Iz15-16

4. Moabsko

Pohroma

1

Výrok nad Moabom.
Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul;
áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

 (*) (Mesto Ar-Moab ležalo východne od Mŕtveho mora a južne od rieky Arnon, kde sú dnes zrúcaniny Er-Rabbe. Južne od neho ležalo mesto Kír-Moab.) 2

Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať,
na Nebu a na Medabe kvíli Moab:
na každej hlave plešina, každá brada oholená,

 (*) (Severne od rieky Arnon ležalo mesto Dibon. "Domom" sa tu rozumie asi chrám moabského boha Kamoša. – Nebo je tu nie vrch (Dt 34,1), ale mesto (Nm 32,38), ktoré, ako aj mesto Medaba, ležalo severne od Arnonu.) 3

na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín,
na jeho strechách a uliciach
všetko kvíli, rozplakáva sa.

 4

Hesebon a Eleále volá,
až k Jase počuť ich hlas,
preto sa chvejú bedrá Moabu,
jeho duša sa chveje.

 (*) (Bedrami označuje hebrejská reč vnútro, dušu. – Mestá Hesebon a Eleále ležali východne od Jordána, naproti Jerichu. Poloha mesta Jasa je neistá; podľa Eusébia ležalo medzi Dibonom a Medabou.) 5

Moje srdce volá pre Moab.
Jeho ubehlíci sú až v Segore,
v Eglat - Šelišija.
Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači,
áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

 (*) (Segor bol juhovýchodne od Mŕtveho mora. O mestách "Tretí Eglat", Luit a Horonaim nevieme nič bližšieho. Ináč je tento verš veľmi nejasný i v pôvodine, i v prekladoch.) 6

Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia,
áno, vyschla tráva, zhynula byľ,
niet viacej zelene.

 (*) (Nimrim je asi potok Numera, ktorý sa na juhovýchode vlieva do Mŕtveho mora.) 7

Preto svoje zvyšky a svoje zásoby
nesú k potoku Vŕb.

 (*) (Potok Vŕb je asi potok Sared (Nm 21,12), dnes Wadi el-Chesa.) 8

Áno, krik obkľučuje hranice Moabu,
až po Eglaim jeho kvílenie
a po Beer-Elim jeho kvílenie.

 (*) (Nárek sa bude ozývať po celej krajine. Eglaim (Vulg: Gallim) ležalo na juhu, Beer Eli (Vulg: studňa Elim) na severe Moabu.) 9

Áno, vody Dimonu sú plné krvi,
lebo na Dimon uložím ďalšie:
na zachránených Moabu leva
i na tých, čo ostanú v krajine.

 (*) (Dimon je mesto Dibon (verš 2).)

Záchrana je na Sione

1

Pošlite baránka vládcovi zeme
zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.

 (*) (Prorok ľutuje moabských ubehlíkov, ktorí sú v edomskom meste Sela (Petra), aby vládcovi zeme, t. j. kráľovi júdskemu, na Sion poslali poplatok. Moabsko splácalo poplatky ovcami, ktorých dochovávalo veľké množstvo. Liturgia používa tento verš o Mesiášovi len v zmysle prispôsobenom.) 2

Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo,
budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.

 3

"Daj radu, učiň rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie,
schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!

 4

Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu,
buď im útočišťom pred ničiteľom!"
Veď zmizol násilník, prestalo ničenie,
zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!

 5

Milostivo bude postavený trón
a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom
sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.

 (*) (Ubehlíci prosia radu a pomoc od Júdska, ktoré je od Asýrov už oslobodené. Tam na tróne Dávidovom bude panovať Mesiáš, ku ktorému sa budú môcť utiekať všetky národy.)

Moabsko spustne pre pýchu

6

Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej,
a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti,
o jeho nezmyselných rečiach.

 7

Preto jajkať bude Moab k Moabovi,
všetko to bude jajkať.
Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu
budú vzdychať celkom zničení.

 (*) (Kír-Charošet je totožný s Kír-Moabom (15,1).) 8

Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu,
vinicu Sabamy rozšliapali páni národov;
jej ratolesti siahajú až k Jazeru,
zatárali sa na púšť,
jej výhonky sa rozvetvovali,
presahovali more.

 (*) (Hesebon pozri 15,4. Blízko neho bolo aj mesto Sabama. Mesto Jazer bolo v severných končinách Moabska. – Že vinice Moabska siahali až za Mŕtve more, je básnické zveličovanie.) 9

Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy,
zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále,
veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy
vpadávalo ujúkanie.

 (*) (Pri šliapaní hrozna v lise bolo zvykom veselo ujúkať.) 10

Zmizla radosť a plesanie zo záhrad
a vo viniciach nejasajú, nevýskajú,
víno v lisoch nešliape šliapač,
urobil som koniec ujúkaniu.

 11

Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara
a moje útroby pre Kír Cháreš.

 12

Až sa zjaví Moab
a namáhať sa bude na výšinách
a vojde sa modliť do svojej svätyne,
nič nezmôže.

13Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom. 14Teraz však prehovoril Pán: "V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho." (*) (Proroctvo má sa splniť v krátkom čase, v troch rokoch. Prečo volá prorok tieto roky rokmi žoldniera, nádenníka, nevieme. Azda preto, že budú tvrdé a strastiplné ako dni nádenníka.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 14)   Dopredu (Iz 17)

Obsah