Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou svet postavil
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

Keď sa ozve, na nebi vody zahučia,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu tvorí blesky,
zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
dožil sa hanby každý zlievač pre modlu,
lebo je klam jeho liatina,
nieto ducha v nej.

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

Takýto nie je údel Jakubov,
ním je Stvoriteľ všetkého,
Izrael je jeho vlastným kmeňom;
Pán zástupov je jeho meno.