Videnie. - 1V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. (*) (O roku smrti Oziášovej pozri úvod. Videnie je nie výmysel alebo predstava proroka, ale skutočnosť. O prorockých videniach tiež v úvode. Izaiáš videl Boha v ľudskej podobe, ako si ho jednoduchí ľudia predstavujú v nebi: na tróne, medzi anjelmi, v kráľovskom rúchu.) 2Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. (*) (Serafíni sa vo Svätom písme spomínajú len tu. Meno znamená: ohniví, horiaci, zápalní. Prorok ich vidí v podobe ľudskej, ale s krídlami.) 3A jeden druhému volal:
"Svätý, svätý, svätý
je Pán zástupov,
celá zem je plná jeho slávy."
Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.
(*) (Dymom alebo oblakom zahaľoval Boh pri videniach svoju slávu (Gn 15,17; Ex 19,9; 19,18; 40,34–35; 1 Kr 8,10).) 5Tu som povedal:
"Beda mi, áno, som stratený.
Veď som muž s nečistými perami
a bývam medzi ľudom s nečistými perami;
a moje oči videli kráľa, Pána zástupov."
Očistenie. - 6I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, 7dotkol sa mi úst a povedal:
"Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,
zmizla tvoja vina
a tvoj hriech je odstránený!"
Poslanie
8Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril:
"Koho mám poslať, kto nám pôjde?"
I povedal som: "Hľa, tu som, pošli mňa!"
Riekol:
"Choď a povedz tomu ľudu:
Čujteže, čujte, no nerozumejte,
viďteže, viďte, no nepoznávajte!
Sprav bezcitným srdce tohto ľudu,
jeho uši zaťaž a oči mu zastri,
aby očami nevidel a ušami nepočul,
aby mu srdce nepochopilo
a neobrátil sa a neuzdravil."
I vravel som: "Dokedy, Pane?"
Riekol:
"Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov
a domy bez ľudí,
kým nebude zem vyplienená v púšť.
Pán oddiali ľudí,
takže bude veľká opustenosť v krajine.
A ak v nej ostane ešte desiaty diel,
bude znova ničený ako terebinta a dub,
z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň.
Jeho kmeň je svätým semenom."