Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou postavil svet
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu pripája hromy
a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,
lebo klamom sú jeho liatiny
a ducha nieto v nich.

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

Jakubov údel nie je takýto,
ním je Stvoriteľ všetkého.
A Izrael je kmeň jemu vlastný,
Pán zástupov je jeho meno.