Jer50–51

Proti Bábelu. - 1Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov. (*) (Dlhé proroctvo o Babylone nie je jednotná báseň, ale skôr zbierka básní, ktoré majú ten istý predmet: pád Babylonu, ktorý bol postrachom Východu a zničil Júdske kráľovstvo. Preto v ňom niet ani nejakej myšlienkovej ucelenosti. – Mnohí, a to aj niektorí katolíci sa domnievajú, že toto proroctvo alebo aspoň jeho väčšiu časť nenapísal Jeremiáš.)

2

"Rozhláste medzi národmi, oznámte,
(zdvihnite zástavu, oznámte),
nebojte sa, povedzte: »Podmanený je Bábel,
v hanbe je Bél, zrútil sa Merodach.
V hanbe sú jeho sochy,
zrútili sa jeho modly.«

(*) (Slová v zátvorke nepatria asi do pôvodnej osnovy. – O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1. – Merodach je Marduk, hlavný boh hlavného mesta Babylonského kráľovstva, Babylonu, kde mal veľký chrám; tento bol jedným z divov sveta, volal sa E-sag-ila. Niekedy aj Marduka volali Bélom, pánom.) 3

Lebo tiahne proti nemu národ od severu,
ten obráti na púšť jeho krajinu,
že v nej nebude obyvateľa:
ľudia i zvieratá ušli, utiekli.

(*) (Nepriateľ od severu sú Médi a Peržania.) 4

V tých dňoch a v tom čase
- hovorí Pán -
pôjdu synovia Izraela,
oni a synovia Júdu spolu,
pôjdu v ustavičnom plači
a budú hľadať Pána, svojho Boha.

5

Budú sa vypytovať na cestu k Sionu,
kam budú obrátení:
»Poďte, pripojme sa k Pánovi
zmluvou večnou, nezabudnuteľnou!«

6

Strateným stádom bol môj ľud,
ich pastieri sa s nimi tárali:
vodili ich sem-tam po horách,
chodili z vrchu na kopec,
na košiarenie zabudli.

7

Hltal ich každý, kto ich našiel,
ich nepriatelia vraveli: »Neprehrešíme sa,
pretože zhrešili proti Pánovi, spravodlivej nive,
proti Pánovi, nádeji svojich otcov.«

8

Bežte zo stredu Bábela,
vyjdite z chaldejskej krajiny
ako barany v čele stáda.

9

Lebo, hľa, ja popudím
a privediem proti Bábelu
zhluk veľkých národov zo severnej krajiny,
nastúpia proti nemu, podmania ho;
ich šípy sťa obratný bojovník,
ktorý sa naprázdno nevráti.

10

Chaldejsko bude na plen,
nasýtia sa všetci, čo ho plienia,"
hovorí Pán.

11

Len sa radujte a jasajte,
vy, čo ste olúpili moje dedičstvo;
len vyskakujte ako teľa na tráve
a erdžite ako žrebce.

12

Veľmi sa vaša matka zahanbí,
červenať sa bude vaša rodička.
Hľa, bude posledný medzi národmi,
púšťou, spáleninou, pustatinou.

13

Pre Pánov hnev nebudú v ňom bývať,
bude osamelý celý,
každý, kto prejde popri Bábeli, zhrozí sa
a zapískne nad jeho ranami.

(*) (Porov. 49,17.)
14

Nastupujte dookola proti Bábelu,
všetci, čo naťahujete kušu;
strieľajte naň, nešetrite šípmi,
lebo sa prehrešil proti Pánovi.

15

Volajte proti nemu zôkol-vôkol,
dvíha si ruky,
stĺpy mu padajú, rúcajú sa mu múry.
Áno, to je pomsta Pánova,
pomstite sa na ňom,
robte s ním, čo on robil.

16

Vyhubte z Babylonu rozsievačov
aj tých, čo sa v čase žatvy chytajú kosáka.
Pred mečom ničiacim
každý sa obráti k vlastnému národu
a každý pobeží do vlastnej krajiny.

(*) (O ničiacom meči pozri pozn. k 25,38; porov. 46,16.)
17

Izrael je rozohnané stádo,
rozohnali ho levy:
asýrsky kráľ ho hltal prvý
a babylonský kráľ Nabuchodonozor
mu na konci dolámal kosti.

(*) (Spomína sa tu zánik Severnej (721 pr. Kr.) a Južnej (586) ríše Izraelitov.) 18

Preto takto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
"Veru navštívim babylonského kráľa
i jeho krajinu,
ako som navštívil kráľa asýrskeho.

19

Izrael však vrátim na jeho nivy:
bude vypásať Karmel a Bášan;
na vrchu Efraim a v Galaáde sa nasýti.

(*) (O Karmele pozri pozn. k Iz 33,9. – O Bášane Iz 2,13. – O Galaáde 8,22.) 20

V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán -
budú hľadať vinu Izraela, no nebude jej;
a hriechy Júdu, ale ich nenájdu,
lebo odpustím tým, ktorých ponechám.

21

Vystúp proti krajine Merataim
a proti obyvateľom Pekodu,
nivoč a pustoš ich, hovorí Pán,
urob všetko, ako som ti rozkázal."

(*) (Merataim sa volalo južné pobrežie Babylonu pri Perzskom zálive. Pekod ("klin": Pukudu) bolo meno akéhosi aramejského kmeňa na východe stredného Babylonu. Ale obe mená sú aj alegorickým označením celého Babylonu: Merataim znamená: "dvojnásobná vzbura"; Pekod: "navštívenie".) 22

Vojnový lomoz je v krajine
a veľká pohroma.

23

Ako sa rozbilo, rozdrúzgalo
kladivo celej zeme!
Ako sa hrôzou stal
Bábel medzi národmi!

24

Postavil som ti osídlo a chytil si sa,
Babylon, ani si to nezbadal,
dolapili ťa a chytili,
lebo si vyzýval Pána.

25

Pán otvoril svoju pokladnicu
a vytiahol nástroje svojho hnevu,
veď Pán, Jahve zástupov,
má robotu v krajine Chaldejcov.

26

Poďte proti nemu od končín,
otvorte jeho sypárne,
hromaďte ho akoby do kôp
a ničte ho, nech z neho neostane nič!

27

Zabite mu všetky býky,
nech idú na jatku,
beda im, veď prišiel ich deň,
čas ich navštívenia!

28

Čuj, utečenci a zachránenci
z babylonskej krajiny:
majú oznámiť na Sione
pomstu Pána, nášho Boha,
(pomstu za jeho chrám).

(*) (Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, v LXX chýbajú. Dostali sa sem asi z 51,11.) 29

Zvolajte proti Babylonu množstvo
všetkých, čo napínajú kušu,
táborte okolo neho,
aby z neho neunikol nik;
odplaťte mu podľa jeho skutkov,
robte s ním všetko tak, ako on robil,
pretože bol pyšný voči Pánovi,
voči svätému Izraelovmu.

30

"Preto budú jeho mladíci padať po uliciach
a všetci jeho bojovníci zahynú v ten deň,
hovorí Pán.

31

Hľa, som proti tebe, ty pýcha,
hovorí Pán, Jahve zástupov,
áno, prišiel tvoj deň,
čas tvojho navštívenia.

32

Potkne sa pyšný, padne
a nezdvihne ho nik,
podložil som oheň pod jeho mestá,
ten strávi všetko jeho okolie."

33

Toto hovorí Pán zástupov:
"Utláčaní sú synovia Izraela
a synovia Júdu zároveň,
všetci, čo ich zajali, ich zdržujú,
zdráhajú sa ich prepustiť.

34

Ich vykupiteľ je mocný,
volá sa Pán zástupov,
on sám povedie ich spor,
aby získal odpočinok zemi
a podesil obyvateľov Bábelu.

35

Meč na Chaldejcov, hovorí Pán,
a na obyvateľov Babylonu,
na jeho kniežatá i na jeho mudrcov.

36

Meč na tárajov, nech zošalejú,
meč na jeho hrdinov, nech popadajú!

37

Meč na jeho kone i jeho vozy
a na všetku luzu, čo je v ňom,
nech sú ako ženy!
Meč na jeho poklady, nech sú vyplienené!

38

Meč na jeho vody, nech vyschnú!

Lebo je to krajina modiel
a strašidlami sa vychvaľujú.

(*) (Babylonci sa báli svojich bohov a zobrazovali si ich v strašidelných podobách.) 39

Preto bude bývať zver púšte s hyenami,
pštrosy v ňom budú bývať,
nebude už nikdy obývaný,
ani zaľudnený na večné pokolenia.

40

Ako keď Boh rozvrátil Sodomu
a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán,
nebude tam bývať nik,
neusadí sa tam človiečik.

(*) (Porov. 49,18.)
41

Hľa, prichádza od severu ľud,
veľký národ a mnohí králi,
dvíhajú sa zo strání zeme!

(*) (Pozri pozn. k v. 3. Verše 41-43 porov. s veršami 6,22-24.) 42

Chápu sa kuše a oštepa,
sú ukrutní a bez milosti,
ich hlas hučí ako more
a nesú sa na koňoch,
sú vystrojení ako muž do vojny
proti tebe, dcéra Bábelu.

43

Babylonský kráľ počul chýr,
ovisli mu ruky,
úzkosť sa ho zmocnila,
bôle ako rodičky.

44

Hľa, vystupuje ako lev z nádhery Jordána
na nivy trvalé!
V okamihu ich odoženiem odtiaľ
a ustanovím tam vyvolenca.
Veď ktože je ako ja
a kto ma vezme na zodpovednosť?!
Kto je tým pastierom,
čo obstojí predo mnou?!"

45

Preto čujte rozhodnutie Pánovo,
ktoré vyniesol nad Babylonom,
a jeho úmysly, ktoré uvážil
proti krajine Chaldejcov.
Áno, odvlečú ich ako najmenšie z oviec,
ich nivy sa zdesia nad nimi.

46

Od hrmotu: "Podmanený je Bábel!"
zem sa otrasie
a krik počujú medzi národmi.

(*) (Porov. s 49,19-21.)

1Toto hovorí Pán:

"Hľa, vzbudím proti Bábelu
a proti obyvateľom Chaldejska
ducha nivočenia!

(*) (Miesto "Chaldejska" dostalo sa podľa určitého kabalistického pravidla slovo: "Léb-Qamaj". Podľa LXX a Targumu sme sa vrátili k pôvodnému slovu, pretože je tu zásah kabalistiky celkom zrejmý.) 2

Pošlem do Babylonu
vejačov a prevejú ho,
vyprázdnia jeho krajinu.
Budú proti nemu zôkol-vôkol
v deň nešťastia.

3

Strelec nech si nenapína kušu,
nech nenastupuje vo svojom pancieri!
Nešetrite jeho mladíkov,
vyhubte celé jeho vojsko!"

(*) (Začiatok verša obsahuje výzvu na Babyloncov, že odpor je zbytočný. Ďalšia výzva patrí útočiacemu nepriateľovi Babylonu.) 4

Nech padajú zabití na chaldejskú zem
a prebodnutí na jeho ulice!

5

Lebo Izrael a Júda neovdovel
po svojom Bohu, Pánovi zástupov.

Lebo ich krajina je plná hriechu
pred Svätým Izraelovým.

(*) (Dnešní prekladatelia kladú druhú polovicu tohto verša pred prvú, tak je zmysel plynulejší. – Porov. pozn. k Iz 50,1 n.)
6

Bežte zo stredu Bábela,
každý si chráňte život,
nech nezahyniete jeho vinou,
lebo pre Pána je to deň pomsty,
odpláca mu, čo si zaslúžil.

7

Bábel bol zlatým kalichom
v Pánovej ruke,
ktorý opájal celú zem,
z jeho vína pili národy,
preto sa pomiatli.

(*) (Obrazy ako v 25,15 n. – Babylon považuje za nástroj, ktorým Boh trestal národy.) 8

Odrazu padol Bábel, zlomil sa,
nariekajte nad ním,
doneste balzam na jeho rany,
azda sa uzdraví.

9

"Liečili sme Bábel, no neuzdravil sa,
nechajme ho, poďme každý do svojej vlasti;
jeho pravota siaha až k nebesám,
až k oblakom nesie sa.

10

Pán dokázal našu pravdu,
poďme a hlásajme na Sione
dielo Pána, nášho Boha!"

11

Ostrite šípy, naplňujte tulce,
Pán vzbudil ducha médskeho kráľa,
proti Bábelu smeruje jeho plán, chce ho zničiť!
Áno, to je pomsta Pánova,
pomsta za jeho chrám.

(*) (So LXX treba čítať "kráľa" namiesto "kráľov".) 12

Zdvihnite zástavu proti múrom Bábelu,
zosilnite stráž, postavte hliadky,
zriaďte postriežky,
lebo Pán zamýšľa aj urobí,
čo prehlasoval o občanoch Bábela.

13

Ty, čo bývaš nad veľkými vodami,
v hojnosti pokladov:
prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.

(*) (Pre rieku Eufrat, pri ktorej ležalo mesto Babylon, a pre mocné ohrady mesta pokladali Babylon za nedobytný.) 14

Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba:
"Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami,
prepuknú v jasot nad tebou."

15

Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou svet postavil
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

16

Keď sa ozve, na nebi vody zahučia,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu tvorí blesky,
zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.

17

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
dožil sa hanby každý zlievač pre modlu,
lebo je klam jeho liatina,
nieto ducha v nej.

18

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

19

Takýto nie je údel Jakubov,
ním je Stvoriteľ všetkého,
Izrael je jeho vlastným kmeňom;
Pán zástupov je jeho meno.

(*) (Porov. s 10,12-16. Poznámky pozri tam.)
20

"Kladivom si mi,
vojnovým nástrojom,
tebou rozdrvím národy
a tebou zničím kráľovstvá.

21

Tebou rozdrvím koňa i jazdca,
tebou rozdrvím voz i pohoniča,

22

tebou rozdrvím muža i ženu,
tebou rozdrvím starca i chlapca,
tebou rozdrvím mládenca i pannu,

23

tebou rozdrvím pastiera i stádo,
tebou rozdrvím roľníka i záprah,
tebou rozdrvím vojvodcov i správcov.

(*) (Kladivo má tu ten istý význam ako kalich vo verši 7.)
24

Ale odplatím Bábelu
a všetkým občanom Chaldejska
všetok ich zločin, čo spáchali na Sione,
pred vašimi očami - hovorí Pán.

(*) (Babylon mal poslanie od Pána, ale prekročil medze, preto čaká naň trest.) 25

Hej, som proti tebe, vrch nivočenia,
hovorí Pán,
ktorý nivočíš celú zem,
vystriem proti tebe ruku
a zrútim ťa z brál,
urobím ťa vrchom požiaru.

26

Nevezmú z teba kameň do uhla
ani kameň do základov,
ale budeš večným zboreniskom,"
hovorí Pán.

27

Zdvihnite zástavu v krajine,
trúbte na trúbe medzi národmi,
zasväcujte národy proti nemu,
zvolajte proti nemu kráľovstvá:
Ararat, Meni a Askenez,
ustanovte proti nemu tafsara,
žeňte kone, naježené sťa kobylky.

(*) (Krajiny Ararat, Meni a pravdepodobne aj Askenez boli na okolí dnešnej Arménie. – Tafsar je, tak sa zdá, titul vysokého asýrskeho a médskeho vojenského hodnostára.) 28

Zasväcujte proti nemu národy,
kráľa Médey s jeho vojvodcami
a všetkými jeho správcami
a s celou krajinou, nad ktorou vládne.

(*) (Podľa LXX treba čítať "kráľa" miesto "kráľov".) 29

Zem sa zatrasie a zachveje,
lebo sa spĺňa Pánov plán proti Bábelu
urobiť babylonskú krajinu
pustou a neobývanou.

30

Siláci Bábelu prestali bojovať,
vysedávajú v pevnostiach,
vyschla im sila, stali sa ženami.
Jeho príbytky podpálili,
dolámali jeho závory.

31

Bežec beží proti bežcovi
a posol proti poslovi
oznámiť kráľovi Bábelu,
že mu zo všetkých strán zaujali mesto.

(*) (Podľa Dan 5,1 n. pád Babylonu prekvapil babylonského kráľa na hostine; porov. Herodot, I,191.) 32

Brody obsadili,
mláky vyhoreli ohňom,
bojovníci sú zdesení.

(*) (Mlákami sa dozaista rozumie vodou napustená ochranná priekopa okolo hradieb mesta. Výrazom "vyhoreli ohňom" opisuje sa básnicky, že voda v priekopách vyschla a nepriateľ má ľahký prístup.) 33

Lebo toto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
"Dcéra Bábelu je ako humno,
keď šliapu po ňom,
už len máličko
a príde deň jeho žatvy."

(*) (Pred žatvou chystajú humno na mlatbu: vymažú ho hlinou a vyšliapu, aby bolo rovné.)
34

"Pohltil, strovil ma
Nabuchodonozor, kráľ Bábelu,
a odložil ma sťa prázdnu nádobu,
prehltol ma ako drak,
naplnil si brucho,
od mojich dobrôt ma odsotil."

(*) (Slová verša sú žalobou Izraela na Babyloncov; porov. nasledujúci verš.) 35

"Neprávosť proti mne a moje telo
nech je na Bábeli,"
povie obyvateľstvo Siona;
"a moja krv na obyvateľoch Chaldejska,"
povie Jeruzalem.

36

Preto takto hovorí Pán:
"Hľa, ja povediem tvoj spor
a ja vyplním tvoju pomstu,
vysuším jeho more,
aj jeho pramene vysuším.

37

Nuž Babylon bude hŕbou skál,
príbytkom šakalov,
hrôzou a posmechom,
bez obyvateľov.

38

Spoločne budú ručať ako lev,
revať ako mláďatá levíc.

39

Keď budú v horúčke, pripravím im hostinu,
napojím ich, až budú jasať,
potom zaspia spánkom večným
a neprebudia sa - hovorí Pán.

40

Povediem ich ako baránky na jatku,
ako barany a capy."

41

Ako bol podmanený Sesak
a zaujatá sláva celej zeme!
Ako sa stal hrôzou
Bábel medzi národmi!

(*) (Sesak bolo meno egyptského faraóna, ale do tohto textu dostalo sa kabalistikou, ktorú sme spomenuli vo v. 1 tejto hlavy, a to miesto slova Bábel.) 42

More vystúpilo proti Bábelu,
pokryl ho nával jeho vĺn.

43

Jeho mestá zostali púšťou,
krajinou vyschnutou, pustou,
krajinou, v ktorej nik nebýva,
človek ani po nej neprejde.

44

"Navštívim Béla v Bábeli
a vytrhnem mu z úst, čo prehltol,
nebudú sa viac k nemu hrnúť národy.
Aj múr Babylonu padne.

(*) (O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1. – Verš predpovedá, že Boh vyslobodí z Babylonu – z úst Bélových – svoj ľud. – Múry Babylonu boli u starých dejepiscov predmetom obdivu, a to právom. Vykopávkami sa zistilo, že ohrada mala dva múry. Vonkajší bol viac než sedem, vnútorný viac než desať metrov hrubý. Asi na každých desať metrov bola veža, teda spolu viac než sto veží.)
45

Ľud môj, ujdi z jeho stredu,
každý si zachráňte život
pred blížiacim sa hnevom Pánovým.

46

Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa
zvesti, ktorú počuť v krajine,
keď jeden rok príde chýr
a nasledujúci rok chýr iný,
keď bude v krajine násilie,
vladár proti vladárovi.

47

Preto, hľa, prídu dni
a strescem modly Bábelu,
zahanbí sa celá jeho krajina
a jeho zabití padnú v jeho strede.

48

Plesať bude nad Bábelom nebo a zem
i všetko, čo je na nich,
lebo od severu prídu proti nemu
ničitelia - hovorí Pán.

49

Aj Bábel musí padnúť
pre zabitých Izraela;
aj pre Bábel padali
zabití celej zeme.

50

Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte,
spomeňte si zdiaľky na Pána,
nech vám príde Jeruzalem na myseľ.

51

»Hanbíme sa, čuli sme o potupe,
tvár nám pokrýva pohana,
pretože cudzinci vnikli
do svätých miest Pánovho domu.«

(*) (Zajatci odpovedajú na výzvu predchádzajúceho verša.)
52

Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán,
keď strescem jeho modly
a v celej jeho krajine
budú stenať ranení.

53

Keby sa Bábel vyvýšil do nebies
a vo výsosti upevňoval svoju moc:
odo mňa prídu jeho ničitelia,"
hovorí Pán.

54

Čuj! Krik z Bábelu
a veľký lomoz z krajiny Chaldejcov!

55

Lebo Pán pustoší Babylon,
udúša v ňom veľký krik.
Ich vlny sa valia sťa veľké vody,
hukot vydáva ich hlas.

(*) ("Vlny" značia útočiace vojsko.) 56

Veď (proti nemu), proti Bábelu prichádza ničiteľ,
chytia jeho hrdinov, zlámu ich kuše,
veď Bohom odplaty je Pán,
odpláca s určitosťou.

(*) (Slová v zátvorke nepatria do osnovy.)
57

"Opojím jeho kniežatá i mudrcov,
jeho vojvodcov, správcov a hrdinov,
potom zaspia večným spánkom
a neprebudia sa," hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.

(*) (Porov. verš 39.) 58

Toto hovorí Pán zástupov:
"Širočizný múr Bábela
sa do základov zrúti
a jeho vysokánske brány
ohňom vyhoria,
takže národy pracujú nadarmo
a kmene robia pre oheň."

(*) (O múre Babylonu pozri pozn. k veršu 44.)

Hrozbopis proti Babylonu. - 59Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania. (*) (Podľa hebrejskej osnovy a Vulg cestoval vo 4. roku svojho panovania sám Sedekiáš do Babylonu, čo síce nie je nemožné, ale nikde inde to nemáme potvrdené. Podľa LXX poslal ta kráľ iba posolstvo. Takéto posolstvá išli do Babylonu viac ráz, porov. 29,3.) 60Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu. 61A Jeremiáš povedal Saraiášovi: "Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová. 62A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.« 63A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu 64a povedz: »Takto sa ponorí Bábel a nevstane z nešťastia, ktoré naň ja dopustím, ale zahynie.«"

Potiaľto sú Jeremiášove slová.

Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 49)   Dopredu (Jer 52)

Obsah