Potešenie zarmútených
1Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.
2Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,
3aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána na ozdobu.
(*)
(Tieto verše hovorí Mesiáš. Pán Ježiš ich vykladal o sebe (Lk 4,16–19). Duch Pánov je na Emanuelovi (11,2) a na Pánovom služobníkovi (42,1). Všetky tieto mená označujú Mesiáša, ktorý prišiel tešiť duševne zarmútených a oslobodiť ľudí z otroctva diablovho. Rok, v ktorom Boh rozdeľuje svoje milosti, začal príchodom Spasiteľa. Pre veriacich je to čas radosti, pre tých, čo odmietajú Mesiáša, je to čas pomsty. Knabenbauer tu pekne vyzdvihuje Božie milosrdenstvo, ktoré spomína rok milosti a iba deň pomsty. Doba mesiášska sa tu prirovnáva k sobotnému a jubilejnému roku Starého zákona (Dt 15,1–6; Lv 25,10). Mesiáš odstráni smútok, že si viac ľudia nebudú už musieť sypať popol na hlavu (porov. 3,26; 47,11; 52,1–2), ale budú sa môcť ozdobovať ako na veľké slávnosti. Všetci budú upevnení v dobrom, budú to "Duby spravodlivosti" a "Štep Pána na ozdobu" (porov. 60,21).)