Jer17,13-18
13

Nádej Izraela, Pane,
všetci, čo teba opustia, budú zahanbení,
čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi,
lebo opustili prameň živých vôd, Pána.

Prorok prosil o pomoc

14

Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý,
zachráň ma a budem zachránený,
lebo ty si moja chvála.

15

Hľa, títo mi vravia:
"Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!"

16

Ja som však nebol zahanbený,
keď som išiel za tebou, pastierom,
a po dni človeka som netúžil.
Ty vieš, čo vychádza z mojich úst,
je správne pred tvojou tvárou.

(*) (Keďže sa stať veršov 13-18 užíva v liturgii, prekladáme ju podľa Vulg.
Verš znie v pôvodine správne:
"Ja však som nenaliehal na teba pre zlo,
ani som netúžil po dni nešťastia.
Ty vieš, čo vychádza z úst mojich,
je pred tvárou tvojou."
Rozumej: "Nenaliehal som, aby si splnil výstrahy svoje, nečakal som netrpezlivo, kedy už zastihne národ pohroma, preto si robia zo mňa nepriatelia posmech (verš 15). Ty predsa vieš o každom mojom slove."- Preklad Vulg zakladá sa na mylnom čítaní.)
17

Nebudeš mojou záhubou,
nádejou si mi v deň nešťastia.

18

Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia,
a nech sa nezahanbím ja!
Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja!
Priveď na nich deň nešťastia,
dvojnásobným úderom ich znič!

(*) (Pozri pozn. k 11,20.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 16)   Dopredu (Jer 18)

Obsah