Jer15,10.17-18

Žaloby proroka

10

Beda mi, mať moja, že si ma zrodila,
muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu.
Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku,
jednako ma preklínajú všetci.

 (*) (Verše 10-21 sú jedným z miest, ktoré nám posvietia na duševné útrapy plachého proroka, ktorý mal také ťažké poslanie (pozri úvod k nášmu prorokovi). Požičiavanie peňazí býva vždy a všade príčinou nepriateľstiev. U vtedajších Izraelitov bolo ňou tým viac, že od pôžičiek nesmeli prijať úrok.)
17

Nevysedávam v krúžku rozosmiatych,
aby som plesal…
Po tvojej ruke sedím osamelý,
lebo si ma naplnil nevôľou.

 18

Prečo je moja bolesť bez konca
a moja rana nevyliečiteľná,
nechce sa zahojiť?
Azda si mi klamným potokom,
na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?

 (*) (V Palestíne je mnoho potokov, ktoré v lete celkom vyschnú, pútnik by sa darmo spoliehal, že v nich nájde vodu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 14)   Dopredu (Jer 16)

Obsah