Iz44,1-5

Boh požehná potomstvo národa

1

A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,
Izrael, ktorého som vyvolil.

2

Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,
ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:
"Neboj sa, sluha môj, Jakub,
miláčik, ktorého som si vyvolil!

3

Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,
a riavy na vyschnutú zem,
vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,
svoje požehnanie na tvoje vetvy.

4

I budú rásť uprostred zelene
ako vŕby pri potokoch vôd.

5

Tento hovorí: »Pánov som«
a tamten volá v mene Jakuba,
tento si píše: »Pánov« na ruku
a menom Izraela sa nazýva."

(*) (Výrok týchto veršov treba rozumieť v duchovnom zmysle. Aj spomedzi cudzincov mnohí sa obrátia k pravému Bohu. Títo budú rozličným spôsobom hlásať, že patria pravému Bohu a chcú byť členmi jeho národa.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 43)   Dopredu (Iz 45)

Obsah