Jer31,9–20
9

Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený."

Žiaľ sa zmení na radosť

10

Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: "Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo."

 11

Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

 12

Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.

 13

Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
i mladíci a starci pospolu.
"Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.

 14

Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi" -
hovorí Pán.

 (*) ("Opojím dušu kňazov hojnosťou" znie doslovne: "Opojím dušu kňazov tukom", čo znamená, že národ bude v hojnosti prinášať obety, takže ani kňazi nebudú trpieť núdzu. Množstvo obetí, pravda, predpokladá hojnosť.)

Ráchelin žiaľ

15

Toto hovorí Pán:
"Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet."

 (*) (Prorok predstavuje tu obrazne Ráchel, manželku Jakubovu, ako matku celého národa. Bola matkou Jozefa a Benjamína. Od Jozefa pochádzajú dva severné kmene, Efraim a Manasses; kmeň Benjamínov zasa bol na území Južného kráľovstva a hlavné mesto národa, Jeruzalem, ktorý bol aj stredom jeho náboženského kultu, bol na území tohto kmeňa. (Podľa Gn 35,19 – porov. 1 Sam 10,2 – hrob Ráchel bol asi 2 km severne od Betlehema.) Podľa Jer 40,1 v Ráme, dnes Er-Ram asi 8 km severne od Jeruzalema, zhromažďovali Babylonci po páde Jeruzalema Izraelitov, ktorých chceli odviesť do zajatia. Prorok básnicky opisuje, ako Ráchel narieka nad svojimi nešťastnými synmi. – Podľa Mt 2,18 bol tento obrazný nárek Ráchel aj predobrazom náreku betlehemských matiek nad deťmi, ktoré dal povraždiť Herodes.)
16

Toto hovorí Pán:
"Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

 17

Je nádej pre tvoju budúcnosť
- hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.
18

Počujem Efraima vzdychať:
»Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!

 19

Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«

 (*) ("Biť si stehno" je prejav veľkého žiaľu.) 20

Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať"
- hovorí Pán.
Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 30)   Dopredu (Jer 32)

Obsah