Na konci dní
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene hôr
a vyčnievať bude nad pahorky;
i budú sa naň hrnúť všetky národy.

Prídu mnohé kmene a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

Rozsudzovať bude medzi národmi
a naprávať početné kmene,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

modly však úplne zmiznú.

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?

Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,
odstráni z Jeruzalema a z Júdska
všetku silu a oporu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,
čarodeja i starca,

päťdesiatnika i vznešeného muža,
poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

Chlapcov im dám za kniežatá
a samopaš zavládne nad nimi.

Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,
každý svojho priateľa,
chlapec sa vrhne na starca
a podliak na vznešeného.

Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:
"Máš rúcho, buď nám kniežaťom
a táto zrúcanina nech ti je poddaná!" -

odvetí v ten deň:
"Nie som ránhojič,
veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,
nerobte ma kniežaťom ľudu!"

Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,
lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,
navzdory očiam jeho velebnosti.

Výzor ich tváre svedčí proti nim,
svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;
beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

Povedzte spravodlivému, že dobre mu,
že bude jesť ovocie svojich skutkov.

Beda bezbožnému, zle mu!
Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

Dozorcami môjho ľudu sú deti
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia
a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

Pán povstal, aby sa pravotil,
stojí, aby súdil kmene.

Pán vstúpi do súdu
so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:
"Veď vy ste spásli vinicu,
máte v dome korisť od bedára!

Čo chcete? Drvíte môj ľud
a rozomieľate tváre bedárov" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Pán hovorí:
"Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,
vykračujú s napnutým krkom,
očami šibú sem a tam,
chodia krokom trasľavým
a hrkajú retiazkami nôh:

prašivým spraví Pán temä dcér Siona
a Jahve ich sluchy obnaží.

V ten deň Pán odstráni ozdobu:
obruče nôh, slniečka a mesiačky,

perly, náramky a závoje,

turbany, hrkálky, pásy,
voňavky a amulety,

prstene a nosné obrúčky,

rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

V ten deň bude miesto vône zápach
a miesto pása povraz,
miesto vlnivého účesu plešina,
miesto plášťa vrecovina,
vypálený znak namiesto krásy.

Tvoji mužovia padnú mečom
a tvoji hrdinovia vo vojne.

Budú kvíliť a smútiť jej brány
a spustnutá bude sedieť na zemi."

Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia:
"Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať,
len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!"

V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu
a Plod zeme na velebu a ozdobu
zachráneným Izraela.

A ten, kto zostane na Sione
a kto zvýši v Jeruzaleme,
svätým sa bude nazývať,
každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

až zmyje Pán škvrnu dcér Siona
a od Jeruzalema odstráni jeho krv
duchom súdu a duchom zápalu.

A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion,
i tam, kde ho vzývajú,
oblak vo dne a dym
a žiaru plamenného ohňa v noci,
áno, nad celou slávou bude stan.

A bude strechou tienistou
vo dne pred horúčavou
a úkrytom a útočišťom
pred víchricou a pred dažďom.

Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.

Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.

A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!

Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?

Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

Beda tým, čo hromadia dom na dom
a pole pripájajú k poľu,
takže nieto viac miesta
a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

Počujem, Pane zástupov:
"Ver, že množstvo domov bude pustatinou,
vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat
a chomer siatia efu urodí.

Beda tým, čo zavčas rána
pachtia po nápoji
a do neskorého večera
ich rozpaľuje víno!

Čo majú citaru a harfu,
bubon, flautu a víno na hodoch,
na dielo Pána však nehľadia
a prácu jeho rúk nevidia.

Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,
jeho slávni umrú hladom
a jeho zástup zoschne od smädu.

Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,
rozškľabí svoje ústa bezodné
a zostúpi jeho sláva i jeho zástup
i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

I skloní sa človek a pokorí sa každý
a oči pyšných sa sklopia.

Povýšený bude v súde Pán zástupov
a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve
a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou
a pokutu vozovými povrazmi!

Čo hovoria: "Nech sa náhli,
nech urýchli svoje dielo,
nechže uvidíme!
Nech sa priblíži a príde
rozhodnutie Svätého Izraelovho,
nech ho spoznáme!"

Beda hrdinom - v pití vína
a silákom - v miešaní liehovín,

ktorí za úplatok oslobodia zločinca
a odnímu právo od spravodlivých!

Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa
a seno scvŕka sa v plameni,
bude ich koreň hnilobou
a ich kvet odletí ako prach,
lebo odmietli náuku Pána zástupov
a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,
vystrel proti nemu svoju ruku
a strestal ho, až sa triasli hory.
Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

I zdvihne znak národu zďaleka
a zapíska mu až do končín zeme
a hľa, príde náhle, honosne!

Niet v ňom znaveného ani omdleného,
nespí, ani nedrieme,
pás jeho bedier sa nerozopne,
ani remeň na obuvi neroztrhne.

Jeho šípy sú ostré,
všetky kuše napnuté,
kopytá jeho koní sú ako kremeň
a jeho kolesá ako víchrica.

Rev má ako levica,
reve ako levíčatá,
ručí a uchytí korisť,
odnesie a nik mu ju nevytrhne.

V ten deň bude hučať nad ním
ako hukot mora.
Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma
a svetlo sa zotmie v jej mrákote!