stratili sa ovce z košiara
a v maštaliach nieto dobytka.

Ja však budem plesať v Pánovi,
jasať budem v Bohu svojej spásy.

Jahve, Pán, je moja sila,
dal mi nohy ako jeleniciam
a dá mi vykračovať po mojich výšinách.