Iz60,1-62,12

3. Nový Jeruzalem, hl. 60

Žiara Jeruzalema

1

Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo
a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!

(*) (Hoci sa v pôvodnej osnove nehovorí, koho oslovuje prorok, je zrejmé, že je to Jeruzalem. Meno Jeruzalema dokladá len LXX.) 2

Lebo, hľa, tma pokrýva zem
a temnota národy,
ale nad tebou sa zaskvel Pán
a jeho sláva sa zjavila nad tebou.

3

Národy prichádzajú k tvojmu svetlu
a králi k žiare, čo ti vzišla.

4

Zdvihni si vôkol oči a pozri,
všetci sa zišli, prišli k tebe;
tvoji synovia prídu zďaleka
a dcéry ti z kraj sveta povstanú.

5

Vtedy uvidíš a zažiariš,
triasť a šíriť sa ti bude srdce,
veď sa k tebe obráti bohatstvo mora,
poklady národov prídu k tebe.

6

Záplava tiav ťa pokryje,
ťavätá Madiánu a Efy,
všetci prídu zo Sáby,
zlato a tymian prinesú
a zvestujú slávu Pánovu.

(*) (Madiánčania pochádzali od Madiána, syna Abraháma a jeho druhej manželky Ketury (Gn 25,2). Efa pochádzal od Madiána (Gn 25,4). – Oba tieto príbuzné kmene bývali blízko Elamského zálivu. – Sába, krajina v južnej Arábii, bola bohatá na zlato a tymian.) 7

Všetky stáda Kedaru sa zhromaždia k tebe,
baránky z Nabajot ti budú k službám,
vystúpia na môj oltár ľúbezný,
a tak oslávim svoj slávny dom.

(*) (Kedar a Nabajot boli bratia, synovia Izmaela (Gn 25,13). Ich potomkovia, Kedarania (porov. 21,16; 42,11) a – pravdepodobne – Nabatejci, boli príbuzné kmene. Pásli svoje stáda na pustatine medzi Sýriou a Babylonom.) 8

Kto sú to, čo letia sťa oblaky,
ako holuby ku svojim holubincom?

(*) (Od západu prichádzajú národy po Stredozemnom mori na lodiach, ktoré sa básnikovi vidia ako lietajúce oblaky či holuby.) 9

Áno, na mňa čakajú ostrovy
a lode taršišské napredku,
aby ti priviedli synov zďaleka,
ich striebro a ich zlato s nimi
pre meno Pána, tvojho Boha,
pre Svätého Izraela, lebo ťa ozdobil.

(*) (O taršišských lodiach pozri 2,16.)

Stavba mesta a chrámu

10

Cudzí synovia postavia ti múry
a ich králi ti budú slúžiť,
lebo som ťa bil vo svojom hneve,
ale v svojej láske som sa zmiloval nad tebou.

11

Tvoje brány budú stále otvorené,
nezatvoria sa vo dne v noci,
aby ti priniesli bohatstvo národov
a priviedli ich kráľov.

12

Lebo národ a kráľovstvo,
čo ti neslúži, bude zničené,
národy budú celkom spustošené.

13

Nádhera Libanonu príde k tebe,
cyprus, brest a jedľa pospolu,
nech ozdobia miesto mojej svätyne
a okrášlim mesto svojich nôh.

14

Zhrbení prídu k tebe
synovia tvojich utláčateľov
a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia
všetci, čo opovrhli tebou,
a budú ťa volať Mesto Pána,
Sion Svätého Izraela.

15

Zato, že si bol opustený
a nenávidený a nemal si chodcov,
spravím ťa večnou ozdobou,
rozkošou z pokolenia na pokolenie.

16

Budeš sať mlieko národov
a prsia kráľov budeš požívať.
I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.

(*) (Čo majú národy najvzácnejšie, všetky poklady a všetku ich silu dostane nový Jeruzalem a bude sa zveľaďovať, ako sa zveľaďuje dieťa pri prsiach matky.)

Blahobyt a svetlo

17

Namiesto medi prinesiem zlato,
namiesto železa prinesiem striebro,
namiesto dreva meď
a miesto kameňov železo.
Darujem pokoj tvojim dozorcom
a tvojim vládcom spravodlivosť.

(*) (Básnicky sa opisuje, že v novom Jeruzaleme bude všetko cennejšie a trvanlivejšie. Okrem toho zavládne tam pokoj a spravodlivosť, dve hlavné, často spomínané vlastnosti kráľovstva mesiášskeho.) 18

Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine
ani o ničení a hubení v tvojich hraniciach,
svoje múry budeš nazývať spásou
a svoje brány chválou.

19

Slnko ti už nebude svetlom vo dne,
ani k žiare ti už nezasvieti mesiac,
ale Pán ti bude večným svetlom
a tvoj Boh tvojou ozdobou.

(*) (Toto sa dokonale splní, až keď nám bude svietiť "večné svetlo" v nebeskom Jeruzaleme.) 20

Tvoje slnko už nezapadne
a z tvojho mesiaca neubudne,
lebo ti bude Pán večným svetlom;
ukončia sa dni tvojho zármutku.

21

A tvoj ľud - všetko spravodliví -
budú vládnuť krajinou naveky,
štepy môjho sadu,
dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim.

22

Ten najmenší bude kmeňom,
najdrobnejší mocným národom.
Ja, Pán, to v príhodnom čase urýchlim.

4. Mesiáš udeľuje milosti, hl. 61

Potešenie zarmútených

1

Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.

2

Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,

3

aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána na ozdobu.

(*) (Tieto verše hovorí Mesiáš. Pán Ježiš ich vykladal o sebe (Lk 4,16–19). Duch Pánov je na Emanuelovi (11,2) a na Pánovom služobníkovi (42,1). Všetky tieto mená označujú Mesiáša, ktorý prišiel tešiť duševne zarmútených a oslobodiť ľudí z otroctva diablovho. Rok, v ktorom Boh rozdeľuje svoje milosti, začal príchodom Spasiteľa. Pre veriacich je to čas radosti, pre tých, čo odmietajú Mesiáša, je to čas pomsty. Knabenbauer tu pekne vyzdvihuje Božie milosrdenstvo, ktoré spomína rok milosti a iba deň pomsty. Doba mesiášska sa tu prirovnáva k sobotnému a jubilejnému roku Starého zákona (Dt 15,1–6; Lv 25,10). Mesiáš odstráni smútok, že si viac ľudia nebudú už musieť sypať popol na hlavu (porov. 3,26; 47,11; 52,1–2), ale budú sa môcť ozdobovať ako na veľké slávnosti. Všetci budú upevnení v dobrom, budú to "Duby spravodlivosti" a "Štep Pána na ozdobu" (porov. 60,21).)

Obnova a odmena

4

Vybudujú odveké sutiny,
zrúcaniny predkov postavia,
obnovia spustošené mestá,
trosky od pokolenia do pokolenia.

5

I vstanú cudzinci,
budú pásť vaše stáda,
cudzí synovia vám budú
roľníkmi a vinohradníkmi.

(*) (Pohanské národy sa pridružia k národu Božiemu a budú mu pomáhať pri budovaní Božieho kráľovstva.) 6

Vy však sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať,
bohatstvo národov budete požívať
a ich nádherou sa budete chváliť.

7

Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím údelom,
preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine,
dostane sa im večnej radosti.

8

Lebo ja, Pán, milujem právo,
nenávidím zločinnú lúpež;
dám im verne ich odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.

9

Známy bude ich rod v národe
a ich potomstvo medzi kmeňmi;
všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich,
že sú pokolením, ktoré požehnal Pán.

Jasot národa

10

S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil
ako ženícha, čo chystá veniec,
ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.

11

Lebo ako zem plodí svoje rastliny
a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu,
tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse
a chvále pred všetkými národmi.

5. Spása sa blíži, hl. 62

Prijatí na milosť

1

Kvôli Sionu neumĺknem
a kvôli Jeruzalemu neutíchnem,
kým nevyjde ako žiara jeho právo
a jeho spása nevzblčí sťa fakľa.

(*) (Prorok nechce mať odpočinku, kým nepríde spása.) 2

Národy uvidia tvoju spravodlivosť
a všetci králi tvoju slávu;
i budeš sa volať novým menom,
ktoré ti určia Pánove ústa.

3

Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke,
kráľovským vencom v ruke svojho Boha.

4

Už ťa nebudú volať Opustená
a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená,
lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu
a tvoju krajinu Vydatá,
veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi
a tvoja krajina dostane manžela.

(*) (Pozri pozn. k 50,1 n. – V Biblii viac ráz sa spomínajú mená, ktoré sa v skutočnosti nenosia, len vyjadrujú niektoré vlastnosti pomenovaného (napr. Emanuel 7,14 alebo mesiášske názvy 9,5).) 5

Ako si vezme mladík pannu,
tak si ťa vezme tvoj staviteľ,
a ako sa teší ženích neveste,
tešiť sa bude tvoj Boh.

Strážcovia upomínajú

6

Na tvojich múroch, Jeruzalem,
ustanovil som strážcov:
celý deň a celú noc
nikdy nech nemlčia!
Vy, ktorí upomínate Pána,
nesmiete mať pokoja!

(*) (Strážcovia, proroci, majú Pánovi pripomínať prisľúbenia, ktoré dal Jeruzalemu.) 7

Nedajte mu pokoja,
kým nepostaví, kým neurobí
Jeruzalem ozdobou na zemi!

8

Pán prisahal na svoju pravicu
a na svoje mocné rameno:
"Iste nedám viac tvoje obilie
tvojim nepriateľom za pokrm,
ani cudzinci nebudú piť tvoj mušt,
pre ktorý si sa ty namáhal.

9

Len tí, čo zbierali, budú ho jesť
a budú chváliť Pána,
len tí, čo ho oberali, budú ho piť
v nádvoriach mojej svätyne."

(*) (Pri niektorých obetách sa v chrámovom nádvorí usporiadali posvätné hostiny.)

Spása prichádza

10

Prejdite, prejdite cez brány,
chystajte cestu pre ľud,
rovnajte, rovnajte chodník,
vyzbierajte skaly,
vztýčte zástavu k národom!

(*) (Porov. s 40,1 n.) 11

Hľa, Pán oznamuje
až do končín zeme:
"Povedzte dcére Siona:
Hľa, prichádza tvoja spása.
Jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním.

12

A budú ich volať Svätý ľud,
Pánovi vykúpení.
Ty sa však budeš zvať Hľadané,
Mesto neopustené."

(*) (O podobných menách pozri pozn. vyššie k veršu 4.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 59)   Dopredu (Iz 63)

Obsah