Hab3,2-19
2

Pane, počul som tvoju správu, bál som sa,
oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov,
uprostred rokov daj vedieť;
v hneve si pripomeň milosrdenstvo!

 (*) (Proroka pojala bázeň pre trest, ktorý Boh v predošlom videní predpovedal Chaldejcom. Keďže však tento trest bude súčasne oslobodením Izraela a obnovením Božieho kráľovstva, prosí prorok, aby Pán splnil proroctvo, a to nie až na konci lehoty, označenej v 2,3, ale ešte pred jej uplynutím: "uprostred rokov". Prosí však, aby Boh bol milosrdný aj k tým, ktorých tresce.)
3

Boh prichádza z Temanu
a Svätý z vrchu Faran; -
jeho veleba zakrýva nebesá
a zem je plná jeho chvály.

 4

A žiari ako svetlo,
lúče mu vyrážajú z rúk,
tam je schránka jeho sily.

 5

Pred jeho tvárou kráča mor
a vzápätí mu tiahne plameň.

 6

Zastane a premeria zem,
pozrie a zatrasie národmi;
i rozpoltia sa večné vrchy
a sklonia sa kopce odveké;
má večné chodníky.

 7

V trápení som videl stany Kušanu,
trasú sa šiatre madiánskej krajiny.

 (*) (Boh vo svojej velebe prichádza proti nepriateľom svojho národa. Vo svojom sprievode má rany, ktorými trestáva: mor a oheň. Mnohí aj "plameň" rozumejú o chorobe, horúčke. Boh ako vojvodca premeria zem, vojsko, na ktorom chce poraziť svojich nepriateľov. Všetko, čo podniká, je ustanovené od večnosti. Z nepriateľov sa spomínajú dva arabské kmene: Kušan a Madián. Mnohí však za príkladom sv. Hieronyma miesto Kušana myslia na Etiópiu, ktorá sa hebrejsky volala Kur (Kúš). – Vrchy a kopce volá Biblia večnými pre ich trvalosť.)
8

Či sa Pán hnevá na rieky?
Či proti riekam nesie sa tvoj hnev?
Či proti moru je tvoj zápal,
že jazdíš na svojich paripách?
Tvoje vozy znamenajú spásu.

 (*) (Keď Boh kedysi rozdvojil Červené more a zastavil vody Jordána, nerobil to z hnevu proti moru a rieke, ale chcel svoj ľud oslobodiť od nepriateľov. I v budúcnosti vystúpi proti nepriateľom ako bojovník na bojovom voze a s kušou v ruke, ako to prisľúbil svojmu národu.) 9

Tvoja kuša je pripravená
podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom.
Riekami si poprerýval zem,

 10

zazreli ťa, zvíjali sa vrchy,
prevalila sa záplava vôd,
priepasť vydala svoj hukot,
vysoko dvíhala ruky.

 (*) (Celá príroda sa podrobuje jeho vláde. V búrke, ktorú on rozkáže, priepasť oceána dvíha do výšav "ruky", vlny; jeho blesky zatienia slnko a mesiac. Podľa starovekého ľudového názoru slnko i mesiac mali na nebi svoje príbytky, Ž 19,6; porov. Iz 13,10; Joel 3,15.) 11

Slnko a mesiac ostali doma,
pred svetlom tvojich šípov ušli,
pred žiarou tvojho bleskového oštepu.
12

V zápale pošliapeš zem,
v hneve rozmlátiš národy.

 13

Vytiahol si zachrániť svoj ľud,
zachrániť svojho pomazaného;
rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu,
obnažil si mu základy až dospodu.

 (*) (Pánov pomazaný je kráľ Pánovho národa; hlava domu bezbožníkovho je nepriateľský kráľ. – Obnažiť základy domu znamená zrútiť ho až do základov.) 14

Ich vlastnou berlou si prevŕtal
hlavu jeho vojvodcov,
keď sa rútili rozprášiť ma;
ich jasanie znelo,
akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.

 15

Na svojich koňoch cválaš po mori,
cez bahno veľkých vôd.

 (*) (Opäť sa robí narážka na prechod cez Červené more a cez Jordán.)
16

Počul som a chvelo sa mi vnútro,
pri hrmote triasli sa mi pery,
rozklad mi vnikal do kostí
a nohy sa mi chveli.

Spokojný budem v deň úzkosti,
až príde národ, ktorý na nás útočí.

(*) (Útočiaci národ, ktorý mal prísť, boli Chaldejci. Porov. 1,6.) 17

Figovník síce nerodí
a niet ovocia na viničoch,
sklamala úroda olív
a pole nedodalo pokrm;
stratili sa ovce z košiara
a v maštaliach nieto dobytka.

 18

Ja však budem plesať v Pánovi,
jasať budem v Bohu svojej spásy.

 19

Jahve, Pán, je moja sila,
dal mi nohy ako jeleniciam
a dá mi vykračovať po mojich výšinách.

Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.

(*) (Prorok sa chveje, lebo vie, že záchrana príde až po veľkých národných útrapách; porov. 1,6 n. Okrem nepriateľa postihne krajinu aj neúroda a hlad. Prorok však dúfa v Pána. Nepriateľ je síce rýchly (porov. 1,8), ale prorok a jeho národ Pánovou pomocou ešte rýchlejšie unikne jeho útokom, bude mať nohy ako laň; porov. Ž 18,34; víťazne a s radostným spevom bude vykračovať po výšinách, porov. Dt 32,13. – Slovo "spásy" vo verši 18 Vulg neprekladá, ale prepisuje hebrejské slovo, ktoré v našej výslovnosti znie "Ježiš", hoci sám prekladateľ vie, že tu nie je reč výslovne o Mesiášovi.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Hab 2)   Dopredu (Sof 1)

Obsah