Iz51,3-7
3

Áno, Pán poľutuje Sion,
poľutuje všetky jeho sutiny,
jeho púšť urobí podobnou Edenu
a jeho pustinu Pánovej záhrade,
zavládne v ňom radosť a rozkoš,
chválospev a hlas piesne.

(*) (Eden bola krajina, v ktorej ležal raj. – Ku záhrade Božej sa v Gn 13,10 prirovnáva hojne zvlažované údolie Jordána, najmä okolie Sodomy a Gomory pred spustošením.) 4

Pozoruj ma, ľud môj,
a počúvaj ma, národ môj,
veď odo mňa vychádza náuka
a svoje právo dám za svetlo národom.

(*) (I tu sa prízvukuje všeobecnosť spásy.) 5

Blízko je moje právo,
vychádza moja spása
a moje ramená budú súdiť národy.
Na mňa budú čakať ostrovy
a dúfať budú v moje rameno.

6

Zdvihnite oči k nebesiam
a pozrite dolu na zem.
Veď nebo sa ako dym rozplynie
a zem sa sťa odev rozpadne.
Jej obyvatelia pomrú podobne,
moje spasenie však potrvá naveky
a moja pravda nezanikne.

7

Počúvajte ma, znalci práva,
ľud, čo má v srdci môj zákon:
Nebojte sa ľudskej potupy
a nestrachujte sa ich pohany.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 50)   Dopredu (Iz 52)

Obsah