Hebr3,7-4,11

Ako vstúpiť do Božieho pokoja. - 7Preto, ako hovorí Duch Svätý:

"Dnes, keď počujete jeho hlas,

8

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,
v deň pokúšania na púšti,

(*) (Svätopisec tu myslí na šomranie ľudu na púšti, keď nemali vodu, o čom sa hovorí v Ex 17, 7 a Nm 20, 1–13. Tým chce varovať čitateľov pred neverou a odpadlíctvom, aby neboli vylúčení z večnej blaženosti ako hriešni Izraeliti z vlastníctva zasľúbenej zeme.)
9

kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,
hoci videli moje skutky

10

štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.

11

Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!"

(*) (Porov. Ž 95, 8–11.)

12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (*) ("Dnes" trvá do slávneho Kristovho príchodu na konci vekov.) 14Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, (*) ("Účastníkmi Krista," t. j. v krste sme boli úzko spojení s Kristom a stali sme sa jeho spoludedičmi večnej blaženosti.) 15ako sa hovorí:

"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure."

16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? (*) (Porov. Nm 14,29.) 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Posvätná bázeň. - 1Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! (*) (Povzbudenie na vytrvalosť pokračuje. Pokoj, o ktorom hovorí Boh ústami Dávida, nie je odpočinok v krajine Kanaán, ale pokoj, odpočinutie v Bohu. Veď Boh v tomto žalme vyhlásil už dávno po tom, ako Izraeliti vošli do kanaánskej krajiny, že tí, čo neuveria, nevojdú do jeho pokoja. Teda zaujatie zasľúbenej zeme Jozuom nie je vstupom do pokoja, o ktorom neskôr hovorí Dávid ako o budúcom.) 2Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:

"Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!",

hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. 4Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: "V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel." (*) ("Kdesi", t. j. Gn 2, 2. Boží pokoj je pripravený už od stvorenia sveta, keď si Boh na siedmy deň odpočinul od svojich diel.) 5A tu zasa: "Nevojdú do môjho pokoja!" 6Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7znova určuje istý deň, "Dnes", keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:

"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia."

8Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 9A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. (*) (Boží pokoj je vyhradený jeho vernému ľudu, Izraelu Nového zákona, ktorý oddane prijme Božie slovo.) 10Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

11Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.

Kontext   Úvod   Dozadu (Hebr 2)   Dopredu (Hebr 5)

Obsah