Iz1,21-27

Súd nad Jeruzalemom

a) Obvinenie

21

Ako sa len stalo neviestkou
mesto verné,
plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,
teraz však vrahovia!

 (*) (Zmluva, ktorú Boh uzavrel s národom, často sa predstavuje ako zmluva manželská: Boh je manžel, národ manželka (Oz hl. 1 – 13; Jer hl. 2 n.; Ez hl. 16; celá Veľpieseň: porov. Ef 5,23–32). Izrael sa dopúšťa cudzoložstva, keď slúži cudzím bohom, alebo ináč prestupuje Boží zákon, pretože porušuje manželskú vernosť.) 22

Tvoje striebro ostalo troskou,
tvoje víno je skazené vodou.

 23

Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci
a spoločníci zlodejov,
každý má rád dary,
ženie sa za odmenami,
sirote k právu nepomôžu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.

b) Výrok

24

Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,
Mocný Izraela:
"Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi
a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

 (*) (Vo Svätom písme sa Bohu často pripisujú ľudské city, ako tu pomsta, hoci on netresce z pomsty, ale zo spravodlivosti.) 25

Obrátim na teba svoju ruku,
vylúčim sťa lúhom tvoju trosku
a odstránim všetko tvoje olovo.

 (*) (Boh vyhubí z národa, čo je bezcenné, hriešne, a zachráni, čo je spravodlivé.) 26

Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti
a tvojich poradcov ako voľakedy.
Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,
verným mestom.

 27

Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.

 (*) (Rozumej: Na národ príde Božie dopustenie, ale Boh zachráni tých, čo sa obrátia, a zahynú len hriešnici.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 51)   Dopredu (Iz 2)

Obsah