Iz9.11
1(2)

Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.

 (*) (Na spomenuté kraje vo vojnových hrôzach smrť naozaj vrhla svoj tieň.) 2(3)

Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

 (*) (Dnešný porušený hebrejský text a za ním aj Vulg číta: "Rozmnožil si národ, nezväčšil si radosť." Ak by toto znenie bolo správne, zmysel by bol: Kedysi bol národ veľký, ale nemal mnoho radosti.) 3(4)

Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.

 (*) (O premožení Madiánčanov pozri Sdc 7 n.) 4(5)

Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.

 (*) (Hrmotná obuv a šat zmáčaný krvou patria k vojenskému výstroju.) 5(6)

Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.

 (*) (Chlapček, ktorý donesie svetu toľkú radosť, je Emanuel, Mesiáš (porov. Lk 2,10–11). Názvy, ktoré sa mu tu dávajú, dokazujú, že nebude obyčajným človekom, ba že bude Bohom. Pravda, v Starom zákone ani samému prorokovi nebol jasný celý dosah názvu "mocný Boh". Izaiáš vedel len toľko, že v Dieťati-Mesiášovi sa akýmsi neobyčajným spôsobom zjaví Boh. Ako väčšina proroctiev i toto sa stalo celkom jasným len po splnení. My, ktorým už bolo zjavené tajomstvo Najsvätejšej Trojice, vieme, že Emanuel je druhá božská osoba. Kráľovstvo, ktoré založí, bude len pokračovaním starozákonnej bohovlády, ale bude mať večné trvanie.) 6(7)

Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Tresty na Izrael

7(8)

Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.

 8(9)

A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

 (*) (Samária bola hlavné mesto Severnej ríše izraelskej, ktorá sa často volala aj Efraim, pretože kmeň Efraim hral v nej vedúci zástoj.) 9(10)

"Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."

 10(11)

A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.

 (*) (Nepriatelia Rasinovi boli Asýri a iné okolité národy.) 11(12)

Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

 12(13)

Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,

 13(14)

nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

 (*) (Výrazy: "hlava a chvost", "palmová ratolesť a trsť" označujú obyčajne to, čo je "vznešené a podlé", "vysoké a nízke". Teda: vodcov národa a pospolitý ľud (porov. Dt 28,13.44; Iz 19,15). Tu však dáva prorok výrazu "hlava a chvost" od obvyklého trochu odchylný význam.) 14(15)

Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

 15(16)

Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

 16(17)

Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

 17(18)

Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.

 (*) (Rozumej: Nešťastie zachváti najprv rúhačov, pohanov (tŕne), potom bude ničiť bez vyberania.) 18(19)

Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

 19(20)

Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.

 (*) ("Mäso vlastného ramena" zjedá človek v občianskej vojne, keď ničí tých, čo sú mu najbližší. Takéto vojny boli časté v severnej ríši, ku ktorej patrili aj bratské kmene Efraima a Manassesa.) 20(21)

Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 8)   Dopredu (Iz 10)

Obsah