Nadpis knihy. - 1Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska. (*) (O Izaiášovi, o jeho otcovi aj o kráľoch, ktorí sa v tomto verši spomínajú, bližšie v úvode k prorokovi Izaiášovi. O prorockých videniach v spoločnom úvode do prorockých kníh.)
Nevernosť a hriešnosť národa
2Čujte, nebesá, počúvaj, zem,
lebo Pán hovorí:
"Synov som vychoval a vyvýšil,
oni sa mi však spreneverili.
Vôl si pozná gazdu
a osol jasle svojho pána;
Izrael nepozná,
môj ľud nepochopí."
Beda hriešnemu národu,
ľudu s ťažkou vinou,
plemenu zločincov,
synom skazeným.
Opustili Pána,
zhrdli Svätým Izraela,
odcudzili sa.
Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite:
celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.
Od päty po temä nič na ňom celého:
puchlina a jazva a rana čerstvá,
nevytlačená, neobviazaná
a nezmäkčená olejom.
Vaša krajina je púšťou,
vaše mestá vypálené ohňom.
Vaša pôda? - pred očami
vám ju zožierajú cudzinci,
je púšťou, skazená od cudzincov.
Dcéra Sion zostala
ako búdka vo vinici,
sťa kolibka na uhorkovisku,
ako obliehané mesto.
Keby nám Pán zástupov
nebol ponechal zvyšok,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme sa podobali.
Bohoslužby bez spravodlivosti
10Čujte slovo Pánovo,
kniežatá sodomské,
počúvaj zákon nášho Boha,
ľud gomorský!
"Načo mi množstvo vašich obetí? -
hovorí Pán.
Nasýtený som zápalmi baranov
a tukom kŕmnych teliec;
v krvi býčkov, baránkov a capov
nemám zaľúbenie.
Keď prichádzate vidieť moju tvár,
ktože to žiada od vás
rozšliapavať mi nádvoria?
Neprinášajte viac márnu obetu,
ona je mi dymom ošklivým.
Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?
Neznesiem hriech a slávnosť!
Vaše novmesiace a sviatky
nenávidí moja duša,
stali sa mi bremenom,
zunoval som znášať ich.
Aj keď rozprestierate dlane,
odvrátim oči od vás;
a keď aj hromadíte modlitby,
ja ich nevyslyším,
veď vaše ruky sú plné krvi.
Výzva k pokániu
16Obmyte, očistite sa,
odstráňte mi spred očí
zlobu svojich skutkov,
prestaňte robiť zlo!
Učte sa robiť dobro,
domáhajte sa práva,
pomôžte utláčanému,
vymôžte právo sirote,
obhajujte vdovu!
Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán.
Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,
budú obielené ako sneh,
ak sa budú červenať sťa purpur,
budú ako vlna (biele).
Ak budete povoľní a budete poslúchať,
dobro zeme budete požívať.
Ak sa však zdráhate a protivíte,
meč vás pohltí,
lebo hovorili ústa Pánove."
Súd nad Jeruzalemom
Ako sa len stalo neviestkou
mesto verné,
plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,
teraz však vrahovia!
Tvoje striebro ostalo troskou,
tvoje víno je skazené vodou.
Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci
a spoločníci zlodejov,
každý má rád dary,
ženie sa za odmenami,
sirote k právu nepomôžu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.
Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,
Mocný Izraela:
"Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi
a pomstím sa na svojich nepriateľoch.
Obrátim na teba svoju ruku,
vylúčim sťa lúhom tvoju trosku
a odstránim všetko tvoje olovo.
Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti
a tvojich poradcov ako voľakedy.
Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,
verným mestom.
Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.
Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!
Čo opustia Boha, tí zahynú.
Budete sa pýriť pre terebinty,
ktoré ste ľúbili,
a hanbiť sa pre záhrady,
na ktorých ste lipli!
Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,
a ako záhrada, ktorá nemá vody.
Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,
oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik."