Iz45,8.21
8

Roste, nebesá, zhora,
z oblakov nech prší pravda.
Otvor sa, zem, nech urodí sa spása
a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť:
Ja, Pán, som ju stvoril."

 (*) (Pánove slová, že on dáva dobro a dopúšťa zlo, vzbudili v prorokovi myšlienku, že Boh už veľa zla dopustil na zem. Preto sa túžobnou modlitbou obracia k nemu a prosí ho o blaho a šťastie. Pravda Božia nech príde z neba, ako prichádza zúrodňujúci dážď. Ovocím tejto, pravdou Božou zúrodnenej zeme bude spása. Modlitba obsahuje viac než túžbu po vyslobodení z babylonského zajatia; pravda, spása, spravodlivosť sú dobrá mesiášske. – Slovami: "Ja, Pán, som ju stvoril" naznačuje Boh, že vyslyší modlitbu prorokovu. – V znení Vulgáty prevzala Cirkev sv. slová tohto verša do svojej adventnej liturgie: "Roste, nebesia, z výsosti, oblak, prš Spravodlivého; otvor sa, zem, z vnútornosti, Spasiteľa dajže nášho.")
21

Oznámte a priblížte sa,
ba poraďte sa spolu:
Kto toto hovoril od začiatku,
predpovedal to oddávna?
Či nie ja, Jahve?
A niet už Boha okrem mňa:
Boha pravého a spásneho
nieto mimo mňa.

 (*) (Kto predpovedal vyslobodenie zo zajatia.)
(*) (Boh voľbou Kýra začína preukazovať priazeň aj pohanom, aj tých chce prijať za synov. Keď mu to Izraeliti vyčítajú, chovajú sa ako nepodarené deti, ktoré sa opovážia robiť rodičom výčitky pre svojich mladších bratov (porov. verš nasledujúci).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 44)   Dopredu (Iz 46)

Obsah