Iz36–37

Historický dodatok, hl. 36 - 37

Vpád a porážka Sennacheriba. - 1V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich. 2A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov. 3Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 4Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš? 5Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 6Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 7Ak mi však povieš: »V Pána, nášho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom sa budete klaňať!«? 8Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov? 9Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 10No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!" 11Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre." 12Rabsake však odpovedal: "Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?" 13Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho. 14Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť. 15A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.« 16Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 17kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej. 18Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: »Pán nás vyslobodí.« Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 19Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? 20Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?" 21Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: "Neodpovedajte mu!" 22Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim; správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho reč. (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 18,13–34.
Hlavy 36 – 39 sú historické, prózou písané vložky, ktoré skoro doslovne nájdeme aj v 2 Kr 18,13 – 20,19. Podstatnejšie rozdiely medzi osnovou Izaiášovou a Kníh kráľov sú: 1) U Izaiáša chýba zmienka o poplatkoch, ktoré poslal Ezechiáš Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16). – 2) V knihách kráľov chýba zas pieseň Ezechiášova (Iz 38,9–20). – 3) Správa o chorobe Ezechiášovej je v knihách kráľov obšírnejšia. Pôvod týchto hláv je aj medzi katolíkmi sporný. No niet vážnych dôvodov, aby sme hľadali pôvod týchto statí inde, a nie u Izaiáša. Reč a štýl, ktorými sú písané, sú ako reč a štýl Izaiášov. Okrem toho treba si všimnúť, že chronologické poradie jednotlivých dejov je v týchto hlavách zamenené. Deje hláv 38 – 39 zbiehali sa skôr než deje hláv 36 – 37. (Pozri pozn. k 2 Kr 20,1–11). Ak by state pochádzali z kníh kráľov, bolo by toto opačné poradie nevysvetliteľné, veď knihy kráľov sú knihy dejepisné a pridŕžajú sa časového poradia. V Knihe Izaiášovej je však táto zámena poradia celkom prirodzená. Hl. 36 – 37 sú dodatkom k prvej časti proroctiev Izaiášových, ktorým chcel prorok ukázať, ako sa splnili jeho proroctvá o vpáde a porážke Asýrov, napísané v prvej časti. Hl. 38 – 39 sú zasa vhodným úvodom k druhej časti proroctiev Izaiášových (hl. 40 – 66). Predpovedá sa v nich babylonské zajatie, ako aj vyslobodenie sa Izraelitov zo zajatia. Pisateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša a nechal aj poradie dejov tak, ako ich našiel u proroka.)

Oslobodenie. - 1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. 2Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. 4Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!" 5Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: "Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom."

8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10"Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári? 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?"

14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: 16"Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 17Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 18Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. 19Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. 20Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný."

21Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

22

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

23

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

24

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

25

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

26

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

27

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

28

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

29

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

30

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

31

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

32

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

33

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

34

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

35

"Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

36

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

37

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

38

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

(*) (Pozri poznámky k 2 Kr 19,1–37.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 35)   Dopredu (Iz 38)

Obsah