Iz2,6-22

Národ ide za bohatstvom a modlami

6

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

 (*) (V časoch Izaiášových Izraeliti nasledovali len zlý príklad pohanov, spolčovali sa s nimi a prevzali rozličné neresti tak od susedných pohanských národov, ako aj od národov západných (Filištínci mali svoje mestá v západnej časti Kanaánu).) 7

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

 8

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

 9

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

 (*) (Modlárstvo, ktorého sa Izraeliti dopúšťajú, je tak veľký zločin, že sa prorok nevie zdržať rozhorčeného výkriku: "Nie, neodpusť im to!")

Zahynie bohatstvo i modly

10

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

 11

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

 12

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

 (*) (Prorok predstavuje Boha ako obrancu ľudu, keď znázorňuje tak živo Boží súd nad kniežatami Izraela, ktoré vládli nielen podľa svojich rozmarov, ale ľud aj vykorisťovali. Bude deň Pána, často spomínaný u prorokov (Joel 1,15; 2,1.4; Am 5,18–20; Sof 1,7–14).) 13

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

 (*) (Bášan je veľmi úrodná krajina východne od Genezaretského jazera a od horného toku Jordána. Jeho dubové lesy boli kedysi chýrne (Zach 11,2; Ez 27,6).) 14

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

 15

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

 16

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

 (*) (Taršiš (Tarzis) bol pravdepodobne v južnom Španielsku. Taršišskými loďami volali lode, ktoré boli schopné plavby až do tejto ďalekej krajiny, teda lode veľké a mocné.) 17

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

 18

modly však úplne zmiznú.

 19

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

 20

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

 (*) ("Krtom a netopierom" rozumej, že ľudia budú zahadzovať svoje modly na opustené miesta, kde bývajú len tieto nečisté zvieratá, ktoré na svetle ani nevidia.) 21

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

 22

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?

 (*) (Človek je naozaj veľmi biedny, veď jeho život závisí od veci tak malichernej, ako je dych v nose.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 1)   Dopredu (Iz 3)

Obsah