Iz63,1-66,24

6. Víťaz, Pán, pošliapal národy, 63, 1-6

1

"Kto je to, čo prichádza z Edomu,
z Bozry v odeve červenom,
ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,
vykračuje v plnej sile?"
"Ja som, ktorý hlásam pravdu,
mocný na spásu."

(*) (O Bozre pozri pozn. k 34,6. Ako v hl. 34 Edom sa tu predstavuje ako stelesnený nepriateľ Božej ríše a predstavuje všetkých jej nepriateľov. Národom, ktoré sa spustili Boha, môže byť šliapač lisu upomienkou. Boh niekedy prísno zasahuje do dejín ľudstva, ale aj najhroznejšie jeho zásahy pochádzajú vlastne z milosrdenstva. Chce ľudí pohnúť k pokániu a zachrániť pre večnosť. Tak treba rozumieť ten úchvatný a hrozný obraz.) 2

"Prečo je tvoja šata červená
a tvoje rúcho ako šliapača v lise?"

3

"Lis som šliapal sám
a z národov nebol nik pri mne.
Pošliapal som ich vo svojom hneve,
zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,
nuž striekala ich vlaha na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.

4

Lebo som mal deň pomsty na mysli,
a prišiel rok môjho vykúpenia.

(*) (Pre deň pomsty a rok milosti pozri pozn. k 61,1–3.) 5

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;
vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno
a podporila ma moja prchlivosť,

6

že som šliapal národy vo svojom hneve,
opojil som ich svojou prchlivosťou
a vylial som na zem ich vlahu."

7. Modlitba proroka, 63,7 - 64,12

Spomienka na minulosť

7

Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,
Pánovu chvályhodnosť,
pre všetko, čo nám Pán urobil,
pre veľkú dobrotu k domu Izraela,
čo im preukázal vo svojom zľutovaní
a v množstve svojej milosti.

8

Veď povedal: "Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú!" -
a stal sa im spasiteľom

9

vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.

(*) (V osnove začiatku tohto verša sme so LXX urobili maličkú zmenu. Vulg číta: "Vo všetkom ich súžení sa nesužoval a anjel jeho tváre ich spasil.") 10

Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.

(*) ("Duch svätý", ktorý sa tu spomína, nie je tretia božská osoba. Aspoň starozákonný prorok nemohol na to myslieť. Je to zosobnenie; prorok hovorí o Bohu ako o človeku, u ktorého sa duch líši od tela. Vulg: "Ducha jeho Svätca".) 11

Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud:
"Kde je ten, ktorý vyviedol z mora
pastiera svojho stáda?
Kde je, ktorý vložil doň
svojho ducha svätého,

12

čo za pravicu viedol Mojžiša
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi,
aby si urobil večné meno,

13

čo ich viedol hlbinami
ako koňa púšťou bez potknutia?

14

Ako statok, čo zostupuje dolinou,
tak ho viedol Pánov duch."
Tak si viedol svoj ľud,
aby si urobil slávnym svoje meno.

Prosba o Božie milosrdenstvo

15

Pozri sa z neba a hľaď
z príbytku svojej svätosti a veleby.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?
Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie
(sú zdržanlivé ku mne)?
Veď ty si náš otec,

(*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.) 16

lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná!
Ty, Pane, si náš otec,
máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

17

Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,
zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?
Vráť sa kvôli svojim sluhom,
kvôli kmeňom svojho dedičstva.

18

Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

(*) (Je tu reč o Edomčanoch.) 19

Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,
nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Túžobná prosba

Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil,
vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.

(*) (Posledné dva riadky verša sú vo Vulgáte už prvým veršom 64. hlavy, ktorej verše majú preto vo Vulg odchylné číslovanie.)
1

Ako keď oheň páli raždie
a voda vrie od ohňa,
aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,
nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

2

Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,
pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

3

Od večnosti nepočuli, neslýchali,
oko nevidelo okrem teba Boha,
ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

4

Ideš v ústrety tomu,
čo s radosťou robí spravodlivo,
teba na tvojich cestách spomína.

Prosba o odpustenie

Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili,
boli sme stále v tom. Či budeme spasení?

5

Všetci sme boli ako poškvrnení,
sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť
a zvädli sme ako lístie,
naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

6

Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,
kto by sa vzbudil a chopil sa teba,
lebo si schoval pred nami svoju tvár,
oddal si nás moci našich hriechov.

7

Teraz však, Pane, ty si náš otec,
my sme len hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojich rúk.

8

Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi
a nespomínaj na hriech naveky;
hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

9

Tvoje sväté mestá ostali púšťou,
Sion sa stal púšťou,
Jeruzalem sa stal pustatinou.

10

Náš svätý a nádherný chrám,
kde ťa chválievali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa;
všetko, čo nám bolo drahé,
ostalo zboreniskom.

(*) (Reč je o chráme Šalamúnovom, ktorý Babylonci zničili r. 586 pr. Kr. Prorok sa teda modlí v mene babylonských zajatcov, veď v dobe Izaiášovej Šalamúnov chrám ešte stál.) 11

Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?
Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

8. Osud dobrých a zlých, hl. 65

Nie Pán, ale národ sa vzďaľuje

1

"Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

(*) (Podľa sv. Pavla (Rim 10,20) hovorí Boh v tomto verši o pohanoch. I tí našli Boha, o koľko ľahšie by ho boli mohli nájsť Izraeliti, keby neboli bývali zatvrdnutí.) 2

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

3

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

(*) (O modlárstve v záhradách a hájoch pozri 1,29; 57,5; 66,17.) 4

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

(*) (V hrobkách sa oddávali Izraeliti podľa pohanského zvyku zakázanému kultu zomrelých, hoci hroby znečisťovali Izraelitov. Zákon zakazoval požívať bravčové mäso (Lv 11,7 n.; Dt 14,8).) 5

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

(*) (Tí, čo boli zasvätení rozličným pohanským božstvám, domnievali sa, že ich dotyk cudzej, nezasvätenej osoby znečisťuje.) 6

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

(*) (Kočujúci nosil svoje cennosti so sebou v lone, ta prijímal dary, ta musí teda prijať aj trest.) 7

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky."

Odmena dobrých

8

Toto hovorí Pán:
"Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

(*) (Národ sa prirovnáva k strapcu hrozna, na ktorom je len niekoľko dobrých zrniek ("požehnanie").) 9

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

10

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

(*) (Život pastiersky je obrazom pokoja. O Sárone pozri pozn. k 33,9. Dolina Achor je v severnom Júdsku, blízko Jericha (Joz 7,24).)

Trest hriešnikov

11

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

(*) (Gad a Méni boli bôžikmi šťastia.) 12

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel."

13

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
"Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

14

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

15

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

16

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Nové nebo a nová zem

17

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

(*) (Niektorí tu myslia na úplné pretvorenie sveta v časoch mesiášskych, iní na skutočné nové nebo a novú zem, ako to pripomína aj Nový zákon (Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1). Rozumej tak, že sa pretvorenie sveta začalo časmi mesiášskymi, dokonale sa však prevedie až na konci vekov.) 18

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

19

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

20

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

(*) (Šťastie v novom svete bude trvalé. Vek sto rokov, ktorý sa teraz pokladá za najvyšší vek človeka, bude vtedy vekom detským. Čísla, pravda, netreba brať doslovne, slúžia len na básnické opísanie trvanlivosti. Porov. 11,6 n.) 21

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

22

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

23

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

24

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

25

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? - prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,"
hovorí Pán.

Posledná prorokova reč, hl. 66

Boh žiada zbožnosť a pokoru

1

Toto hovorí Pán:
"Nebesá sú mojím trónom
a zem podnožou mojich nôh.
Aký je to dom, čo mi postavíte?
Aké miesto pre môj odpočinok?

(*) (Boh pripomína Izraelitom v zajatí, že stavba nového chrámu, po ktorej túžia, nestačí. Veď on má nádhernejší chrám, než bol chrám jeruzalemský.) 2

Veď toto všetko spravila moja ruka
i stalo sa to všetko - hovorí Pán.
A na takéhoto zhliadnem:
na pokorného a zroneného duchom
a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.

3

Kto poráža vola - zabije človeka,
kto poráža ovcu - škrtí psa,
kto obetuje pokrm - krv bravčovú,
kto páli tymian - žehná modlu.
Keď si oni volia vlastné chodníky
a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,

(*) (Ani bezduchými obetami neurobia zadosť svojim povinnostiam k Bohu. Jemu predsa nemôže byť milá obeta človeka, ktorý síce obetuje vola, ale pritom sa dopúšťa aj vraždy; Bohu obetuje ovcu, ale aj pohanským bôžikom obetuje psa, prináša Pánovi potravinovú obetu, ale súčasne obetuje modlám nečistú bravčovú krv, páli Pánovi tymian, a pritom obetuje aj modlám.) 4

nuž aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich ich hrôzy,
pretože som volal, no neodpovedal nik,
hovoril som, ale nepočúvali;
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a to, čo som nechcel, si vybrali."

Sion sa zázračne zaľudní

5

Počujte slovo Pánovo,
ktorí sa trasiete pred jeho slovom:
Vaši bratia, čo vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:
"Nechže sa oslávi Pán,
nech vidíme vašu radosť!"
Oni však budú zahanbení.

(*) (Modlárski Izraeliti sa posmievali nádejam svojich veriacich bratov.) 6

Čuj! - hrmot z mesta!
Čuj! - hlas Pána z chrámu,
čo spláca odplatu svojim nepriateľom.

7

Porodila prv, než kvílila,
prv, než ju obkľúčili bôle,
porodila chlapca.

(*) (Prorok oznamuje, čo videl vo videní: Sion porodil svoje obyvateľstvo. Proroctvo sa dokonale splnilo na Turíce, po zoslaní Ducha Svätého, keď sa na slová apoštola Petra razom zrodil celý národ, tritisíc duší vstúpilo do Cirkvi. Boh sa zaručuje, že sa tento pôrod uskutoční (porov. 37,3).) 8

Kto takéto počul?
Kto podobné videl?
Či sa zem zrodí v jeden deň?
Či sa národ narodí jedným razom?
Že rodil, aj porodil
Sion svojich synov?

9

"Či ja otvorím život a rodiť nedám?
Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?" -
hovorí tvoj Boh.

Osud dobrých a zlých

10

Tešte sa s Jeruzalemom
a plesajte nad ním,
všetci jeho milovníci,
radujte sa s ním, radujte sa
všetci, čo ste nad ním trúchlili.

11

Aby ste sali a nasýtili sa
z pŕs jeho útechy,
aby ste sŕkali a požívali
z plnosti jeho slávy.

12

Lebo toto hovorí Pán:
"Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v lone vás budú varovať
a na kolenách vás budú láskať.

13

Ako keď niekoho teší matka,
tak vás budem ja tešiť
a v Jeruzaleme sa potešíte.

14

Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,
kosti vám vypučia ako zeleň
a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,
ale zúriť bude proti nepriateľom.

(*) (Ezechiel (hl. 37) prirovnáva zajatý národ k vyschnutým kostiam. Tieto kosti však znovu "vypučia", ožijú.)

Súd a spása národov

15

Lebo, hľa, Pán príde v ohni
a jeho vozy sú ako búrka,
aby priviedol v zápale svoj hnev
a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.

16

Lebo ohňom bude súdiť Pán
a svojím mečom každé telo
a bude veľa tých, čo Pán porazí.

17Tí, čo sa očisťujú v záhradách za kýmsi v prostriedku, ktorí jedia bravčové mäso a ošklivosť a myši, všetci spolu zahynú - hovorí Pán. (*) (Prorok sa obracia zas proti modlárstvu. Osnova je nejasná. Hovorí sa asi o nejakom pohanskom obrade, konanom v záhradách, kde zasvätenci kráčali v sprievode za "kýmsi", asi za nejakým pohanským kňazom, ktorý stál azda uprostred záhrady alebo uprostred zasvätencov. Títo modlári sa očisťovali kvôli pohanským obradom, ale nedbali na čistotu, ktorú predpisoval zákon (porov. 65,4; 66,3; o myšiach Lv 11,29).) 18Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu. 19Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu. (*) (Taršiš pozri 2,16. – Národ menom Púl nepoznáme. Pravdepodobne je tu reč o akomsi africkom národe, zvanom Pút, ktorý sa spolu s Lúdom spomína aj na iných miestach Biblie (Jer 46,9; Ez 27,10; 30,5). Lúd boli podľa niektorých maloázijskí Lýdovia, podľa iných to bol tiež nejaký africký kmeň. Tubal bol asi národ, ktorý Gréci volali národom Tibarénov. Bývali juhovýchodne od Čierneho mora. Javan sú Jóni a Gréci vôbec.) 20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. 21A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán. (*) (Kňazstvo bude v novom Božom kráľovstve prístupné všetkým, ktorých si vyberie Boh.) 22Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím - hovorí Pán - tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno (*) (O novom nebi a novej zemi pozri pozn. k 65,17.) 23a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár - hovorí Pán. (*) (V novej Božej ríši budú ľudia prichádzať do chrámu často, nielen tri razy do roka, ako to bolo v Starom zákone. Tu už je celkom zrejmé, že prorok nemyslí na palestínsky Sion a Jeruzalem, veď by bolo nemožné, aby ľudia z celého sveta putovali mesačne, ba týždenne do Palestíny.)

24I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo." (*) (Hriešnikov, keďže sa ani v týchto časoch milosti neobrátia, zastihne hrozný osud; večné zatratenie. Je pozoruhodné, že prorok, ktorého kniha obsahuje toľko utešených proroctiev, končí svoje dielo týmto hrozným pohľadom do večného zatratenia. Ale kniha obsahuje dostatok myšlienok a prisľúbení, ktoré sú zárukou veriacim, že dostanú prisľúbenú odmenu a oslavu v živote večnom.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 62)   Dopredu (Jer 1)

Obsah