Jer31
1

V tom čase, hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.

Božie milosrdenstvo zachráni národ

2

Toto hovorí Pán:
Na pustatine našiel milosť
národ, ušetrený mečom,
do svojho odpočinku išiel Izrael."

(*) (V národnom nešťastí nezahynú všetci; tí, čo ostanú, pôjdu zo zajatia cez sýrsku púšť do zasľúbenej zeme, ako kedysi z Egypta išli do nej cez púšť sinajskú.) 3

Zďaleka sa mu zjavil Pán:
"Láskou odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval priazeň.

(*) ("Zjavil sa mu" prekladáme podľa LXX. Dnešný hebrejský text a s ním aj Vulg číta mylne: "Zjavil sa mi".) 4

Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa,
panna, Izrael;
ešte sa ozdobíš bubnami,
vykročíš do tanca natešených.

5

Ešte budeš sadiť vinice
na vrchoch Samárie:
čo sadzači zasadia, aj užijú.

6

Lebo príde deň, keď budú kričať
strážnici na vrchoch Efraima:
»Hor’ sa, poďme na Sion
k Pánovi, svojmu Bohu!«

(*) (Pri obnovení Izraela sa národ zasa zjednotí: severná krajina, zvaná aj Efraim, s radosťou sa pripojí k Sionu, ktorý bol v Južnom kráľovstve.)

Návrat zo zajatia

7

Lebo toto hovorí Pán:
Jasajte pre Jakuba v radosti
a plesajte nad hlavou národov!
Rozhlasujte, oslavujte a hovorte:
»Pán vyslobodil svoj ľud,
zvyšky Izraela.«

8

Hľa, privediem ich zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím;
medzi nimi i slepých a chromých,
samodruhé i šestonedieľky:
veľký zástup sa vráti sem.

9

Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený."

Žiaľ sa zmení na radosť

10

Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: "Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo."

11

Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

12

Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.

13

Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
i mladíci a starci pospolu.
"Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.

14

Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi" -
hovorí Pán.

(*) ("Opojím dušu kňazov hojnosťou" znie doslovne: "Opojím dušu kňazov tukom", čo znamená, že národ bude v hojnosti prinášať obety, takže ani kňazi nebudú trpieť núdzu. Množstvo obetí, pravda, predpokladá hojnosť.)

Ráchelin žiaľ

15

Toto hovorí Pán:
"Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet."

(*) (Prorok predstavuje tu obrazne Ráchel, manželku Jakubovu, ako matku celého národa. Bola matkou Jozefa a Benjamína. Od Jozefa pochádzajú dva severné kmene, Efraim a Manasses; kmeň Benjamínov zasa bol na území Južného kráľovstva a hlavné mesto národa, Jeruzalem, ktorý bol aj stredom jeho náboženského kultu, bol na území tohto kmeňa. (Podľa Gn 35,19 – porov. 1 Sam 10,2 – hrob Ráchel bol asi 2 km severne od Betlehema.) Podľa Jer 40,1 v Ráme, dnes Er-Ram asi 8 km severne od Jeruzalema, zhromažďovali Babylonci po páde Jeruzalema Izraelitov, ktorých chceli odviesť do zajatia. Prorok básnicky opisuje, ako Ráchel narieka nad svojimi nešťastnými synmi. – Podľa Mt 2,18 bol tento obrazný nárek Ráchel aj predobrazom náreku betlehemských matiek nad deťmi, ktoré dal povraždiť Herodes.)
16

Toto hovorí Pán:
"Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

17

Je nádej pre tvoju budúcnosť
- hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.

18

Počujem Efraima vzdychať:
»Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!

19

Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«

(*) ("Biť si stehno" je prejav veľkého žiaľu.) 20

Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať"
- hovorí Pán.

21

Postav si stĺpy,
zasaď si kamene,
daj pozor na cestu,
na chodník, ktorým si kráčal;
vráť sa späť, panna, Izrael,
vráť sa sem do týchto svojich miest!

(*) (Prorok žiada národ, aby na ceste, ktorou ide do zajatia, postavil kamene a stĺpy, aby vedel, kadiaľ sa má zo zajatia vrátiť.) 22

Dokedyže budeš blúdiť,
dcéra odbojná?
Veď Pán stvorí čosi nové na zemi:
Žena obkľúči muža.

(*) (Výklad výrazu: "Žena obkľúči muža" je veľmi ťažký a neistý. Bude asi znamenať, že žena bude zahrňovať svojho manžela prejavmi priazne a lásky; alebo ešte skôr, že sa žena bude usilovať znovu si získať priazeň manžela, ktorú stratila. Tento zmysel by sa hodil aj do súvisu: Izrael (žena), bude sa v časoch obnovy usilovať získať si priazeň a lásku Boha (manžela: porov. pozn. k Iz 50,1 n.). Bude to ozaj vec nová, lebo doteraz bol Izrael manželkou nevernou.)

Požehnanie budúcich čias. - 23Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo:

»Pán nech ťa požehná,
spravodlivá niva, svätý vrch!«

24

A budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci a sprievodcovia stád.

25

Áno, opojím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu naplním."

26

(Preto som sa zobudil a pozeral,
môj sen mi bol sladký.)

(*) (I keď pochádza od Jeremiáša, vložil ho niekto medzi jeho diela na nesprávne miesto.)

27"Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat. 28A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán. (*) (Pozri pozn. k 1,10.11; porov. 44,27; Bar 2,9.) 29V tých dňoch nebudú viac hovoriť:

»Otcovia jedli plánky
a synom stŕpli zuby.«

(*) (Toto porekadlo bolo bežné (Ez 18).)

30Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.

Nová zmluva. - 31Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! 32Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. 33Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." (*) (Opis novej zmluvy je jedným z najkrajších miest nielen Jeremiáša, ale celého Starého zákona. Nová zmluva bude mať ráz duchovný, vnútorný, bude napísaná do sŕdc ľudí (2 Kor 3,3; porov. Hebr 8,8-12).)

Nový národ

35

Toto hovorí Pán,
ktorý dáva slnko za svetlo dňu,
určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci,
pobúri more, že hučia jeho vlny,
Pán zástupov má meno:

36

"Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou,
hovorí Pán,
aj semä Izraela prestane byť národom
predo mnou po všetky dni."

37

Toto hovorí Pán:
"Ak sa hore dajú zmerať nebesá
a dolu preskúmať základy zeme,
aj ja zavrhnem celé semä Izraela
pre všetko, čo urobili - hovorí Pán.

Nové mesto. - 38Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu. (*) (Veža Chananel bola v severovýchodnej (Neh 3,1; 12,39; Zach 14,10), Rožná brána však v severozápadnej časti Jeruzalema (2 Kr 14,13; 2 Krn 26,9; Zach 14,10).) 39Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe. (*) (Miestopisné mená Goa a Gareb sú nám ináč neznáme.) 40Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané." (*) (Údolie, ktoré sa tu spomína, je údolie Ben Hinom (pozri pozn. k Iz 30,33). I miesta, ktoré boli kedysi poškvrnené ľudskými obetami, budú v Novom Jeruzaleme zasvätené Pánovi. Na tomto je vlastne celý dôraz pri opisovaní hlavného mesta novej Božej ríše. Tu opísaný Jeruzalem je len obrazom tejto ríše, v ktorej sa všetko bude musieť zasvätiť Bohu. – Mnohí tento opis mesta (verše 38-40) pokladajú za nepôvodný, lebo nepovažujú za možné, žeby Jeremiáš po opise duchovnej Božej ríše a nového národa bol takýmito hmotnými farbami opísal Nový Jeruzalem. – O Konskej bráne pozri 2 Kr 11,16, porov. Neh 3,27 n.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 30)   Dopredu (Jer 32)

Obsah