Nové kňazstvo a nová svätyňa. - 1Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
3Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. 5No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu." (*) (Ex 25, 40.) 6Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 8Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; 9nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pána,« lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, 12pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." (*) (Jer 31, 31–34. Ide o známe Jeremiášovo proroctvo o obnove Izraela po babylonskom zajatí.)
13Keď povedal "novú", vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.
Kristus vstupuje do nebeskej svätyne. - 1Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. 2Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby, a nazýva sa Svätyňa. (*) (Porov. Ex 25, 33–40.) 3Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. (*) (Porov. Ex 26, 31–37.) 4Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. (*) (Porov. Ex 16, 33; 25, 10–22; Nm 17, 16–26.) 5Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. (*) (Porov. Ex 25, 18–22.)
6Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, (*) (Porov. Nm 18, 2–6.) 7ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. (*) (Porov. Lv 16.) 8Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. 9Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; (*) (Pod "terajším časom" sa tu rozumie obdobie Starého zákona. Je v protiklade s budúcim časom, novozákonným. Porov. 2, 5; 6, 5; 9,11; 10,1.) 10lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.
Účinnosť Kristovho kňazstva. - 11Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, (*) ("Dokonalejší stánok": zdá sa, že autor tu myslí na Kristovo oslávené telo (porov. 10, 20). Podľa druhej interpretácie ide skôr o nebesia, cez ktoré Kristus prešiel (6, 19 n.; 9, 24).) 12raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, (*) (Porov. Lv 16, 3. 14–15; Nm 19, 9. 17 n.) 14o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. (*) (Pod výrazom "večný Duch" niektorí chápu Ducha Svätého, iní božskú prirodzenosť Krista. Zmysel je ten istý ako v 7, 16.)
Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou. - 15A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 20hovoriac: "Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh." (*) (Ex 24, 8.) 21Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. (*) (Porov. Lv 8, 15. 19.) 22A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
23Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať; no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: 27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú. (*) (Porov. Iz 53, 12.)