4Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.
(*)
(Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.)