Iz44,24-48,22

6. Kýrova úloha, 44,24 - 45,8

Boh posiela Kýra

24

Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil
a ktorý ťa formoval od materského lona:
"Ja som Pán, čo som všetko stvoril,
nebesá som sám roztiahol,
zem som rozprestrel vlastnou mocou.

25

Ničím znamenia veštcov
a hádačov šialencami spravím,
mudrcov nazad zavraciam
a ich múdrosť mením v nerozum.

(*) (Predpovede veštcov, ktorých bolo v Babylone hojne, nesplnia sa, a tak sa dokáže, že sú šialenci.) 26

Uplatňujem slovo svojho sluhu
a plán svojich poslov spĺňam.
Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« -
a mestám Júdska: »Buďte zbudované!« -
a jeho zrúcaniny postavím.

27

Hlbine hovorím: »Vyschni!« -
a tvoje rieky vysuším.

(*) (Ak bude treba, Boh urobí zas svojmu ľudu cestu cez vodu, ako pri východe z Egypta cez Červené more a cez Jordán.) 28

Kýrovi vravím: »Môj pastier,
splníš každú moju žiadosť.«
On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!«
a chrámu: »Buď založený!«"

(*) (Boh predpovedá aj meno muža, ktorý rozkáže znovu vybudovať Jeruzalem. Je pravda, že predpovedanie mena niektorého človeka je vec mimoriadna, ale každé proroctvo je mimoriadne a niet príčiny pochybovať, že Boh predpovedal aj meno tohto perzského kráľa. – Boh volá Kýra pastierom, lebo sa má starať o Boží ľud ako pastier o stádo.)

Reč Pána ku Kýrovi

1

Toto hovorí Pán svojmu pomazanému,
Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku,
aby som pred ním pošliapal národy
a odpásal bedrá kráľov,
aby sa pred ním otvorili vráta
a brány sa nezatvorili:

(*) (Kýra volá Pán svojím pomazaným (hebr.: Maššíach, grécky: Christos), lebo je predobraz Mesiáša. – Odpásať bedrá znamená odzbrojiť. Opásať (v. 5) zas naopak značí: vyzbrojiť. – Babylon mal podľa Herodota sto kovových brán, tie všetky otvorili sa pred Kýrom.) 2

"Ja pôjdem pred tebou,
čo je hrboľaté, urovnám,
kovové brány prelomím
a železné závory pozrážam.

3

Dám ti poklady ukryté v tme
a tajnosti skrýš,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa volám po mene - Boh Izraela.

4

Pre svojho sluhu, Jakuba
a Izrael, svojho vyvolenca,
som ťa zavolal po mene
a dal som ti názvy, hoci si ma nepoznal.

5

Ja som Pán a iného niet,
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal,

6

aby vedeli od východu slnka i od západu,
že okrem mňa nieto nikoho,
ja som Pán a iného niet.

7

Formujem svetlo a tvorím tmu,
spôsobujem blaho a utváram nešťastie,
ja som Pán, čo robím toto všetko.

8

Roste, nebesá, zhora,
z oblakov nech prší pravda.
Otvor sa, zem, nech urodí sa spása
a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť:
Ja, Pán, som ju stvoril."

(*) (Pánove slová, že on dáva dobro a dopúšťa zlo, vzbudili v prorokovi myšlienku, že Boh už veľa zla dopustil na zem. Preto sa túžobnou modlitbou obracia k nemu a prosí ho o blaho a šťastie. Pravda Božia nech príde z neba, ako prichádza zúrodňujúci dážď. Ovocím tejto, pravdou Božou zúrodnenej zeme bude spása. Modlitba obsahuje viac než túžbu po vyslobodení z babylonského zajatia; pravda, spása, spravodlivosť sú dobrá mesiášske. – Slovami: "Ja, Pán, som ju stvoril" naznačuje Boh, že vyslyší modlitbu prorokovu. – V znení Vulgáty prevzala Cirkev sv. slová tohto verša do svojej adventnej liturgie: "Roste, nebesia, z výsosti, oblak, prš Spravodlivého; otvor sa, zem, z vnútornosti, Spasiteľa dajže nášho.")

7. Sláva Pánova a bezmocnosť modiel, 45,9 - 46,13

Izrael nemá práva posudzovať Pána

9

Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda,
jeden črep z črepov zeme.
Či hlina povie tvorcovi: "Čo robíš,
veď tvoje dielo nemá rúk?"

10

Beda tomu, čo vraví otcovi: "Čo plodíš?" -
a žene: "Čo sa zvíjaš v kŕčoch?"

(*) (Boh voľbou Kýra začína preukazovať priazeň aj pohanom, aj tých chce prijať za synov. Keď mu to Izraeliti vyčítajú, chovajú sa ako nepodarené deti, ktoré sa opovážia robiť rodičom výčitky pre svojich mladších bratov (porov. verš nasledujúci).) 11

Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, jeho tvorca:
"Pýtate sa ma o budúcnosti mojich synov
a rozkazujete o diele mojich rúk?

12

Ja som učinil zem
a človeka na nej som ja stvoril.
Moje ruky roztiahli nebesá
a rozkázal som všetkému ich vojsku.

13

Ja som ho vzbudil v pravde
a všetky jeho cesty urovnám,
on postaví moje mesto
a mojich zajatcov prepustí,
nie za kúpnu cenu ani za dar,"
hovorí Pán zástupov.

14

Toto hovorí Pán:
"Zisk Egypta a mzda Kušu
a Sabejci, chlapi urastení,
prejdú k tebe a budú tvoji.
Za tebou pôjdu, v okovách prejdú,
pred tebou sa sklonia, teba budú prosiť:
»Len u teba je Boh, iného niet,
viac bohov nieto.«"

(*) (Tu spomínané národy pozri v pozn. k 43,3. V dobe mesiášskej sa aj tieto pridružia k národu Božiemu. – Výraz "v okovách" znamená úplné, ale slobodne volené poddanstvo.) 15

Ty si naozaj skrytý Boh,
Boh Izraela, spasiteľ!

16

Zahanbení sú a potupení všetci,
spolu došli pohanenia
tvorcovia modiel.

17

Izraela spasil Pán večnou spásou.
Nebudete zahanbení ani potupení
na veky večné.

Národy budú sa klaňať Pánovi

18

Lebo toto hovorí Pán, Boh, stvoriteľ neba,
- on je Boh, ktorý stvoril zem,
učinil ju a upevnil.
Nie prázdnou ju stvoril, obydlím ju urobil - :
"Ja som Pán a iného niet.

19

Nie v úkryte som hovoril,
na tmavom mieste zeme,
nepovedal som Jakubovmu potomstvu:
Nadarmo ma hľadajte!
Ja som Pán, ktorý vravím pravdu,
oznamujem priamosť.

20

Zhromaždite sa, poďte,
zíďte sa spolu,
zachránenci z národov!
Nechápaví sú, čo nosia
svoje modly drevené
a modlia sa k bohu,
ktorý nespasí.

(*) (Babylonci nosievali svoje modly v sprievodoch na nosidlách.) 21

Oznámte a priblížte sa,
ba poraďte sa spolu:
Kto toto hovoril od začiatku,
predpovedal to oddávna?
Či nie ja, Jahve?
A niet už Boha okrem mňa:
Boha pravého a spásneho
nieto mimo mňa.

(*) (Kto predpovedal vyslobodenie zo zajatia.) 22

Ku mne sa obráťte, spasené budete
všetky končiny zeme,
veď ja som Boh a iného niet.

23

Na seba som prisahal,
z mojich úst vyšla pravda,
slovo, ktoré sa nevráti,
že mne sa skloní každé koleno,
prisahať bude každý jazyk:

(*) (Porov. 55,11.) 24

»Len v Pánovi,« povedia o mne,
»je pravda a moc.«"
K nemu prídu, a to zahanbení,
všetci; čo proti nemu blčali.

25

V pánovi sa ospravedlní
a oslávi všetko Izraelovo potomstvo.

Bezmocnosť modiel - pomoc Pánova

1

Padol Bél, schúlil sa Nébo,
ich sochy sa dostali
na zvieratá a hovädá,
ich bremeno vlečú
ako ťarchu, ustaté.

(*) (Bél a Nébo boli bohovia Babyloncov. Keď prorok opisuje ich záhubu, znamená to aj záhubu Babyloncov. Títo bôžikovia nevedeli zabrániť, aby sa ich sochy nedostali do zajatia.) 2

Padli, schúlili sa spolu,
nevládali zachrániť náklad,
ba sami išli do zajatia.

3

Počúvajte ma, dom Jakubov
a všetky zvyšky domu Izraela,
čo ste chovaní od lona,
čo ste nosení od života.

4

Ja až po starobu som ten istý,
až po šediny ja ponesiem.
Ja som to urobil a ja budem niesť,
ja ponesiem a vyslobodím.

(*) (Falošných bohov musia prenášať ľudia a zvieratá. Pán naopak sám nosí a opatruje svoj národ od jeho začiatkov a bude ho opatrovať až do staroby.) 5

Komu ma pripodobníte a prirovnáte
a primeriate, aby sme si boli rovní?

6

Sypú zlato z mešca
a striebro vážia vážkou,
najmú zlievača a spraví z toho boha
a koria, klaňajú sa mu.

7

Vezmú ho na plece, vlečú ho,
ak ho položia na miesto, stojí,
nehne sa zo svojho miesta,
ak volá kto k nemu, neodpovedá
a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.

8

Spomeňte si na to a vzmužte sa,
premýšľajte v srdci, odbojníci!

9

Spomeňte na veci pradávne,
lebo ja som Boh a iného niet;
Boh, a niet mi podobného.

10

Od začiatku oznamujem budúcnosť
a odpradávna, čo sa ešte nestalo.
Vravím: "Moje rozhodnutie platí
a všetko, čo chcem, urobím."

11

Od východu orla zavolám,
z ďalekej krajiny muža svojich plánov.
Čo som hovoril, to uskutočním,
čo som ustanovil, to urobím.

(*) (Orol je Kýros, dravosťou a rýchlosťou orla sa bude vrhať na svoju korisť.) 12

Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom,
čo ste vzdialení od pravdy!

13

Privediem svoju pravdu, nie je ďaleko,
a moja spása meškať nebude.
A dám na Sione spasenie,
Izraelu svoju velebu.

8. Posmešná pieseň proti Babylonu, hl. 47

Potupa Babylonu

1

Zostúp a sadni si do prachu,
panna, dcéra Bábela,
sadni si na zem, bez trónu,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
nežnou a zmäkčilou.

(*) (Panenské je mesto, ktorého sa nepriateľ ešte nezmocnil.) 2

Vezmi si mlynček a múku meľ,
odhaľ si závoj,
odhrň vlečku, obnaž lýtka,
prebroď sa cez rieky!

(*) (Mlieť múku na kamennom mlynčeku – to bola robota žien, najmä otrokýň. Babylon sa tu zosobňuje ako žena, ktorá koná otrockú prácu a cestou do zajatia musí brodiť cez rieky.) 3

Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa,
vezmem si pomstu
a neodolá mi nik.

4

Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá,
Svätým Izraela.

5

Seďže ticho a choď do tmy,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
paňou kráľovstiev.

6

Hneval som sa na svoj ľud,
znesvätil som svoje dedičstvo
a dal som ti ich do rúk;
nemala si k nim ľútosti,
zaťažila si starcov
svojím jarmom veľmi.

7

A riekla si: "Večne budem paňou,"
nevzala si si to k srdcu;
nemyslela si na koniec toho.

Márnosť čarodejstiev

8

Teraz však čuj toto, zmäkčilá,
čo tróniš v bezpečí,
čo si v srdci hovoríš:
"Ja a nikto viac!
Nebudem sedieť ako vdova
a bezdetnosť nepoznám."

(*) (Babylon mal mnoho obyvateľov, to sú jeho deti, nebojí sa bezdetnosti.) 9

Nuž prídu na teba obe tieto veci
razom, v jeden deň,
bezdetnosť a vdovstvo
zasiahnu ťa naplno
i pri množstve tvojich čarov,
i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

10

Bola si bezpečná vo svojej zlobe,
povedala si: "Nik ma nevidí."
Tvoja múdrosť a tvoja veda -
tá ťa zviedla;
riekla si vo svojom srdci:
"Ja a nikto viac!"

11

Príde na teba nešťastie,
nepoznáš jeho vznik,
zrúti sa na teba skaza,
nevieš ju udobriť,
a dôjde na teba hrôza
tak náhle, že sa ani nenazdáš.

12

Postav sa so svojimi čarami
a množstvom svojich kúzel,
v ktorých si sa namáhala od mladi,
vari sa ti to podarí,
vari odstrašíš!

13

Ustávala si sa množstvom svojich porád:
nechže sa dostavia,
nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,
čo pozorujú hviezdy,
oznamujú z novmesiacov,
čo má prísť na teba.

(*) (Babylonskí hvezdári-veštci rozdeľovali nebo podľa súhvezdí a veštili z polohy, v akej bolo slnko, mesiac a obežnice v zvieratníku.) 14

Hľa, budú ako pleva,
spáli ich oheň,
nevytrhnú si životy
zo šľahov plameňa:
to nie je uhlie, čo hreje,
oheň, pri ktorom sa sedí.

15

Tak pochodíš s tými,
o ktorých si dbala,
s ktorými si kupčila od mladi.
Odtackajú sa každý svojou cestou,
niet (toho), kto by ťa zachránil.

(*) (Kupci, ktorí radi vyhľadávali mesto, opustia ho, keď uvidia jeho skazu.)

9. Povzbudenie zatvrdnutého ľudu, hl. 48

Zatvrdnutý národ

1

Čujte toto, dom Jakubov,
čo voláte sa menom Izrael
a čo ste vyšli z útrob Júdových,
čo prisahajú na Pánovo meno
a honosia sa Bohom Izraela,
nie pravdou a spravodlivosťou.

(*) (Reč Božia, ktorú Izraeliti majú počúvať, začína sa až 3. veršom.) 2

Veď sa volajú podľa svätého mesta
a spoliehajú sa na Boha Izraela,
Pán zástupov je jeho meno:

3

"Predošlé veci zjavil som oddávna,
z mojich úst vyšli, oznámil som ich,
náhle som učinil, že sa splnili.

4

Lebo som vedel, že si tvrdý,
žilou železnou je tvoja šija
a tvoje čelo z kovu;

(*) (Zatvrdnutosť sa tomuto národu vyčíta odpradávna (Ex 32,9; 33,3–5; 34,9; Dt 9,6.13.27; 31,27).) 5

zvestoval som ti to oddávna,
skôr, než by sa stalo, som ti oznámil,
by si nepovedal: »Moja modla to spravila,
môj obraz a moja socha to rozkázala.«

6

Počul si, hľaď na to všetko! -
A či vy nerozhlásite?
Odteraz ti zvestujem veci nové
a veci skryté, o ktorých nevieš.

7

Teraz sú tvorené, nie oddávna,
predo dňom si veru o nich nevedel,
aby si nepovedal: »Hľa, vedel som o tom!«

8

Ani si nepočul, ani si nevedel,
ani ucho nemáš dávno otvorené.
Veď som vedel, celkom neverný si
a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

9

Pre svoje meno zdržujem svoj hnev
a pre svoju slávu miernim sa k tebe,
že som ťa nezničil.

10

Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro,
skúšal som ťa v peci biedy.

(*) (Porov. 1,25.) 11

Pre seba, pre seba to spravím,
veď ako by sa znesvätilo moje meno?!
A svoju slávu inému nedám."

Dobrotivý Boh

12

"Počúvaj mňa, Jakub
a Izrael, môj pozvaný,
to som ja, ja prvý
a ja aj posledný.

13

Veď moja ruka založila zem
a moja pravica roztiahla nebesá.
Ak zavolám na ne,
stoja tu razom."

14

Zhromaždite sa všetci a čujte
- kto z nich oznámil tieto veci? -
Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli
a jeho rameno na Chaldejcoch.

(*) (Pán predpovedal úspechy Kýrove a z tohto sa môžu Izraeliti presvedčiť, že tento vyvolenec Boží prevedie v Babylone len Božiu vôľu.) 15

"Ja, ja som hovoril a povolal som ho,
priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

16

Poďte ku mne, čujte toto:
Od počiatku som nehovoril skryte,
od času, čo sa to deje, som prítomný."
Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

17

Toto hovorí Pán,
tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:
"Ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa učím, aby si mal úspech,
čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

18

Keby si si bol všímal moje rozkazy,
bol by tvoj pokoj ako rieka
a tvoje blaho ako morské vlny.

19

A bolo by ako piesku tvojho potomstva
a plodov tvojho lona ako jeho zrniek,
nebolo by zničené ani vyhubené
tvoje meno predo mnou."

20

Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska,
hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to,
poroznášajte to až do končín zeme,
vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

21

A nežíznili, keď ich viedol pustinou,
vode dal vyvierať pre nich zo skaly,
rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

22

Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

(*) (Pre neposlušnosť zahynula väčšina národa. Tí však, čo zostali, pôjdu z Babylonu s jasotom. Na ceste do vlasti bude Boh konať kvôli nim zázraky ako pri východe z Egypta. No spásy sa dostane len dobrým, neposlušní ju darmo čakajú.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 43)   Dopredu (Iz 49)

Obsah